Mladá vedkyňa Viktória Čabanová skúma komáre a patogény nimi prenášané. Pochádza z Lovinobane, býva v Podrečanoch no korene po starej mame má aj v Rimavskej Sobote. Vedkyňa pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied a je držiteľkou ocenenia Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, a to práve za jej výskum vírusu západného Nílu. Pre prácu s komármi sa rozhodla na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, kde sa začala zaoberať komármi prenášaným parazitom.
Čabanová vyrastala v Lovinobani a je absolventkou Gymnázia BST v Lučenci. Zúčastňovala sa vtedy viacerých olympiád z biológie a chémie. Priznáva, že príroda ju bavila odmalička a veľmi ju to preto zaujalo. Ako tvrdí, v súčasnom povolaní sa našla. „Komáre mám rada, asi ako jediná na Slovensku. Sadnú si na mňa, ale až tak veľmi mi to nevadí. Už som na ne zvyknutá,“ povedala pre vobraze.sk Viktória Čabanová (33). Jej prácou je napríklad nastavovanie pascí pre komáre a chodí tak práve do lokalít, kde ich býva najviac a v čase, kedy bývajú najviac aktívne. Aby ich neodplašila, nemôže používať repelenty či iné odpudzovače hmyzu. Pred uštipnutím sa chráni napríklad oblečením.
Nasledujúci deň chytené komáre prinesú do laboratória, kde určia ich druh. Ďalej skúmajú a hľadajú, či komár má alebo nemá genetickú informáciu vírusu. Všetky testy prebiehajú za prísnych podmienok a sú sprevádzané množstvom administratívy.
Jej doménou je západonílsky vírus a vírus Usutu, ktoré môžu prenášať aj bežné komáre, takzvané domové. Spomenula, že zapadonílsky vírus už zaznamenali aj v oblasti Lučenca, v minulosti bol už zistený aj v okolí R. Soboty. Zistili to vďaka uhynutým vtákom, ktoré boli infikované práve týmto vírusom. Najviac je však podľa nej tento vírus rozšírený v Komárne. Neznamená to však, že každý jeden komár človeka infikuje. ,,Príznaky tohto vírusu sú veľmi podobné kliešťovej encefalitíde, a preto si ju s ňou často zamieňajú,” približuje rodáčka z Lovinobane. To, že tu máme takýto druh vírusu, ešte neznamená, že by sme mali panikáriť. ,,Telo si po infikovaní naň vytvorí protilátky, ktoré pôsobia dlhodobo. Vážnejšie príznaky má len dvadsať percent uštipnutých ľudí a sú dosť podobné chrípke. Sú tu prítomné bolesti hlavy a kĺbov, ktoré po pár dňoch samé odznejú. Vážnejšie stavy máva len jedno percento infikovaných a sú podobné kliešťovej encefalitíde. Fatálnych prípadov je málo,” objasňuje Čabanová. Zároveň upozorňuje, že rizikovú skupinu predstavujú najmä seniori a ľudia s oslabenou imunitou.
Viktória Čabanová pozná a navštevuje aj Rimavskú Sobotu. Trávila tu najmú letné prázdniny v detstve u svojej starej mamy. Aj keď už teraz býva spolu s nimi v Podrečanoch, rodinu tu majú naďalej. ,,Je to krásny kraj. Vždy je tu čo obzerať a mám to tu rada,” hovorí. Medzi jej obľúbené miesta patrí aj Kurinec. ,,V týchto končinách sa komárom veľmi nevenujeme, čo je škoda. Chýba tu monitoring alebo dlhšie sledovanie. Z tohto dôvodu je veľmi ťažké hodnotiť, či je tu komárov veľa na počty, alebo nie,” naznačila parazitologička. Zároveň dodala, že najviac pozorovaní prebieha v Bratislave a na Záhorí. Je však veľmi rada keď sa otvára téma komáre, nakoľko sú aj v iných regiónoch. Z domácich lokalít má rada zatopenú baňu v Podrečanoch, kde vzniklo veľké jazero a alebo priamo v obci kaštieľ, oceňuje aj vodnú nádrž Ružiná, ktorá je už konečne napustená.
Pred uštipnutím komármi sa podľa mladej vedkyne môže široká verejnosť účinne chrániť aj tým, že im nebudeme vytvárať podmienky pre rozmnožovanie. ,,V rodinných domoch vytvárajú ľudia pre komáre priaznivé podmienky pre život. Príkladom sú také sudy s vodou, ktoré zachytávajú dažďovú vodu. Výnimkou nie sú ani bytové domy, kde si komáre vystačia aj s vodou pod črepníkmi. Komárom sa skrátka darí všade, kde stojí voda,” približuje Čabanová. Podľa nej by sa ľudia komárov zbavili vtedy, keby odstránili všetky nepotrebné nádoby s vodou. Pozor treba dávať aj na psie misky, ktoré treba raz za týždeň poriadne vyumývať. Keď už sa vody v nádobách, či záhradných jazierkach nemôžete zbaviť, alebo ju pravidelne meniť je veľmi dôležité znemožniť prístup komárom k tejto vode. „Celkom vám postačí obyčajná sieťka, ktorou daný objekt prikryjete a komár sa k nej nedostane,“ podotkla. Populárnym riešením v boji proti komárom sú rôzne prípravky, ktoré likvidujú už larvy komárov.
„Komáre idú hlavne na oxid uhličitý, ktorý produkujeme pri vydychovaní,“ hovorí Čabanová a dodáva, že potom keď ho niekto produkuje viac, tak je lákavejší aj komárom. Ide napríklad o športovcov pri fyzickej aktivite alebo tehotné ženy. „Niekto im celkovo vonia viac, iný menej, ale táto otázka ešte nie je úplne zodpovedaná, lebo tam vstupuje veľa faktorov, napríklad individuálny metabolizmus,“ povedala. Ako mladá vedkyňa upozorňuje, lákadlom pre komáre sú aj sladké ovocné voňavky.
Mladá vedkyňa plánuje naďalej pokračovať vo svojej vedeckej činnosti a rada by privítala do tímu nových kolegov. ,,Tým, že nás nie je veľa, chcela by som aby sa náš tím rozrástol. Tých ideí čo sa dá robiť je veľa, len času je málo. Keď však človeka veda baví, tak vie byť aj úspešný,” zhrnula Viktória Čabanová.
Ak niekto cestuje do zahraničia, Čabanová radí preštudovať si odporúčania pre danú lokalitu. Je dôležité byť dôsledný a nič nezanedbať zvlášť, ak sa chystáte navštíviť krajiny s výskytom malárie alebo vírusových ochorení ako napríklad dengue. „Tu treba zvážiť očkovanie. V tuzemských končinách vám celkom postačí kvalitný repelent nastriekaný na oblečenie, ako aj oblečenie s dlhými rukávmi,“ priblížila s tým, že sa netreba príliš stresovať, ale mať na pamäti prevenciu. Komáre všeobecne neobľubujú horúce a suché počasie. Naše domové komáre útočia k večeru alebo zavčas rána. Tie tropické sú charakteristické tým, že sú aktívne aj cez deň. Napríklad ázijskému tigrovanému komárovi neprekáža ani priame slnko.
Vedkyňa Čabanová počas svojho pôsobenia získala ocenenie Osobnosť vedy a techniky, ktoré jej udelilo ministerstvo školstva. Bola finalistkou ESET Science Award 2023 v kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov, kde sa napokon neumiestnila. To však mladá vedkyňa vôbec nepokladá za neúspech, práve naopak teší sa, že sa zúčastnila. Ako sama hovorí, inšpirovala sa tam mnohými ďalšími vedcami a dodalo jej to viac motivácie v jej práci.
Zdroj: vobraze.sk, foto: Linda Kisková Bohušová/ESET Science Award
