Hodiny dejepisu u učiteľa Aladára Gazsa bývajú netradičné. Pomocou dobového oblečenia sa snaží žiakom na Základnej škole M. Tompu v Rimavskej Sobote priniesť trochu zážitku do učenia a upútať ich pozornosť. Aladár Gazso na tejto škole študoval ešte ako žiak, vrátil sa sem pred sedemnástimi rokmi.
Začínal v škole ako asistent. Zapáčilo sa mu to a rozhodol sa už popri práci na pedagogickej škole v Komárne doštudovať učiteľstvo. Vyučuje maďarčinu a literatúru ako jeho rodný jazyk a históriu. „Tú som mal vždy rád, aj keď nie každého musí zaujímať. Nie každý má rád dejepis, preto sa musí učiteľ snažiť,“ priblížil Gazso, ktorý sa práve preto usiluje zatraktívniť vyučovacie hodiny napríklad aj v prezlečení. Niekedy zvykne prísť na hodinu ako kňaz, vojak alebo grécky filozof. „Nebýva to pravidelne, záleží od témy,“ povedal a dodal , že vhodné oblečenie si zaobstaráva v obchodoch. K výučbe používa však aj modernejšie digitálne a interaktívne pomôcky alebo chodia aj na výstavy.
Jeho cesta k učiteľstvu nebola jednoduchá. Absolvoval Obchodnú akadémiu v R. Sobote a má skúsenosti aj s viacerými povolaniami, no po pár rokoch zistil, že sa najlepšie cíti v pozícii učiteľa. Strojopis, ktorý sa dobre naučil na strednej škole ale využíva dodnes aj ako učiteľ a pomáha mu to v prípravách na hodiny. „V dvadsiatich rokoch som hral v kapele, mal som ambície, že budem robiť hudbu. Iba to ma vtedy zaujímalo,“ priznal Gazso, ktorý začínal ako samouk s radami starších kamarátov a poctivým trénovaním, hrá na gitare, bicie či na klávesoch. Pôsobí v dvoch kapelách Stillburns a Ramses, ktorá koncertuje takmer každý víkend. Venujú sa rocku a metalu. Na koncerty a festivaly ich už volajú.
„V okolí Rimavskej Soboty a širšieho okolia sme boli hrať skoro všade a chodíme vystupovať aj do Maďarska. Hráme prevzaté veci, ale máme aj vlastnú tvorbu. Na CD to ale zatiaľ nie je. Skladám popritom veci aj na počítači a robím nahrávky. Mám rád hudbu,“ hovorí Gazso a dodáva, že vzťah k hudbe má odmala, no výnimočným sa necíti byť. „Myslím si však, že aj medzi Rómami nie je automatické, že každý je hneď hudobníkom. Niekto to v sebe má, niekto má nadanie na niečo iné,“ hovorí Gazso a dodáva, že ako Róm nepociťoval vo svojom okolí, že by bol znevýhodňovaný alebo obmedzovaný v jeho rozvoji. Práve naopak, už na základnej škole chodil do matematickej triedy a učitelia mu už vtedy odporúčali, aby išiel rovno na gymnázium a na vysokú školu. „Nemám zlé skúsenosti a v takomto duchu sa snažím deťom aj odovzdávať skúsenosti a vedomosti, bez rozdielu na to, odkiaľ pochádzajú,“ skonštatoval. Deti majú podľa neho v sebe čaro, v dospelosti to ale väčšinou vymizne. „Aj my sme ho mali, ale vyrástli sme a máme už iné myšlienky aj starosti v reálnom živote,“ podotkol Soboťan, ktorý však s rodinou býva vo Fiľakove.
Zdroj: vobraze.sk, foto: Aladár Gazso
„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“
