Rodák z Rimavskej Soboty Tomáš Forgon zachraňuje životy pacientov v Nitre a patrí medzi špičkových odborníkov na akútnu kardiológiu. Špecializuje sa na intervenčné zákroky, pri ktorých doslova „spriechodňuje“ upchaté cievy, a jeho pomoc vyhľadávajú aj pacienti z rodného kraja. Svoju kariéru pritom začínal práve v rimavskosobotskej nemocnici a skúsenosti zbieral aj v Stredoslovenskom ústave srdcovo-cievnych chorôb. Dnes ako primár spája modernú medicínu s ľudským prístupom, ktorý považuje za kľúčový. „Liečiť srdcom a ostať človekom.“
K medicíne našiel cestu už počas štúdia na strednej škole, kde ho prirodzene priťahovali biológia a chémia. „Už v druhom ročníku gymnázia som cítil, že medicína je niečo, čomu sa chcem venovať celý život. Mal som v sebe presvedčenie, že pomáhať ľuďom je správne,“ hovorí pre vobraze.sk Tomáš Forgon (44). Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave ukončil v roku 2006.
Po škole však jeho kroky neviedli hneď do nemocnice. Rozhodol sa vycestovať do Ameriky, kde si vyskúšal aj manuálnu prácu a zarábal si aj ako čašník. „Chcel som si zdokonaliť jazyk a zároveň si trochu oddýchnuť od tlaku po škole. Bola to aj skúsenosť s manuálnou prácou,“ priblížil.
Kardiológia pritom nebola pre Tomáša pôvodným plánom. Po škole uvažoval o gynekológii, no rozhodujúci moment prišiel po návrate do Rimavskej Soboty. „Moja suseda, ktorá bola vrchná sestra, ma predstavila primárovi Karolovi Mičkovi. Ten vtedy povedal, že ja budem kardiológ. A tak sa aj stalo.“
Svoju odbornú dráhu začal na internom oddelení v Rimavskej Sobote, kde pracoval v rokoch 2008 až 2010. Ako sekundárny lekár pôsobil dva roky až do ukončenia postupovej skúšky internistického kmeňa.
Následne pôsobil deväť rokov v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici. Nastúpil tam ako ako sekundárny lekár a neskôr sa stal vedúcim lekárom oddelenia kardiológie. Získal tu zručnosti v intervenčnej kardiológii, ktorej sa dodnes aktívne venuje. Na toto obdobie podľa jeho slov spomína v dobrom a získal si tam aj veľa priateľstiev. Odtiaľ však smerovali jeho kroky do Nitry, kde štyri roky zastával pozíciu primára oddelenia koronárnej starostlivosti v Kardiocentre Nitra.
„Túto prácu beriem ako poslanie. Robím so srdcom – nielen odborne, ale aj ľudsky. Mojím mottom je liečiť srdcom a ostať človekom,“ zdôrazňuje Forgon. Ako lekár sa venuje najmä akútnej kardiológii, pravidelne ambulantne vyšetruje pacientov, vedie vizity a podieľa sa aj výchove mladých lekárov. Podľa jeho slov mnohí pacienti z rodného kraja ho vyhľadávajú aj dnes. „Som rád, že za mnou chodia. Mám ich dosť a aspoň takto sa snažím pomôcť niektorým pacientom z nášmu regiónu,“ dodáva.
Popri medicíne sa angažuje aj v pedagogickej činnosti. Prednáša ošetrovateľkám na Univerzite Konštantína Filozofa a aktívne sa podieľa na vzdelávaní mladšej generácie lekárov. „Poslanie lekára sa treba naučiť niečo vidieť vo svete, niečo sa naučiť a odovzdávať ďalej,“ hovorí. Aktuálne pracuje na docentúre a plánuje habilitáciu, ktorá ho má posunúť v akademickej oblasti.
Vo vzťahu k pacientom presadzuje partnerský prístup. „Pacientom nikdy nič nezakazujem. Odporúčam, vysvetľujem a snažím sa, aby pochopili svoju diagnózu. Rozhodnutie je vždy na nich,“ vysvetľuje Tomáš. Dôležitou súčasťou liečby je podľa neho aj úprava životného štýlu – redukcia hmotnosti, viac pohybu či prestať fajčiť. „Vyššia váha srdcu neprospieva, no obezita nemusí byť vždy najväčší problém. Často zohráva väčšiu úlohu genetika, ktorú nevieme ovplyvniť.“
Kardiológia sa u neho prepája aj so športom. Tomáš Forgon má špecializáciu v telovýchovnom lekárstve a venuje sa aj športovcom. V minulosti pôsobil ako futbalový rozhodca tretej ligy a dodnes má k športu blízko. „Myslím si, že kardiologická starostlivosť je u športovcov často podceňovaná. Prevencia a životospráva je pri vrcholovom športe je veľmi podstatná,“ upozorňuje. Jeho rodinné zázemie je so športom úzko späté – otec dodnes pôsobí ako ligový delegát Slovenského futbalového zväzu.
Hoci dlhé roky žil v Banskej Bystrici a dnes pôsobí v Nitre, za svoj domov považuje stále Rimavskú Sobotu. Do rodného regiónu sa snaží vracať každý víkend, najmä kvôli rodine. „Za všetko, čo som dosiahol, vďačím rodičom. Dali mi dobrú výchovu a podporovali ma. Veľkú zásluhu majú aj učitelia a priatelia, ktorí pri mne stáli v dôležitých chvíľach,“ hovorí.
Vo voľnom čase si rád zahrá volejbal, venuje sa lyžovaniu, číta knihy alebo trávi čas v prírode s rodinou a priateľmi. Napriek náročnej práci si uvedomuje dôležitosť rovnováhy medzi pracovným a osobným životom.
„To, čo robím, robím rád. Aj keď je toho niekedy veľa, robím to preto, aby som po sebe zanechal stopu – nielen v liečbe pacientov, ale aj vo vzdelávaní a odovzdávaní skúseností,“ uzatvára Tomáš Forgon.
Zdroj: Eliška Líšková, foto: album Tomáša Forgona
