Ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality, trh regionálnych produktov či aktivity pre deti čakali širokú verejnosť. Pastiersku sezónu v regióne Gemer-Malohont symbolicky ukončili už po deviatykrát na Salaši pod Maginhradom pri Veľkých Teriakovciach. Ľudia tak mohli vidieť strihanie oviec, odváranie žinčice, výrobu syrov, pareníc a bryndze či spracovanie ovčej vlny. Na záver celodenného podujatia sa bačovia i valasi zúčtovali s majiteľmi oviec. Ten ich odmenil za neľahkú prácu.
Nešlo však len o prezentácie pastierskych prác, ale aj o vzdanie úcty bačovstvu. Moderátor Maroš Čupka prirovnal bačov k nositeľom skutočnej tradície a niekdajšiu prácu bačov prirovnal k terajším riaditeľom podnikov. „Mali všetko na starosti. Ten život okrem toho, že musel vedieť udržiavať poriadok, vedieť presný počet oviec, koľko má dojiť, koľko má gazdom vydať a tak ďalej. Nebolo to celkom jednoduché,“ povedal.
Niekoľko bačov v rozhovore priblížilo život na salaši. Medzi bačov, ktorí sa salašu venovali najdlhšie, patrí Paľo Kvietok z Klenovca, ktorý bačoval 42 rokov. Patril k najprísnejším bačom v Klenovci, mal rešpekt a no mal aj najlepšie výsledky. Je rodákom z Čierneho Balogu. V rozhovore priblížil, aké dôležité bolo miešanie oviec a prezradil aj niektoré tradície z ich života. Pastevné obdobie sa začínalo na Juraja. Veľký sviatok bol na Jána, kedy bača musel robiť prvé zúčtovanie ako gazduje, aká je produkcia. „Už keď splnil polovicu produkcie, tak sa hovorilo, že splní celú dodávku plánovanú. Ako druhý sviatok bolo Mitra v októbri,“ povedal s tým, že ak nebola dobrá produkcia už na Jána, tak mal bača hlavu v smútku, lebo mu hrozilo, že bude musieť na jeseň predať kravu, aby sa mohol zúčtovať.
Prácu valachov Maroš Čupka označil za náročnú, vstávalo sa ráno o tretej, neskoro večer končili a už musel byť odrobený syr a znovu ráno vstávať, či prší, alebo je slnko, muselo sa. Najväčší rozmach ovčiarstva bol v 70-tych rokoch minulého storočia. Na Horehroní boli podľa Kvietka dobrí valasi na letné obdobie, ale so zimou už nemali veľké skúsenosti s veľkým množstvom oviec. „Tu mali oveľa viac skúseností Klenovčania, ktorí boli gazdovia. Veľa som sa naučil,“ dodal bača Paľo Kvietok.
„Obdivujem bačovstvo a snažím sa dodržiavať jeho tradície,“ povedal fujarista Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze, ktorý má rád históriu a tradície a najviac si váži, že bačovia majú autoritu aj dodnes. Bačovia sú úzko spojení s prírodou, pasú ovce, chodia po holiach, stretávajú sa s lesnými zvieratami, medveďmi. „Hlavne dokonale poznajú prírodu. Dakedy bačovia boli aj takí ľudoví lekári, poznali aj toto tajomstvo,“ dodal. Na mitrovaní bol aj Ján Kožiak z R. Brezova, ktorý v minulosti bačoval na Kadlube či fujarista a bača Tomáš Vaculčiak z Revúcej.
V pestrom programe okrem folkloristov nechýbali ani najznámejší valasi Maťko a Kubko, s ktorými sa fotili okoloidúci. Záujem bol aj o súťaže pre verejnosť. Dobrovoľníci jedli na čas halušky a pili aj žinčicu. Súťažilo sa aj vo varení baraních špecialít. Varili z mladej jahňaciny. Ako najlepší tím vyhodnotila porota tím z Mikroregiónu Rimava Rimavica, ktorí robili typickú špecialitu baraní perkelt s maslovými haluškami. Súťaž v netradičných špecialitách vyhral tím Dobrí upíri, ktorí varili pilau, stredoázijské jedlo baranie mäso s ryžou. Podľa organizátorov ale vyhrali všetci, ktorí sa súťaží zúčastnili.
Zdroj: vobraze.sk, foto Ján Čajko a Michal Lichanec
