Opantala ho hra na husliach. Klenovčan Dávid Oláh pochádza z muzikantskej rodiny, kde bola hudba na dennom poriadku. Ako hovorí, odmalička bol vedený k tomu, že sa raz stane huslistom. „U nás v Klenovci pôsobil primáš Imrich Oláh, prezývali ho Dróto, ktorý udával klenovský štýl hudby. Bol to môj prastrýko. Keď som mal nejakých dvanásť – trinásť rokov, tak mi všetci z rodiny hovorili, že sa na neho podobám, že som celý on a jedného dňa budem huslista ako on. Mne sa to zapáčilo a hovoril som si, že raz ním budem. Neskôr mi začal starý otec vyrábať drevené husličky, na ktorých som hrával a chytilo ma to,“ uviedol pre vobraze.sk Dávid Oláh (22).
Neskôr začal navštevovať Základnú umeleckú školu v Hnúšti, potom nastúpil na hudobné konzervatórium v Košiciach, odkiaľ sa dostal do Vojenskej hudby Banská Bystrica. Je príslušníkom Ozbrojených síl SR. Dávid pracuje približne pol roka vo vojenskom útvare na Sliači. Pôsobí tam v cimbalovej kapele Jánošík, v ktorej hrá na husliach.
„Predtým fungovala pod Vojenskou hudbou Banská Bystrica podobná kapela, bol to Vojenský folklórny súbor Jánošík, ktorý zanikol pred dvanástimi rokmi. Vtedy v ňom pôsobili aj civili, no po novom budú môcť v našej kapele hrať len vojaci,“ prezradil mladý hudobník s tým, že zatiaľ má kapela len troch členov – cimbalistu, kontrabasistu a Dávida ako huslistu.
Kapelu však plánujú rozšíriť o ďalšieho huslistu a hráča na violu i akordeón. „Keďže sme zatiaľ traja, tak náš repertoár nie je taký širokospektrálny, lebo v takejto zostave sa nedá všetko hrať. Väčšinou hráme na rôznych recepciách, vojenských plesoch, no máme aj vlastné koncerty, prípadne v spolupráci s Vojenským dychovým orchestrom z Banskej Bystrice. A chceli by sme usporiadať koncert čisto pre našu cimbalovú kapelu Jánošík,“ hovorí Dávid s tým, že na podujatiach nosia predpísané uniformy. Buď sú to slávnostné uniformy modrej farby a v prípade koncertov majú na sebe oblečené vojenské smokingy. Účinkovanie v kapele si Dávid Oláh pochvaľuje. Podľa jeho slov považuje prácu v tom, čo ho najviac baví, za splnený sen.
„O predošlom súbore som počul už predtým a vedel som, že tam hrávajú špičkoví muzikanti, ktorí sú spájaní aj so slávnymi spevákmi. Keď prišla možnosť, že sa kapela znovu otvorí, veľmi ma to zaujalo. Vždy som chcel hrávať a spolupracovať so známymi hudobníkmi a toto bol taký východiskový bod, prečo som tam chcel ísť. Zatiaľ som tam len pol roka, ale baví ma to. Môžem sa venovať hudbe takej, akej chcem, lebo si repertoár tvoríme sami,“ uviedol Oláh.
Dávid podotkol, že jeho hudobné ambície sú spojené s vlastnou cimbalovou kapelou, ktorú zakladal spolu s bratrancom Daliborom Cibuľom. V súčasnosti pracujú na cédečku, ich cieľom je robiť vlastné veci a postupne sa dostať do popredia. Podľa vyjadrenia Oláha uvažujú aj nad spoluprácou s inými kapelami či spevákmi. Dávid okrem vlastnej skupiny účinkuje aj v známej kokavskej kapele Vladimíra Sendreia, ktorý ho na spoluprácu oslovil pred štyri mesiacmi. „Stalo sa, že im vypadol huslista, a keďže o mne vedel, že chodíme hrávať so svojou kapelou a aj moji rodičia mu chodili vypomáhať, tak ma oslovil, či by som nemohol prísť. A odvtedy s nimi hrávam,“ priblížil huslista. Ako doplnil, jeho srdcu sú najviac blízke slovenské a maďarské ľudové piesne, na ktorých vyrastal. Rád má aj klasickú hudbu, s ktorou sa stretával počas štúdia na konzervatóriu a veľmi rád si vypočuje aj džez. Okrem huslí vie hrať tiež na klavíri a gitare.
V súčasnosti býva na Sliači. Do rodného Klenovca sa Dávid Oláh vracia na víkendy, súvisí to jednak s jeho vlastnou kapelou, ale aj s rodinou a priateľmi. Jeho prioritou je hudba, ktorá mu zaberá takmer všetok voľný čas, no popri nej si čas nájde aj na behanie alebo turistiku.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album D. Oláha a Milan Alberti
„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“
