Cez týždeň učiteľ hudby, počas víkendov a sviatkov organista, okrem toho na plný úväzok manžel a otec troch krásnych detí. Každý jeho deň je plný melódií, ale aj rodinnej harmónie. Mladý hudobník Jozef Gödri vždy vedel, že chce ostať doma, v rodnej Rimavskej Sobote, aby sa postaral o svojich rodičov a našiel si tu uplatnenie v odbore, ktorý vyštudoval. To sa mu podarilo niekoľkonásobne.
Ako absolvent učiteľskej kombinácie hudobného umenia a geografie odovzdáva svoj talent a vedomosti žiakom v umeleckej škole aj na gymnáziu. V úlohe organistu napĺňa tónmi majestátneho nástroja tunajší rímskokatolícky kostol i srdcia mnohých veriacich. Pre redakciu vobraze.sk porozprával, ako sa k tomuto povolaniu dostal, čo všetko práca organistu obnáša a tiež, ako sa pandémia podpísala na jeho pracovnom i súkromnom živote.
Zvuk organu obdivoval už ako malé dieťa
„Do kostola som chodil od útleho detstva, dokonca som nemal ešte ani tri roky, keď som začal miništrovať, takže zvuk organu pre mňa nebol cudzí a pamätám si, že už ako malý chlapec som ho s údivom a obdivom počúval,“ prezradil Jožko, u ktorého sa veľmi skoro ukázal aj hudobný talent. Objavila ho v ňom suseda, učiteľka klavíra, pani Šuligová, ktorá rodičom odporučila, aby nádejného hudobníka prihlásili do umeleckej školy. Sama ho potom prvé roky učila. Neskôr pokračoval v triede pani učiteľky Evy Čarnokej.
Hudba sa pre neho nestala len koníčkom, ale aj vidinou budúceho povolania. Na Katolíckej univerzite v Ružomberku vyštudoval učiteľstvo hudobného umenia a geografie a popri tom samostatne aj klavír. Ako vedľajší nástroj si vybral organ. Aby toho nebolo málo, sám sa naučil hrať aj na gitaru. Nástroj, ktorý v rimavskosobotskom kostole ako dieťa obdivoval, tak na prahu dospelosti mohol sám rozozvučať nádhernými tónmi. Už počas vysokej školy, ako 19-ročný, sa stal organistom rimavskosobotskej rímsko-katolíckej farnosti.
Ako čerstvý učiteľ chcel ostať „doma“
Nielen kvôli organovaniu sa po skončení školy chcel vrátiť do rodného mesta. Začal pracovať v neďalekej Hnúšti, dva školské roky tu učil na elokovanom pracovisku košického Súkromného hudobného a dramatického konzervatória. „Bolo to moje prvé zamestnanie hneď po škole. Považujem za úspech, že sa mi podarilo uplatniť sa v odbore, ktorý som vyštudoval, o to viac v našom regióne, ktorý je neslávne známy situáciou na pracovnom trhu,“ hodnotí mladý učiteľ a jedným dychom dodáva, že o mieste svojho pôsobenia nemal pochýb. Chcel ostať doma, byť nablízku rodičom a oplatiť im ich starostlivosť, zároveň tu však našiel aj svoju nastávajúcu manželku Zuzku. Dnes sú už aj oni rodičmi troch krásnych detí Dorotky (6), Dominika (3) a Agátky (2).
Okrem zmeny životného statusu zo slobodného chlapca na hlavu rodiny však Jožko po čase zmenil aj pracovné pôsobisko. Po dvoch rokoch učiteľovania v Hnúšti nastúpil do Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote, kde pracuje už šiesty školský rok. Začal ako učiteľ klavíra, hudobnej náuky a dodnes pôsobí aj ako korepetítor. „Pred pár rokmi škola zakúpila elektronický organ, čím sa rozšírila výučba o ďalší hudobný nástroj. Nie každý okres má túto možnosť, takže som za to veľmi vďačný. Aj v našom farskom kostole v Rimavskej Sobote je novopostavený organ, čiže žiaci majú možnosť svoje diela hrať aj na píšťalovom organe, čo je pre nich veľká motivácia,“ hovorí a dodáva, že organ vyučuje spolu s kolegyňou Zuzanou Kántorovou, absolventkou odboru cirkevná hudba na konzervatóriu v Banskej Bystrici. Okrem toho Jozef učí už niekoľko rokov na tunajšom Gymnáziu Ivana Kraska hudobnú výchovu a najnovšie aj geografiu, ktorú tiež vyštudoval.
Byť organistom neznamená len hrať
Okrem svojich pedagogických povinností však ako hudobník stále pravidelne zvykne sadnúť aj k majestátnemu nástroju. Hrou na organ sprevádza liturgiu striedavo spolu so spomínanou kolegyňou Zuzkou Kántorovou. „Napriek tomu, že už nehrám prvý rok, stále pociťujem istú dávku duchovnej aj umeleckej zodpovednosti za svoj výkon. Tým, že máme nový organ, povzniesla sa aj hudobná stránka liturgie na vyššiu úroveň a dokonca je možné usporadúvať aj organové koncerty, čo sa predtým nedalo,“ vysvetlil mladý hudobník. Ako spomenul, táto práca neznamená len sadnúť si počas svätých omší a liturgických slávení k notám. „Dôležitá je aj starostlivosť o nástroj, treba kontrolovať vlhkosť, párkrát do roka vykonať ladenie, riešiť prípadné jednoduché technické problémy a starať sa o celkové nastavenie nástroja,“ zhrnul.
Šikovné „kľučky“ medzi prácou a rodinou
A ako sa mu darí skĺbiť prácu učiteľa, hranie v kostole a rodinný život? „Všetko sa vzájomne ovplyvňuje a niekedy v tom treba veru riadne kľučkovať,“ odpovedá Jožko so smiechom. „Zamestnaný som v ZUŠ, takže v prvom rade sa snažím plniť si tam pracovné povinnosti. Organovanie počas pracovných dní som musel kvôli rodine obmedziť, časom to bude možno lepšie. Naša najstaršia dcérka Dorotka nastúpila v septembri do školy, Dominik navštevuje škôlku a Agátka nás všetkých v každodennom víre povinností víta s otázkou „Ďe si bou?“ Víkendy a sviatky mám takmer vždy pracovné, to pozná každý organista,“ povzdychne si s úsmevom.
Doba covidová
Obdobie pandémie a s ním spojené obmedzenia vstúpili aj do Jožkovho pracovného i súkromného života. „Každého z nás to zasiahlo, je to nová choroba, s ktorou sa musíme my ako ľudstvo nejako popasovať. Ale začína to, samozrejme, v každej rodine, ktorá si (vrátane našej) musela prispôsobiť svoj denný režim novej situácii,“ hovorí a dodáva, že najväčšou zmenou bolo, keď zrazu musel vyučovať z domu. „Všetci vieme, že to „nie je ono“ aj keď vďaka technike sa to dá zvládnuť. Iste, vyžaduje si to disciplínu zo strany žiakov i učiteľov. Vyučovať však hru na nástroji bez fyzickej prítomnosti je ťažké, pretože online nevie učiteľ celkom dobre zhodnotiť výkon žiaka. Zvuková kvalita, držanie ruky, uvoľnenie pri hraní, celková fyziológia aparátu, prstoklady, pedalizácia. To sú len niektoré z faktorov, ktoré zďaleka nedosahujú potrebnú kvalitu, keď sa vidíme iba na diaľku,“ opísal Gödri nevýhody vyučovania z domu, ktoré pretrváva prakticky už vyše roka. „V neposlednom rade, myslím si, že niekoľkohodinové sedenie za počítačom neprospieva ani deťom, ani dospelým,“ podotkol.
Covid na niekoľko dlhých týždňov už niekoľkokrát zatvoril aj brány kostolov. Zmĺkol aj organ. Tak ako v mnohých farnostiach, aj v Rimavskej Sobote sa však po čase začali online prenosy bohoslužieb. Aj minuloročné sviatky bolo možné pripojiť sa k sláveniu Božieho narodenia vďaka modernej technike. Jožko sa počas prenosov znovu vrátil k mohutnému nástroju. „Po umeleckej stránke to bola aj trochu tréma, hrať do živého prenosu, no potom som si uvedomil, že hrať na svätej omši je v prvom rade na slávu Božiu, takže môj prístup je hlavne s pocitom služby Najvyššiemu. Preto chcem hrať stále čo najlepšie,“ zveril sa organista.
Rovnako ako asi mnoho ľudí, aj Jožko verí, že sa situácia so šírením vírusu skôr či neskôr zlepší, lebo akýchkoľvek strát už bolo podľa jeho slov dosť. Doba pandémie však priniesla do jeho života aj niečo pozitívne. Viac času mohol tráviť doma s rodinou. „Máme to veselé, deti sa spolu hrajú, ľúbia, hašteria a všetko okolo toho. Niekedy to u nás vyzerá ako v ZOO, niekedy ako v cirkuse,“ smeje sa šťastný otec a vzápätí dodáva, že je každopádne veľmi vďačný Pánu Bohu, aj všetkým členom rodiny, zvlášť svojej drahej manželke, za svoju krásnu rodinu. „Ako geograf som vždy hovoril, že z dvoch rodičov musia byť aspoň tri deti, aby mal národ progresívnu vekovú pyramídu,“ vtipne uzatvára.
Vianoce sú svetlom do dnešných dní
Vianočné sviatky vníma predovšetkým v kresťanskom duchu. „Pre nás kresťanov sú udalosťou, kedy si pripomíname narodenie Ježiša Krista. Ale nie je to len o historickej udalosti, ktorá sa stala pred vyše dvetisíc rokmi v Betleheme, ale hlavne o prežívaní pokoja a radosti, ktoré nám malé Jezuliatko každoročne prináša a ktoré sa má v našich srdciach roznietiť a preniesť aj do nášho okolia. Zvlášť v tejto dobe pandémie, keď sa rozmohla v mnohých oblastiach života istá asocializácia, neistota i strach, veľakrát aj z pomoci iným. Vianoce majú prežiariť náš život, naše rodiny a mali by aj spraviť z nás, ako sa vraví, ľudí dobrej vôle -ľudí vnímavých na potreby iných.“
A na záver pripájame prianie Jozefa Gödriho všetkým čitateľom portálu vobraze.sk „Prajem všetkým požehnané a pokojné vianočné sviatky! Nech si radosť z Betlehema nesieme so sebou čo najdlhšie!“
Zdroj: vobraze.sk, foto: album Jozefa Gödriho
