
Mariana Škorňová od detstva vedela, že raz bude veterinárka. Pôsobila v Rimavskej Sobote, v súčasnosti ordinuje vo vlastnej ambulancii v Rimavských Zalužanoch. Vo voľnom čase sa zaúča do včelárenia a začala sa venovať športovej streľbe. Rodáčka z obce Hrachovo sa do R. Zalužian presťahovala za manželom. Ako pre vobraze.sk Mariana Škorňová prezradila, ani na chvíľu túto zmenu a nové prostredie neoľutovala. Podľa nej sú skvelá a súdržná komunita, aká sa často nevidí.
Svoju prácu miluje odmalička, podobne ako aj zvieratá. Ani dnes si nevie vybrať jedno obľúbené. Akurát hady vraj veľmi nemusí. „Čo sa mi na tejto práci páči najviac? Asi to, čo všetkým ostatným, že pomáhame zvieratám, keď sú choré alebo zranené,“ hovorí veterinárka Mariana Škorňová, ktorá chvíľu zvažovala aj štúdium medicíny. Po skončení veteriny v Košiciach začínala v rimavskosobotskej ordinácii Zdenka Drotára. Pôvodný plán bol venovať sa hospodárskym zvieratám a práve tu získala možnosť vyskúšať si prácu s ovcami, ošípanými, či hovädzím dobytkom. „Vždy som chcela robiť s hospodárskymi zvieratami, ale nemala som toľko skúseností, preto som u doktora Drotára pracovala najskôr s malými zvieratami,“ spomína na svoje začiatky veterinárka, ktorá verí, že raz sa k hospodárskym zvieratám opäť vráti.
V obci prevádzkuje vlastnú ambulanciu, kde poskytuje starostlivosť prevažne spoločenským zvieratám. „Robím základné úkony, ako očkovanie, čipovanie, diagnostika , odbery a vyšetrenia vzoriek, ale aj chirurgické zákroky mäkkých tkanív,“ hovorí lekárka, ktorá sa snaží spolupracovať s kolegami v okolí. Má síce sono, ale občas sa vraj stane, že musí majiteľov poslať na iné pracovisko, či do Hnúšte, alebo do Rimavskej Soboty. Okrem iného s kolegom z Lučenca chodia robiť kastračné akcie do problémových lokalít v rámci okresu.
Rozdiel vidí najmä v prístupe. „Pri spoločenských zvieratách musíme byť empatickejší, jemnejší a ľudskejší k pacientom hlavne kvôli majiteľovi,“ vysvetľuje Škorňová. Tvrdí, že najťažšie je, že pacient nevie rozprávať, a preto sa v prvom momente musí spoľahnúť len na informácie od majiteľa. A tí vraj niekedy zatajujú pravdu, alebo vytvárajú skreslenú predstavu.

Stretla sa aj s prípadom, kedy majitelia podali Paralen psíkovi, ktorému tým viac ublížili, ako pomohli. „Sú aj niektoré lieky z humánnej medicíny, ktoré je možné podávať, ale nie všetky, preto je vždy dobré zavolať veterinárnemu lekárovi a poradiť sa o vhodnosti daného lieku. U zvierat je pri každom lieku podstatná aj správna dávka,“ dodala Škorňová, ktorá z ochorení u zvierat registruje aktuálne nezvyčajne vysoký výskyt respiračných ochorení u mačiek.
Už tri roky zastáva Mariana Škorňová predsednícke miesto v Základnej organizácii Slovenského zväzu včelárov Hrachovo. Okrem Hrachova a Rimavských Zalužian majú včelárov aj z Kocihy, Lukovíšť, Vrboviec, Teriakoviec, Nižného a Vyšného Skálnika, Teplého Vrchu a tento rok vraj pribudli aj z Čerenčian.

V rozhovore prezradila, že šlo o zhodu náhod. Ako dcéra skúseného včelára postrehla pred tromi rokmi zmenu v legislatíve a oslovila miestnych včelárov s ponukou na spoluprácu. Okrem objednávania liekov vykonáva ako AÚVL aj preventívne prehliadky včelstiev na jar a na jeseň. Tie sa podľa slov začínajúcej včelárky zameriavajú na hnilobu a mor včelieho plodu.
„Tam je problém s tým, že sa ťažko aj niečo lieči. Antibiotiká sú na ošetrenie včelstiev zakázané. Jediné, čo sa môže podávať, sú akaricídne liečivá, aj to len mimo znášky. Kvôli otepleniu sa začal navyše premnožovať klieštik,“ povedala Škorňová. Spomenula, že práve kvôli zmenám v klíme sa musia prispôsobiť novým podmienkam a niekedy je potrebné ošetrovať včelstvá aj v priebehu leta, nie iba na jeseň, ako to bolo v minulosti.
„Keď sa my nepostaráme o včely, tak vyhynú. A pravda je, že bez včiel by na Zemi nebol život. Škoda, že si to ľudia neuvedomujú,“ hovorí a zdôrazňuje, že ju mrzí aj ľahostajnosť ľudí.
Spolu s otcom sa stará o desať včelích rodín. Vraj je toho ešte veľa, čo sa musí naučiť, ale skafander nepotrebuje, zatiaľ ju uštipla včela len raz. Dáva si však veľký pozor, včely sú podľa jej skúseností citlivé na cudzie pachy ako alkohol, cigaretový dym, ale vnímajú aj farbu na vlasy, či deodorant. Tomu všetkému odporúča vyhnúť sa pri kontakte s včeľou rodinou, inak hrozí, že neznáme pachy včely podráždia a začnú sa brániť.


Pred rokom sa zaneprázdnená Mariana Škorňová nechala manželom nahovoriť na súťažnú streľbu z malorážky. Okrem toho v zime lyžujú a v lete obľubujú turistiku a kempovanie. Či bude mať nasledovníka vo veterinárnej praxi, zatiaľ povedať nevie. „Moja staršia dcéra má veľmi rada zvieratá. Uvidím, čo bude chcieť v budúcnosti, zatiaľ sníva o tom, že bude farmárka,“ s úsmevom prezrádza hrdá dvojnásobná mamička, ktorá by v budúcnosti ešte chcela doplniť svoju prax o ponuku imobilizácie zvierat. Je to služba, ktorá sa využíva pri veľkých zvieratách, divo, či polodivo žijúcich, keď je potrebné ich ošetriť, alebo vykonať iné úkony.




Zdroj: vobraze.sk, foto: album M. Škorňovej