Pediatrička Mária Rebová z Hnúšte je odborníčkou v oblasti detského lekárstva. Počas svojej kariéry najdlhšie pôsobila v hnúšťanskej nemocnici, skúsenosti má však aj z detskej kliniky v Lučenci. V mladosti sa aktívne venovala bedmintonu a je držiteľkou dvoch celoslovenských ocenení. Nedávno oslávila okrúhle narodeniny, ale zatiaľ sa stetoskop na klinec zavesiť nechystá.
V detskej ambulancii v Hnúšti ordinuje osem rokov. Ako ďalej pre vobraze.sk Mária Rebová priblížila, pôsobí na čiastočný úväzok a ordinuje tri dni v týždni a strieda sa s kolegyňou Janou Muránskou. „Je to určite zmena oproti rokom odpracovaným v nemocnici,“ hovorí Rebová, rodáčka z neďalekého Klenovca.
Jej začiatky v zdravotníctve sa viažu na nemocnicu v Hnúšti, kde na detskom oddelení odslúžila 26 rokov. Keď došlo k prepúšťaniu, presunula sa na Detskú kliniku v Lučenci, kde strávila 10 rokov. Náročná práca vyžadovala, aby zvládala aj situácie, s ktorými sa v ambulancii nestretáva. Okrem atestácie prvého a druhého stupňa absolvovala kurz resuscitácie, i kurz intenzívnej medicíny. Prichádzala totiž do kontaktu s pacientmi detskej JIS a neonatológie.
„V Lučenci to bolo náročné, tam bol potrebný oveľa širší obzor, ako v ambulancii,“ vysvetľuje skúsená lekárka potrebu neustáleho vzdelávania a zlepšovania zručností.
Výber povolania bol pre Máriu Rebovú spontánnu voľbou. „Ani neviem presne povedať, čo ma k tomu doviedlo. Moji rodičia boli matematici, ale mňa to ťahalo týmto smerom,“ spomína na študentské obdobie. Po strednej škole nastúpila v Bratislave na univerzitu na medicínu. V čase jej štúdií bola pediatria samostatný odbor.
Vlastné deti k medicíne neviedla, ako poznamenala, nechala im voľnosť výberu. Napokon ale predsa obe deti ostali verné zdravotníctvu. Syn pracuje už 15 rokov ako traumatológ a pôsobí v popradskej nemocnici, kde aj žije. Dcéra pracuje v očnej ambulancii a venuje sa optometrii v Rakúsku. Vzťah k zdravotníckemu prostrediu si deti podľa slov pediatričky budovali od malička, keďže navštevovali mamu lekárku v nemocnici, kde trávila veľa času aj nad rámec svojich povinností.
„Deti mnohokrát boli so mnou, aby sme spolu mohli tráviť viac času,“ približuje časy, keď ešte pracovala v hnúšťanskej nemocnici.
V mladosti, ešte skôr ako medicína, jej učaroval bedminton. Tomuto športu sa venovala na profesionálnej úrovni. „Boli sme prvá generácia, ktorá začala hrávať súťažne v mládežníckej kategórii,“ hovorí o svojich začiatkoch v klenovskom bedmintonovom klube Rebová, ktorá je jednou z priekopníčok bedmintonu v Klenovci. Pre klub získala aj prvý významný titul. Stala sa slovenskou majsterkou v dvojhre, aj v štvorhre, spolu so svojou dlhoročnou spoluhráčkou a priateľkou Annou Medveďovou, vtedy ešte Vinclavovou.
K bedmintonu sa dostala vďaka strýkovi, ktorý v klube hrával za dospelých. Ako s úsmevom spomína, aby mohli hrať aj žiaci, musela si to skutočne vybojovať. V telocvični trávila celé hodiny a prinášalo to aj svoje ovocie. Vášeň pre bedminton podedili aj obe deti, dcéra bola opakovane majsterkou Slovenska. Mária Rebová hrdo dodáva, že dcéra a vnučka sú členkami rakúskeho klubu a stále pravidelne hrávajú. „Každý šport vedie k cieľavedomosti,“ hovorí bývalá majsterka Slovenska v bedmintone.
Odkedy pracuje na čiastočný úväzok, ostáva jej viac času na aktivity, ktoré s manželom, bývalým učiteľom, nestíhali počas aktívnej kariéry. Najčastejšie je to turistika. Väčšinu víkendov trávia u syna v Poprade, kde si okrem vnuka užívajú aj skvelé turistické možnosti.
Aj keď sa v rozhovore priznala, že bedmintonu sa už aktívne nevenuje, na tento šport nezanevrela a stále sleduje výkony športovcov v klenovskom klube. S veľkou úctou dodáva, že za úspech vďačí aj trénerovi Ivanovi Majorskému, ktorý ešte aj dnes vo veku 79 rokov trénuje bedminton.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Márie Rebovej
