Novou riaditeľkou Základnej školy Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti sa stala Martina Slimáková. Do funkcie nastúpila od 1. júla. Na škole pôsobí od septembra 2001 a s touto školou spojila prakticky celú svoju profesijnú kariéru. Novú funkciu tak preberá ako človek, ktorý školské prostredie, jeho fungovanie aj potreby pozná z dlhoročnej praxe. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedla riaditeľka Martina Slimáková, o funkciu sa uchádzala prvýkrát a prijala ju s pocitom radosti, spokojnosti i odhodlaním. Za jeden z najdôležitejších predpokladov úspešného fungovania školy považuje kvalitné medziľudské vzťahy. Podľa nej nestačí sústrediť sa iba na výsledky vo vzdelávaní, ale rovnako dôležité je vytvárať prostredie, v ktorom sa budú dobre cítiť žiaci, učitelia aj rodičia.
„Chcem sa zamerať na stmelenie kolektívu, otvorenú komunikáciu, budovanie vzájomného rešpektu ako aj dôvery medzi zamestnancami, učiteľmi, rodičmi a deťmi,“ uviedla Martina Slimáková (48), ktorá na školu nastúpila po ukončení štúdia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas svojej pedagogickej praxe vyučovala slovenský jazyk a literatúru i dejepis. Zároveň viedla predmetovú komisiu slovenského jazyka, literatúry a dejepisu.
Významnú úlohu podľa nej zohráva aj spolupráca školy s rodičmi. Tých nevníma iba ako pozorovateľov diania v škole, ale ako prirodzených partnerov vo vzdelávacom procese. „Rodičia sú neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania detí a ich spolupráca so školou je veľmi dôležitá,“ dodala Martina Slimáková, ktorá býva v obci Nižný Skálnik.
Jednou z najvýznamnejších úloh, ktoré školu podľa nej v najbližších rokoch čakajú, je pokračovanie v zavádzaní nového štátneho vzdelávacieho programu. Ako hovorí, podporovať chce moderné formy vzdelávania, rozvoj funkčnej gramotnosti žiakov a väčšie prepájanie poznatkov s praktickým životom. Vytvárať chce aj priestor pre projektové a zážitkové učenie. „V škole sa musíme snažiť, aby sa deti do nej tešili,“ hovorí riaditeľka. Podľa nej je dôležité, aby sa zmeny zavádzali prirodzene a s dostatočnou podporou pedagogického zboru.
Z hľadiska infraštruktúry čakajú novú riaditeľku výzvy spojené so staršou budovou školy. Ako hovorí, jej ambíciou je pokračovať v zlepšovaní, v skrášľovaní a v skvalitňovaní školského prostredia, pri čom chce nadviazať na prácu svojej predchodkyne. Zároveň vyzdvihuje dôležitosť spolupráce s mestom pri úsilí o zlepšenie mikroklimatických podmienok v školských budovách.
Kolektív školy vníma Martina Slimáková ako rozmanitý, čo prináša výhodu prepojenia dlhoročných skúseností starších pedagógov s energiou, inovatívnosťou a tvorivosťou mladších kolegov. Kľúčovým aspektom pre ňu zostáva „inšpirovanie sa dobrou praxou“ medzi kolegami navzájom. Riaditeľka preto plne podporuje kultúru otvorených vyučovacích hodín. Učitelia by mali mať možnosť chodiť pozerať sa na vyučovacie hodiny svojich kolegov a inšpirovať sa, keď chce kolega na vyučovacej hodine vyskúšať niečo nové.
Hoci sa témy na hodinách môžu opakovať, každý deň medzi deťmi podľa nej prináša jedinečnú dynamiku. Hlavným zdrojom jej motivácie je samotná práca so žiakmi. Radosť jej robí sledovanie ich ďalších životných ciest. „Vždy ma poteší, keď počujem alebo čítam o úspechoch svojich detí,“ hovorí pedagogička, ktorá sa počas jej doterajšej praxe so žiakmi pravidelne zapájala do najrôznejších súťaží.
Podľa jej slov podporovala predovšetkým regionálne súťaže, no s deťmi úspešne reprezentovala školu aj za hranicami okresu – na krajskej či celoslovenskej úrovni. Išlo najmä o súťaže vo vlastnej tvorbe, súťaže v umeleckom prednese a olympiády zo slovenského jazyka a dejepisu. „Veľmi si vážim ocenenie a poďakovanie od Knižnice prof. Štefana Pasiara v Hnúšti za podporu detí v písaní vlastnej tvorby a pravidelné prispievanie žiackymi prácami do literárnej súťaže Hrebendova kapsa,” priblížila Slimáková. Vo funkcii riaditeľky vystriedala Barboru Földiovú, ktorá na tejto pozícii bola dve funkčné obdobia.
Od rozhodnutia stať sa učiteľkou až po riaditeľskú funkciu
Rozhodnutie venovať sa učiteľstvu neprišlo zo dňa na deň. Ako sama hovorí, dozrievalo postupne počas základnej školy a gymnázia. „Inšpirovali ma moji pedagógovia, jednotlivci na základnej škole aj na gymnáziu. Nebol to jeden konkrétny človek, ale vždy bol v mojom živote niekto, kto ma posunul bližšie k učiteľstvu,“ vysvetľuje.
K slovenskému jazyku a dejepisu ju priťahovala možnosť objavovať príbehy, súvislosti a lepšie porozumieť ľuďom, spoločnosti a udalostiam, ktoré formovali našu minulosť. Počas školských rokov sa síce zapájala do rôznych aktivít, súťažnému recitovaniu sa však nevenovala.
Po viac ako štvrťstoročí v školstve si dnes inú profesijnú cestu predstavuje len ťažko. „Po 25 rokoch v školstve je ťažké predstaviť si inú profesiu, ale nie je to nemožné. Zatiaľ som však týmto smerom neuvažovala,“ dodáva.
Prechod od jednej triedy k celej škole
Kandidatúra na riaditeľskú pozíciu bola podľa nej prirodzeným pokračovaním dlhoročnej práce v škole. „Impulzom podať si prihlášku bola možnosť využiť svoje doterajšie skúsenosti v prospech školy a prispieť k jej ďalšiemu rozvoju,“ vysvetľuje. S novou funkciou však prichádza aj väčšia zodpovednosť, ktorá v nej pred nástupom do funkcie vyvolávala rešpekt. „Najväčší rešpekt som mala zo zodpovednosti, ktorú táto funkcia prináša,“ priznáva.
Za najväčšiu zmenu považuje rozšírenie zodpovednosti z jednej triedy na celú školu. „Veľkou zmenou je prechod od zodpovednosti za jednu triedu k zodpovednosti za celú školu,“ hovorí. Napriek novým povinnostiam priznáva, že jej bude chýbať každodenný kontakt so žiakmi. „Áno, priama práca so žiakmi je to, čo ma na učiteľskom povolaní vždy napĺňalo. Verím však, že aj v novej pozícii s nimi zostanem v úzkom kontakte.“
Nová riaditeľka Martina najradšej trávi voľný čas v záhrade pri rodinnom dome a pri pestovaní kvetov. Ako sama dodáva, pohľad na ne jej robí radosť. Okrem záhradkárčenia je jej veľkou záľubou čítanie kníh – predovšetkým detektívok a trilerov, ktoré jej pomáhajú na chvíľu vypnúť od každodenných starostí. Medzi jej najobľúbenejších autorov patria Dominik Dán, Jozef Karika a Juraj Červenák.
