Alexandra Patakyová (24) z Rimavskej Soboty sa hudbe venuje odmalička. Počas svojich stredoškolských čias okúsila lavice dvoch košických konzervatórií a v súčasnosti študuje odbor operný spev na Ostravskej univerzite. Zároveň je učiteľkou a svoje skúsenosti v umeleckej oblasti s radosťou odovzdáva svojim žiakom v jej rodnom meste.
Rodina milujúca hudbu
Talentovaná speváčka navštevovala od detstva Základnú umeleckú školu v Rimavskej Sobote. Mala na nej viaceré učiteľky spevu. K hudbe ju však doviedla najmä jej rodina. „Moji rodičia milujú hudbu skoro každého žánru a starí rodičia ju milovali tiež. Vyrastala som na funky hudbe, na maďarských, slovenských či rómskych ľudových piesňach, žiadna klasická hudba,“ priblížila pre vobraze.sk Alexandra Patakyová.
Keď navštevovala ZUŠ, nehrala na žiadny hudobný nástroj, no neskôr počas štúdia na konzervatóriu musela túto zručnosť nadobudnúť. „Na konzervatóriu som to musela dobehnúť za tri mesiace. Veru som si občas za tým klavírom aj poplakala. Mala som prísneho pedagóga klavíra, ale som za to dodnes vďačná,“ uviedla.
Rozhodnutie o umeleckej kariére
K štúdiu operného spevu Alexandru inšpirovala najmä jej učiteľka spevu na ZUŠ Mária Baloghová, na ktorú spomína veľmi rada. „Navštevovala som aj spevácky zbor Bona fide, s ktorým táto moja učiteľka spolupracovala na veľkom diele od Antonína Dvořáka – Te deum. Počas jednej skúšky v Dome kultúry na veľkom plátne premietali záznam koncertu Bona fide, kde v úlohe sólového sopránu spievala Mária Baloghová. Keď som počula začiatok jej vstupu „Sanctus, sanctus,“ bola som unesená.“ Práve toto bol okamih, keď sa mladá Soboťanka definitívne zamilovala do operného spevu.
Tri roky Alexandra Patakyová navštevovala Konzervatórium na Timonovej ulici v Košiciach, odkiaľ však prestúpila na Konzervatórium Jozefa Adamoviča, rovnako v Košiciach. Tam vyštudovala operný spev. „Prestúpila som hlavne kvôli tomu, že si ma do svojej triedy pod ochranné krídla zobrala profesorka Tatiana Paládiová – Paľovčíková. Vlastne dodnes je mojou veľkou a významnou učiteľkou. Keď mám nejaký problém so spevom, hneď si idem po radu práve k nej. Do konca života jej budem vďačná za všetko, čo ma naučila a čo ma stále učí. Vďaka nej sa stalo moje štúdium na konzervatóriu vrúcnou lásku k umeniu,“ podotkla.
Ostravská univerzita a práca na plný úväzok
Alexandra potom zamierila do Česka, študuje operný spev na Ostravskej univerzite. Momentálne je v poslednom, bakalárskom ročníku a nezaháľa ani v pracovnej oblasti. Svoje skúsenosti odovzdáva ďalším generáciám hudobníkov na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Rimavskej Sobote. Hudba a učenie v praxi ju veľmi napĺňa. Podľa jej slov by najradšej pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu už na Slovensku, pretože chce byť bližšie k svojmu domovu. Zároveň v Rimavskej Sobote úzko spolupracuje s korepetítorkou Viktóriou Novákovou Kubliakovou.
Sólové aj zborové skúsenosti
Počas štúdia v Košiciach dostala ako študentka viackrát príležitosť spievať s filharmonickým zborom a orchestrom. V druhom ročníku pôsobila celý rok ako sólistka v jazzovo-gospelovom zbore. Väčšinou však vystupovala najmä ako sólistka s klavírnym sprievodom na koncertoch v menších mestách. Na vysokej škole v rámci spolupráce univerzity s divadlom ako študentka spievala aj v zbore a vyskúšala si aj menšiu divadelnú rolu.
Alexandra sa v oblasti umeleckého smerovania orientuje na širšiu žánrovú škálu. „V každej piesni, populárnej, klasickej či v opernej árii hľadám emóciu, ktorá mi je blízka, ktorú by som vedela precítiť. Potom už nezáleží na tom, o aký žáner sa jedná. Spievam operu, džez, funky, R&B, hip hop, blues, ľudové piesne, rómske a maďarské piesne. Toto sú žánre, v ktorých sa pohybujem. Najbližšie budem spievať na koncerte Miley Cyrus,“ hovorí so smiechom.
Úspechy vo víre koncertov
Štúdium na konzervatóriách prinieslo so sebou Alexandre možnosť dvakrát sa zúčastniť na medzinárodnej súťaži vo Vrábľoch, kde sa síce neumiestnila, ale pridanou hodnotou boli pre ňu najmä nadobudnuté skúsenosti v technickej oblasti, keďže súťažila najmä so staršími opernými speváčkami.
Za svoj najväčší úspech považuje každú chvíľu strávenú spievaním a státím na javisku, tvorením umenia skrz hudbu, či už v duchu opery, alebo gospelu, popu i funky. „Mojím úspechom bol aj koncert vo Veľkom Klíži, kde som si mohla zaspievať s mojou učiteľkou. Takisto za silnú spomienku považujem aj môj absolventský koncert na konzervatóriu, spievanie v Paríži so zborom Bona fide, spievanie gospelových černošských piesní v Bratislave v dóme sv. Martina ako sólistka, kedy som rozhýbala hudbou kostol, ale aj mnoho iných momentov. Aktuálne som vo víre koncertov a zakaždým je to pre mňa silný zážitok.“
Momenty s rodinou, hudbou a tichom
Voľného času jej veľa nezostáva. „Mám pocit, že študujem, spievam a pracujem v jednom kuse. Ale keď sa mi naskytne voľná chvíľa, jednoznačne ju trávim s mojou rodinou a mojou láskou. Som veľmi vďačná mojím rodičom, že sú mi oporou.“ Medzi jej záľuby patrilo aj maľovanie či písanie poézie. Aktuálne však najradšej trávi čas spájaním príjemného s užitočným za klavírom, aby bola pripravená na výuku svojich žiakov či na svoje koncerty. Podľa jej slov sa učí hrať i Aliciu Keys a snaží sa chápať tú krásnu harmóniu. „Prezradím však, že keď som úplne sama, mám rada ticho. Uvarím si čierny čaj s citrónom a či prší, sneží alebo svieti slnko, vychutnávam si ho za ticha,“ dodala s úsmevom.
Emócie v tónoch hudby
Hudba pre Alexandru znamená všetko. Preciťuje pomocou nej každú svoju emóciu, či je to radosť, alebo smútok. Práve preto sa nebráni rýchlym áriám Vivaldiho či piesňam Arethy Franklin, rapu a žánru funky, no zároveň ani melancholickému koncertu č. 2 od Rachmaninova či Lane del Rey. „Hudba, no celkovo umenie, v sebe nosí ľudskú dušu, nejakú výpovednú hodnotu, ktorú v danej chvíli ten autor prežíval. Jedná sa o celú škálu emócii, ktoré nám umožňujú dať zo seba von smútok, či prežiť lásku a radosť intenzívnejšie. S hudbou sa človek jednoducho necíti byť sám. Na základe tejto empatie dokáže hudba vyliečiť jednotlivca, a tak aj celú masu ľudí. Myslím si , že keby sa ľudia viac zaoberali hudbou, umením, na svete by bolo menej nenávisti,“ podotkla.
Vidí sa najmä v prítomnosti
„Ukončenie štúdia je na jednej strane dôležité, ale na druhej strane sa nedržím predstavy, kde sa vidím po ukončení štúdia. Ja sa vidím už teraz, v prítomnosti. Pracujem na tom, aby som sa pohybovala čo najviac v praxi, pretože tá ma zatiaľ dokázala naučiť najviac,“ uviedla Alexandra. Veľmi ju baví učiť, ale aj spolupracovať so svojimi kolegami na rimavskosobotskom konzervatóriu, s ktorými sú si vždy vzájomnou oporou pri kreatívnom tvorení. „Som vďačná za to, že moja práca môže byť aj mojím koníčkom. Moja budúcnosť teda prebieha práve teraz a veľmi sa teším na ďalšie a ďalšie príležitosti koncertov a spoluprácu s mojimi žiakmi,“ skonštatovala Patakyová.
Zdroj: Simona Kántorová, foto: album A. Patakyovej
