Východy slnka nad poliami, ranné hmly na Muránskej planine či panorámy Tisovca z Hradovej. Práve takéto okamihy najčastejšie zachytáva objektív fotografa Reného Sirotu. Hoci vyštudoval strojárstvo a dlhé roky pracoval ako technológ výroby, fotografia sa postupne stala jeho životnou vášňou. Dnes je nielen jeho najväčším koníčkom, ale už päť rokov váznejším koníčkom.
Rodený Tisovčan sa k fotografovaniu dostal už v detstve. Lásku k objektívu v ňom prebudil jeho otec, ktorý fotografoval už v 70. a 80. rokoch minulého storočia. „S otcom sme spolu chodili fotografovať a doma sme si fotografie vyvolávali. Boli to krásne chvíle, ktoré ma priviedli k fotografii.“povedal pre vobraze.sk René Sirota. Jeho prvým fotoaparátom bol filmový prístroj a prvou fotografiou panoráma Tisovca z Hradovej. Aj dnes patrí tento pohľad medzi jeho najobľúbenejšie.
„Keď poviem Tisovec, vybaví sa mi domov, práca a moje korene,“ hovorí Sirota, ktorý je vystudovaný strojár. Približne osemnásť rokov pracoval v spoločnosti CSM Tisovec ako technológ výroby. Neskôr prešiel do železiarní v Podbrezovej, kde pôsobí už desať rokov. Fotoaparát ho však sprevádzal počas celej profesijnej cesty a pred piatimi rokmi sa fotografia stala aj jeho čiastočným zamestnaním. Posledné dva roky dokumentuje aj kultúrne a spoločenské podujatia organizované mestom Tisovec, na ktoré ho odporučil dlhoročný skúsený fotograf Milan Slabej.
René fotieva napríklad i vystúpenia ZUŠ na podujatiach, kde tancuje jeho dcéra, nedávno nad Tisovcom nafotil aj kroje, ktoré vyšíva Mariana Byssová. Ako ďalej Sirota hovorí, najviac ho priťahuje krajinárska fotografia. Objektív najčastejšie smeruje na Tisovec, Muránsku planinu, Muránsky hrad či panorámy Nízkych Tatier.
„Turistika a fotografovanie idú ruka v ruke. Často sa cestou do práce zastavím pri poliach a fotografujem východy slnka alebo panorámy Nízkych Tatier.“
Práve ranné svetlo a západy slnka považuje za najkrajšie chvíle na fotografovanie. Výnimočné sú podľa neho najmä svojím prirodzeným nasvietením, ktoré dokáže obyčajnú krajinu premeniť na neopakovateľný obraz. Fascinuje ho predovšetkým Muránska planina. „Na rozdiel od Vysokých Tatier je stále plná neprebádaných miest. Práve to ma na nej najviac baví.“
Fotografovanie prírody prináša aj nevšedné zážitky. Počas potuliek lesmi sa už viackrát stretol s divou zverou. „Raz som sa ocitol zoči-voči vlkovi a podarilo sa mi ho aj odfotografovať. Takmer sa mi podarilo zachytiť aj rysa, no práve vtedy som pri sebe nemal fotoaparát. A raz som vyrušil medveďa. V tej chvíli mi už ani nenapadlo fotografovať,“ hovorí Sirota a dodáva, že za mnohé zaujímavé miesta v prírode je vďačný svokrovi, ktorý je dlhoročný poľovník a majú za sebou mnohé spoločné potulky po horách.
Pred rokom Sirota predstavil svoju prvú autorskú výstavu, na ktorej návštevníci videli viac ako päťdesiat fotografií. Výstava sa v meste pod Hradovou stretla s veľmi pozitívnymi ohlasmi. Jeho fotografie sa pravidelne objavujú aj na stránkach Čarovného Slovenska či projektu Muránska planina – Čierny Hron. Už tri roky dokumentuje aj stretnutie historických vozidiel v Hnúšti a počas svojej fotografickej cesty získal viacero ocenení vo fotografických súťažiach.
Hoci fotografuje na digitálnu zrkadlovku, za najdôležitejšie nepovažuje techniku. „Oko fotografa je dôležitejšie ako fotoaparát. Technika vám iba pomôže zachytiť to, čo vidíte.“Rovnako striedmy je aj pri úprave fotografií.„Fotografie upravujem len minimálne. Väčšinou ide iba o drobné úpravy, aby zostali čo najprirodzenejšie.“
Vybrať z množstva záberov ten najlepší však nebýva jednoduché.„Niekedy je veľmi ťažké rozhodnúť sa len pre jednu fotografiu.“Podľa neho by mala každá fotografia niesť emóciu a rozprávať príbeh.„Fotografia môže meniť pohľad na svet. Dokáže ukázať jeho krásu, ale aj upozorniť na veci, ktoré pekné nie sú.“
Práve fotografia ho naučila vytrvalosti a trpezlivosti.„Niekedy je to o náhode a šťastí. Na ten správny okamih si treba jednoducho počkať.“ Na otázku, ktoré miesto v ňom zanechalo najsilnejší zážitok, odpovedá bez zaváhania – východ slnka na Poludnici. A ak by mal celý Tisovec predstaviť jedinou fotografiou, vybral by panorámu z Hradovej. Vo voľnom čase je preňho najväčšou oporou rodina. S manželkou a synom trávi každú voľnú chvíľu, pričom syn sa vydáva v jeho fotografických stopách. Oddych nachádza aj pri tenise.
Do budúcnosti chce naďalej objavovať nové miesta a posúvať svoje fotografické schopnosti.„Fotografia je pre mňa oddych. Chcel by som sa stále zlepšovať, objavovať nové lokality a zachytávať okamihy, ktoré majú svoj príbeh.“
A keby jeho fotografie vedeli hovoriť, ich odkaz by bol jednoduchý.„Povedali by o mne, že som vášnivý a originálny človek,“ hovorí René. Jeho mottom je, že nie je dôležité čo alebo koho fitografujete, ale ako to odfotigrafujete. „Vtedy, keď do toho fotografovania dáte niečo zo seba, váš uhol pohĺadu. Niekedy nestačí sa len pozerať ale aj vidiet a toto robi fotografa fotografom,“uviedol v odkaze ďalším nádejným fotografom.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív René Sirota
