Západy slnka na Ďumbieri, spoločné stretnutia na Kráľovej holi, ale aj opakovane zdolaný Mont Blanc, najvyšší vrch Álp a západnej Európy. Patria u niekoho k snom. U niekoho sú však realitou, aj keď si niekedy siahne na dno svojich síl. Peter Matala, rodák z Rimavskej Soboty, patrí medzi ľudí, ktorým sa podarilo vystúpiť na Mont Blanc dvakrát a podelil sa s nami o svoje zážitky.
Robil aj spartanské preteky, otužuje na Kurinci a v súčasnosti sa venuje trailovým behom v lesoch a kopcoch. O výstupe na Mont Blanc však s určitosťou hovorí ako o splnenom sne. „Celá oblasť Chamonix je niečím zvláštna. Z mestečka vo výške 1 000 m.n.m. si idete krky povykrúcať, keď sa dívate na masív Mont Blancu s vrcholom vo výške 4 810 m.n.m. Som rád, že z troch pokusov boli dva úspešné a jeden pre nepriazeň počasia, bohužiaľ, nie, ale niekedy sa snáď zase uvidíme,“ hovorí s úsmevom 32-ročný Peter Matala. Podľa jeho slov v Alpách absolvoval ešte pár pekných výstupov, ale nič lezecky náročné.
Ďalší cieľ, na ktorý sa jeho oči upierajú, leží na opačnej strane smerom na východ. „Je ním Elbrus. Nie je to žiadne lezenie, ale čistá drina zo šliapania vo vyššej nadmorskej výške (vrchol v 5 642 m.n.m.), o hodný kus vyššie ako alpské vrcholy,“ avizuje pre vobraze.sk Matala, ktorý je zubným technikom v Bratislave. Jeho plány pribrzdila pandémia.
Kamarát so snehom
Peter v januári oslávi narodeniny. „Keďže som januárový, so snehom som kamarát, takže beh po kopcoch som posledné roky vymenil za skialpovanie, nech kondička vydrží aj cez zimu. Pohľad na zasnežené kopce je najkrajší a nikdy ma neomrzia krásne inverzie dole v dolinách so slnkom zaliatych kopcov, “ zdôraznil.
Ako v rozhovore prezradil, s rodičmi na hory nechodili. „Tie si ma k sebe nejako pritiahli samé. Moja úplne prvá túra na nejaký u nás vyšší kopec bola na Ďumbier. Odvtedy som tam bol už nespočetnekrát,“ hovorí. Ďalším takým srdcu blízkym kopcom mu je Kráľova hoľa, kde každoročne organizuje spoločné stretnutie s kamarátmi pri záverečnej túre v roku. „Ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť. Začal som chodiť do Vysokých Tatier, najskôr všetky klasiky aj niekoľkokrát a potom, už ako člen Jamesu, aj iné pekné vrcholy nášho najvyššieho pohoria,“ spomenul.
Organizuje preteky
Neskôr k jeho záľubám pribudol aj beh v kopcoch s podobne naladenými ľuďmi. „To prešlo k zúčastňovaniu sa pretekov, najskôr len Spartan, ale posledné štyri roky už behám také svoje klasiky. Buď sú to vertikály, čiže preteky v behu do vrchu napríklad na Kráľovu hoľu, Chopok, Slavkovský štít alebo čisto trailové behy v lesoch a kopcoch,“ priblížil Matala, ktorého obľúbeným podujatím je Bear foot Poľana.
Za tie roky sa toho na jeho konte už pozbieralo veľa a stále sa však snaží nájsť nejaké zaujímavé preteky v novej lokalite. „Zúčastnil som sa už pretekov po celom Slovensku, pár v Čechách a Poľsku. No v okolí rodného mesta žiadneho. S tým by bolo niečo urobiť, pekných trailových trás na nejaké preteky by sa tu tiež dalo nájsť,“ hovorí Matala. Tento rok organizoval 2. ročník Liptovskej behačky, kde s kamarátmi každý deň robia nové bežecké, niekedy aj čiastočne lezecké trasy v okolí Liptova.
„Noví členovia do partie sú vždy vítaní,“ podotkol. Kto by sa chcel podľa jeho slov pridať, behajú v Západných, Nízkych, ale aj Vysokých Tatrách. Tento rok k nim pridali aj Chočské vrchy s parádnou inverziou za odmenu.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Petra Matalu
