Niektorí ľudia ju poznajú z ambulancie, iní zase z detských jaslí. Reč je o zdravotnej sestre Agnese Farkasovej (65), ktorá už roky vykonáva svoje vysnívané povolanie z detstva. Ako sestrička pracuje od roku 1977. Dlhší čas je ňou u doktora Ivana Hlaváča.
Pochádza z Radnoviec a žije v Rimavskej Sobote. Je absolventkou Strednej zdravotníckej školy v Lučenci. Ako zdravotná sestra začala na internom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici. Tam si odkrútila štyri roky a prešla do školstva. Robila sestričku aj v detských jasliach na bývalom „TSK“, terajšie Sídlisko Rimava. Tu zotrvala dvadsať rokov. Ako pre vobraze.sk ďalej povedala, práca s deťmi človeka napĺňa. „No práca s dospelými je však ťažšia. Malé dieťa viete usmerniť. Je milé, prítulné, keď ste k nemu dobrý, je aj ono dobré. Dospelý, keď ste k nemu dobrý, chce viac, česť výnimkám“. Práca v zdravotníctve je jej srdcu bližšia.
Po zániku jaslí sa opäť vrátila na interné oddelenie, na ktorom pracovala ako dokumentačná sestra. Jej kroky z oddelenia neskôr viedli do ambulancie lekára Ivana Hlaváča, s ktorým spoločne poskytujú zdravotnú starostlivosť už sedemnásť rokov. „Vždy si musíte urobiť prácu najlepšie, ako viete. V nemocnici je práca na zmeny. Čo nestihne jedna, urobí tá nasledujúca. Tu v ambulancii ma to všetko počká na druhý deň. Vo veľkom kolektíve sa robí dobre, no aj s doktorom Hlaváčom sa spolupracuje dobre. Naši pacienti sú slušní, ale základom je byť slušní k ním,“ s úsmevom poznamenala Farkasová. Jej rukami prešlo niekoľko tisíc pacientov a paradoxom je, že počas svojej kariéry v ambulancii ošetrila aj celé generácie rodín od starých rodičov, rodičov až po ich detí. Medzi pacientmi sa nájdu aj takí, ktorých mala na starosti v jasliach, kde pracovala. Jednou zaujímavosťou je, že práve aj jej zať chodil do spomínaných jaslí, len to ešte nevedeli, ako sa ich osudy spoja opäť.
Ak si niekto myslí, že študovať na vysokej škole v neskoršom veku je pre človeka náročné a nereálne, sestrička Agnesa Farkasová vás vyvedie z omylu. Ako päťdesiatnička začala študovať na vysokej škole v Banskej Bystrici, kde ukončila bakalárky stupeň. Prezradila, že okrem toho má rôzne špecializácie, ktoré boli potrebné pri jej vykonávaní práce a tiež pedagogické minimum. Problém nemá s akoukoľvek prácou sestričky. Pacienti si podľa nej pochvaľujú napríklad odber krvi, za ktorým k nej cestujú aj z iných miest.
Aj keď je už vekom dôchodkyňou, ešte pracuje. Voľný čas si užíva v prítomnosti svojich dvoch vnúčat vo veku tri a desať rokov, ktoré jej spríjemňujú každodenné chvíle. Rada číta knihy, štrikuje, rada varí a pečie. Blízko má aj k turistike či bicyklovaniu, no v súčasnosti sa najviac venuje svojej 89-ročnej mame, ktorú opatruje. Je zberateľkou servítok. Ako prezradila, vo svojej zbierke má okolo štyritisíc servítok. Niektoré jej prinesú aj pacienti, ktorí ju chcú potešiť. „Zbieram ich už vyše 50 rokov,“ prezradila Farkasová o svojej záľube.
V poslednej dobe sa venuje jedlám bezlepkovým a bezlaktózovým, nakoľko má intoleranciu na tieto suroviny a preto vyhľadáva tento typ receptov. Avšak do budúcna má práve vďaka tejto nevýhode jeden zaujímavý plán. Založiť stránku alebo blog, na ktorom budú umiestnené tieto recepty a rôzni užívatelia sa budú môcť inšpirovať touto kuchyňou. Ak bude mať dosť času, tak možno napíše aj knihu.
Aktivity má aj v združení rodinných potomkov Lajosa Pósu (Pósa Lajos Társaság), ktorý pochádzal z Radnoviec a prezentujú jeho prácu putovnými výstavami i knihami. „Zobrali sme si na starosť zveľadiť jeho dielo, zhudobnené či detské básne,“ povedala Agnesa Farkasová, ktorá patrí tiež k jeho potomkom.
Zdroj: vobraze.sk
