Pedagóg, multiinštrumentalista a huslista Márton Pusko, rodák z Tornale, spája svetovú hudobnú scénu s láskou k rodnému Gemeru. Aj po rokoch koncertovania v zahraničí si najviac váži chvíle strávené doma a v rodnom kraji, kde tradície a folklór tvoria neoddeliteľnú súčasť jeho života.
„Najradšej hrám doma, na Gemeri,“ hovorí pre vobraze.sk huslista Márton Pusko (35). Aj keď jeho hudba zaznieva po celom svete, práve Gemer je miestom, kde cíti, že patrí. „Dlhé roky som mimo Tornale nehrával nikde na Gemeri. Teraz sa to mení a som rád, že môžem viac hrať doma. Ale rád by som hral ešte viac na Slovensku,“ dodal multiinštrumentalista a pedagóg.
K rodnému kraju ho viaže nielen láska k hudbe, ale aj k tradíciám. „Obľúbená je pre mňa Veľká noc. Páči sa mi príprava na jar a prebudenie prírody. Ale každá tradícia je dôležitá – pomáha nám zostať v spojení s prírodou aj históriou,“ prezradil huslista.
Márton pôsobí v Kubinyi Júlia – Kurdi Gábor – Pusko Márton triu a je prímášom folklórnej skupiny Parapács Zenekar. „V kapele hrám už pätnásť rokov, ale často spolupracujem aj s inými umelcami. Hrával som v Nemecku, Belgicku, Dubaji, Paríži či Kanade,“ vymenoval. Pri otázke, ktorý koncert bol doterajším vrcholom kariéry, zaváhal. „Pre mňa pamätný bol koncert, keď sme hrali spoločne s Orchestrom maďarskej národnej filharmónie. Najlepšie sa mi ale hrá doma,“ dodal Pusko.
Hudba ho nedávno priviedla aj do Škótska, kde vystúpil so symfonickým orchestrom. „Hrali sme Bartóka, ktorý komponoval s prvkami folklóru. My sme zahrali autentické skladby, ktoré ho inšpirovali. A popritom som videl aj súťaž gajdošov – deti v kiltoch hrali na gajdy,“ zaspomínal si .
Spolupráce sú preňho zdrojom inšpirácie. „V Budapešti som hral s hudobníkom Arslanbekom Sultanbekovom, veľkou hviezdou orientálneho sveta. Vybrali sme melódie, ktoré sa objavujú v maďarskom aj v nogajskom folklóre a každý zahral svoju verziu. Takéto stretnutia ma nesmierne obohacujú. Sultanbekov je taká superstar orientálneho sveta,“ vysvetlil.
Márton Pusko patrí medzi čerstvo ocenené osobnosti, Cenu mesta mu odsúhlasili poslanci mestského zastupiteľstva. Odovzdaná mu bola včera počas Dní mesta Tornaľa. Na pódiu bol i súčasťou programu a v spoločnosti klaviristu Ľubomíra Richtera odohrali niekoľko skladieb. Aj keď Pusko získal viaceré ceny, berie ich najmä ako povzbudenie. „Ocenenia sú potvrdením, že som na správnej ceste. Človek môže mať občas pochybnosti, či ide správnym smerom a ocenenie práce je taká motivácia. Ale motiváciou môžu byť aj správni ľudia, keď vidím, že sa cítia dobre, keď im hrám, a ja sa cítim dobre pri nich,“ tvrdí.
Okrem hudby je pre hudobníka a pedagóga dôležitá aj rodina. „Žijeme aj s deťmi v Maďarsku. Na druhej strane hranice Slovenského Nového Mesta. Dcérka má tri roky a syn päť. Pekne spievajú, dcérka rada tancuje a syn už má svoje prvé husle,“ prezradil spokojný otec.
Neodmysliteľnou súčasťou jeho života sú aj zvieratá. „Vždy som mal sen, že budem mať hospodárstvo. A to aj mám – psa, mačku, sliepky, kačice, kozy. Niekedy je to husté, ale dá sa to,“ smeje sa.
Najväčší relax mu prináša príroda. „Niekedy potrebujem ticho. Vtedy rád idem do lesa. A rád aj cestujem. Deti majú veľmi radi zvieratá, myslím si, že sme navštívili všetky zoo v Maďarsku a aj na Slovensku,“ dodal. Pri cestovaní vraj najradšej spoznáva kultúru, tradície, ale aj gastronómiu. Varenie je jednou z jeho vášní.
K hudbe priviedla Mártona Puska rodina. „Hudba bola u nás vždy prítomná, aj ľudová, ktorej sa teraz venujem. Mama hrala na klavíri a kontrabase, otec na viole. Mali folklórnu skupinu. Mama aj vyučovala hudbu. Pre mňa bolo samozrejmé, že pôjdem na hudobnú školu a vyberiem si husle,“ hovorí. Okrem huslí ovláda hru na gajdy, violu, kontrabas, basgitaru, gitaru i rôzne píšťalky.
Prvé husle dostal ako päťročný a začal chodiť do ZUŠ-ky v Tornali. „Ani neviem prečo, ale odmalička som chcel hrať na husle. Skúšal som aj iné nástroje, ale husle mi boli najbližšie,“ dodal absolvent Základnej umeleckej školy v Tornali. Tam hrával v jazzovej kapele spoločne aj so spomínaným Ľubomírom Richterom. Ten si včera odniesol Cenu primátorky.
Záložný plán Pusko nikdy nemal. „Mal som predstavu, že sa budem zaoberať národopisom. Ale také plány stále mám. Aj môj otec sa venuje etnografii, tak som od neho niečo pochytil. Etnografia je navyše neoddeliteľná súčasť folklóru,“ tvrdí uznávaný umelec. Otec Mártona je riaditeľom Mestského kultúrneho strediska v Tornali.
Hudobnú pedagogiku a ľudovú hudbu Márton vyštudoval na Akadémii umení Ferenca Liszta v Budapešti. Dnes už vedie ďalších. „Dobrý folklorista musí poznať nielen hudbu, ale aj tanec, rozprávky či tradície. Ľudová hudba nemôže byť autentická bez toho, aby sme ju vnímali ako súčasť širšieho celku,“ tvrdí pedagóg, ktorý vyučuje na Konzervatóriu v Miškovci, kde predtým sám študoval. Špecializuje sa na ľudovú hudbu. Zásadný rozdiel oproti klasickej hudobnej výchove vníma v oboznámení sa so štýlom. „Štýl hry je pri ľudovej hudbe úplne iný. Napríklad na Gemeri sa hrá inak, ako v Above a úplne inak, ako v Sedmohradsku,“ vysvetľuje Pusko.
Za dôležité pokladá nielen získať vedomosti, ale ich aj odovzdať. A najmä v rodnom kraji. Preto učí už druhý rok v Rožňavskej folklórnej skupine, ktorú bude s kapelou sprevádzať aj na súťaži ľudového tanca v Michalovciach.
Hoci žije už dlhé roky v Maďarsku, Slovensko stále považuje za svoj domov. Mrzí ho, že veľa talentovaných ľudí odchádza, pretože nenájdu uplatnenie vo svojom odbore v rodnom kraji. „Veľmi rád hrám doma, na Slovensku. Vždy som z toho nadšený. Mám rád aj podujatia, kde sa hrá slovenský folklór. Učil som v tábore v Gemerskom osvetovom stredisku a tam som videl, že slovenské deti zaujímal maďarský folklór rovnako,“ vraví Pusko. Bol by rád, ak by ľudia vnímali folklór ako niečo, čo ľudí môže spájať.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Marton Pusko
Rodák z Tornale boduje na hudobnej scéne. Richter vyrastal na rockovej hudbe, tvorí veľké muzikály, učí a hrá na klavíri
