Jiří Brož z Tisovca zasvätil svoj život rozvoju športu i kultúry v rodnom kraji. Hoci má 75 rokov, stále chodí na turistiku, jazdí na bicykli, spieva v spevokole a pomáha s údržbou turistického chodníka na Hradovú. V závere tohto mesiaca si preberie Cenu mesta v Tisovci. Rozhodlo o tom mestské zastupiteľstvo. „Bol som trošku prekvapený, pretože som to nečakal. Sú aj iní občania mesta, ktorí sú rovnako činní. Ale potešilo ma to veľmi,“ reagoval na ocenenie bývalý dlhoročný zamestnanec oddelenia kultúry a športu v Tisovci.
K umeniu mal Jiří Brož blízko už od detstva. „Umenie ma vždy bavilo. Chodieval som do umeleckej školy na klavír. Môj starý otec bol členom mužského robotníckeho spevokolu. Ako mladý chlapec som mu hral na klavíri, keď nacvičoval piesne,“ priblížil si v rozhovore pre vobraze.sk dlhoročný člen súboru. Nepretržite tam pôsobí od roku 1975. Dnes ho poznáme ako Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera. Práve ten svojho člena na ocenenie navrhol. „So spevokolom sme boli dvakrát v Juhoslávii. Po rozpade Juhoslávie sme boli aj v srbskom Novom Sade, v Bulharsku, v Rumunsku. Párkrát sme vystupovali v Čechách, aj Maďarsku. To sú také príjemné spomienky,“ hovorí Brož, ktorý okrem spevokolu účinkoval takmer 20 rokov aj v Dychovej hudbe Hradovanka.
Súbežne so spevokolom sa aktívny Brož venoval aj nácviku spartakiády. Od roku 1975 až do zániku tejto tradície. „Začali sme mestskou spartakiádou, potom bola oblastná v Hnúšti, okresná v Rimavskej Sobote a napokon sme boli v Prahe na Strahove,“ spomína účastník viacerých pražských prehliadok. Prvotne trénoval mužov v Hnúšti, ako však prezradil, keď sa to dozvedeli v Tisovci, požiadali ho, aby trénoval aj tam. Športovo založený Brož založil a viedol aj Klub rekreačnej telesnej výchovy a športu. Ten funguje dodnes.
V rodnom Tisovci vyštudoval Strednú priemyselnú školu hutnícku, odbor žiaruvzdorné materiály. Po návrate z vojenčiny nastúpil do SLZ v Hnúšti. „Boli sme ako normovači jediní chlapi na ekonomickom úseku. Prešiel som tam ale všetky pozície, aby som sa zaučil. Vtedy to bol najväčší závod v okrese,“ hovorí Brož, ktorý v ňom spoznal aj manželku. Pracovala v kancelárii oproti. „Keď som prišiel z vojenčiny, pracovala v mzdovej učtárni, ja som bol normovač. V apríli sme oslávili zlatú svadbu,“ prezradil Brož. Ako dodáva, že aj keď manželka nebola vždy nadšená z jeho aktivít, vždy mu všetko tolerovala. Spolu sa venovali aj turistike, ktorá bola ich rodinnou aktivitou. K tej viedli aj svoje dve deti a neskôr vnúčatá. „Kým boli deti mladšie, chodievali sme na turistiku po celom Slovensku a Čechách. Tak sme trávili dovolenku. Kým boli vnuci menší, tiež chodievali stále s nami, už teraz nestíhajú,“ dodáva Brož.
Celoživotný turistický nadšenec je aj vo svojom veku naďalej aktívny. Je aj členom Turistického oddielu KOS Rimavská dolina. „Zatiaľ sa držím, som zdravý, nemám problém s chodením. Dvadsaťkilometrová túra nie je problém. Naposledy sme boli zo Strečna na Suchý vrch minulý víkend,“ vraví Brož, ktorý sa podieľa aj na údržbe a čistení turistického chodníka na vrch Hradová.
Popri turistike sa udržiava v kondícii aj cyklistikou. „Jazdím z Tisovca do Muráňa, na Červenú skalu, cez Brezno a späť. To je 100 kilometrov. Také kolečká jazdím. Ročne najazdím cez 1000 kilometrov,“ doplnil.
Počas svojho pôsobenia na oddelení kultúry sa podieľal aj na vydávaní miestneho periodika pod názvom Tisovský mesačník. Jednu sezónu dokonca hral v divadle. Diváci ho mohli vidieť v predstavení s názvom Návšteva starej dámy. „Vystupoval som len jednu sezónu. Bolo toho veľa, čo som naraz robil. Dychovka, spevokol, športová činnosť, to sa už nedalo všetko zvládnuť,“ podotkol Jiří Brož. Mal na starosti aj miestne kino. „Okrem premietania som riešil všetko. Objednával som filmy, ktoré bolo treba vyzdvihnúť na stanici. Až neskôr ich nosil kuriér,“ spomína.
Dni mesta Tisovec sa uskutočnia v termíne 27. – 29. júna. Cenu mesta v tomto roku udelia aj Základnej škole Dr. Vladimíra Clementisa i Základnej umeleckej škole.
Zdroj: vobraze.sk
