Svetlo sveta uzrela špecifická a jedinečná kniha Nárečie Vyšnej Pokoradze. Jej predstavenie sa uskutočnilo v rimavskosobotskom Dome osvety v piatok 17. októbra. Inšpirovaná bola pokoradzským nárečím, ktorým kedysi plynule rozprávala celá mestská časť Rimavskej Soboty. Autormi knihy, ktorá má 148 strán, sú Soňa Kmeťová, Július Alberty a kolektív. Tá je spojením dlhoročnej práce na zbieraní výrazov do slovníkovej časti a prerozprávania príbehov, ktoré tvorili každodenný život.
Jej predstavenie sa nieslo v príjemnom duchu, účasť bola veľká a všetkých nepochybne oslovili príbehy, ktoré Kmeťová živo prerozprávala v pôvodnom nárečí. Vtipné historky dokonale doplnili vystúpenia Dušana Cebera s hrou na fujare, ale aj spevokolu Bona fide so sólistom Jánom Slabejom.
Bývalá učiteľka Soňa Kmeťová je rodáčkou z Vyšnej Pokoradze. Na diele sa podieľal jej zosnulý príbuzný profesor Július Alberty, vedúci katedry slovenského jazyka a komunikácie na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici Gabriel Rožai a bývalý študent tejto katedry, dnes už učiteľ Jozef Pavlík.
Kmeťová spomína na Albertyho len v tom najlepšom svetle. „Bol to človek, s ktorým sme dokázali viesť nekonečné debaty a keďže sme boli obaja pedagógovia, museli sme sa vyjadrovať hlavne spisovne, preto nám obom večery strávené nad pomaly zabudnutým nárečím padli takpovediac vhod,“ vysvetľuje pre vobraze.sk Soňa Kmeťová. Tento rok uplynulo sto rokov od narodenia Júliusa Albertyho, rodáka z Vyšnej Pokoradze a na jeho počesť knihu položili do kolísky s anjelom. „Nech ti tento anjelik donesie knihu priamo do neba,“ familiárne sa vyjadrila Kmeťová.
Pôvodným zámerom knihy bolo zaznamenať slová, ktoré sa úplne líšili od spisovnej slovenčiny. A to sa aj podarilo. Slovník zahŕňa výrazy ako napríklad trpou, čo znamená teraz, driev teda skôr, alebo bizovati sa – to je trúfať si. „Zo začiatku sme sa na slovách pobavili a oživili si staré spomienky. Hľadali sme ich pôvod aj v iných jazykoch a hlbokej minulosti,“ spomína spoluautorka.
V odbornej časti knihy, ktorú zostavil Gabriel Rožai, je vysvetlený pôvod niektorých slov, ako aj ich fonetické zvláštnosti a výslovnosť. „Podarilo sa zozbierať chvályhodných 1540 slov, patria k juhozápadogemerskému nárečiu a obsahujú rôzne archaické črty,“ spresnil Rožai.
Publikácia je podľa autorov určená pre bežného čitateľa a pre rodákov z Vyšnej Pokoradze, respektíve R. Soboty. Záver knihy tvoria prevažne autentické fotografie. „Fotoaparát vtedy vlastnil možno jeden obyvateľ obce, fotky zobrazujú prevažne pracujúcich ľudí, ktorí hovorili nárečím a ich ťažkú prácu na poliach bez akýchkoľvek nástrojov,“ zdôraznila Soňa Kmeťová.
Autori veria, že sa táto kniha stane inšpiráciou ostatným obciam tak, ako boli ich vzorom knihy Čerenčianske nárečie, Kokavské nárečie či Klenovské nárečie.
Najviac mravenčej práce urobil práve Jozef Pavlík, ktorý knihu prepísal do elektronickej podoby. „A to veru nebolo ľahké. Ja som písala perom, Alberty ceruzkou, a zápisky dlho ležali v zásuvkách, kým uzreli svetlo sveta,“ zdôrazňuje Kmeťová. Neskôr ju Pavlík využil aj pri svojej bakalárskej práci.
Aj napriek tomu, že autori zaznamenali na knižnú novinku samé pozitívne ohlasy, Kmeťová si nemyslí, že by nárečia mali byť zaradené do učebných osnov. „Osnovy sú už teraz preplnené zbytočným učivom, deti by viac zaujalo vypočuť si nárečia a pochopiť ich podstatu,“ ozrejmila niekdajšia pedagogička. Dúfa, že sa nájdu aj mladí čitatelia, ktorých kniha dokáže zaujať a prejavia záujem o históriu. Podľa jej vyjadrenia národ, ktorý nepozná svoju minulosť, nemá na čom stavať a ani budúcnosť.
Zdroj: Nina Bíliková, foto: N. Bíliková, Attila Gecse
