Nicholas Matyinko pochádza z hudobníckej rodiny. Ako DJ Nicotini si razí vlastnú cestu

Nicholas Matyinko, známy pod umeleckým menom Nicotini, je mladý a ambiciózny DJ a raper. Hoci sa nenarodil v Rimavskej Sobote, má tu korene a mesto považuje za svoj domov. Nicholas je synom Juraja Matyinka, jedného zo zakladajúcich členov legendárnej slovenskej skupiny Maduar.  Aj keď bolo jeho smerovanie k hudobnej tvorbe inšpirované otcovým úspechom, 20-ročný talent si razí vlastnú cestu, ktorá je rovnako fascinujúca ako mnohostranná.

K DJ-ingu sa dostal prostredníctvom spolupráce s organizáciou Backonlabel, ktorá pripravuje diskotéky pre študentov v Banskej Bystrici. Keď sa zúčastnil jednej z ich akcií, pocítil silné nutkanie postaviť sa za DJský pult.

„Fascinovalo ma, ako DJ dokáže vytvoriť neuveriteľnú atmosféru a vyvolať vlny emócií,“ hovorí Nicholas pre vobraze.sk o momente, keď si uvedomil, že sa chce tejto forme umenia venovať. Už od začiatku ho oslovil najmä hudobný štýl House, čo mu zostalo dodnes. “Je to štýl, v ktorom sú existujúce hity prerobené a zremixované na niečo akčnejšie a za mňa tanečnejšie,” priblížil Matyinko, ktorý v B. Bystrici študoval súkromné gymnázium so zameraním na virtuálnu grafiku. Počas tohto obdobia sa mu splnil sen, hral pred 800 študentmi zo všetkých stredných škôl v Banskej Bystrici.

Aj keď je Nicholas synom jedného z členov skupiny Maduar, otvorene priznáva, že tvorba jeho otca ho zatiaľ priamo neovplyvnila. „Okrem malej spolupráce na piesni Show How Mad U Ar som sa do vlastnej hudby veľmi neponoril,“ priznáva. Napriek tomu si uvedomuje, aký významný je odkaz tejto kapely i jej členov. „Kdekoľvek idem, ľudia ich tvorbu poznajú a často hovoria: ‚To bola hudba môjho mládí‘,“ dodáva s hrdosťou. Maduar je pre neho pripomienkou hudobného dedičstva, na ktorom vyrastal.

Z tohtoročného veľkého koncertu v štýle deväťdesiatich rokov na amfiteátri v R. Sobote koncertu si podľa jeho slov odniesol veľmi dobrý a pre neho zatiaľ najväčší zážitok. „To je spomienka na celý život,“ zdôraznil. Na pódium sa postavil po boku svetových skupín, ktoré zastupovali Captain Jack, Rednex či Twenty 4 Seven. 

„Najlepšie sa mi tvorí, keď som sám v prírode na prechádzke,“ prezrádza Nicholas primárne zdroje svojej inšpirácie. Okrem toho využíva aj moderné prostriedky, ako je napríklad YouTube, kde hľadá nové nápady a inšpirácie.  Pre neho je kľúčové, aby jeho hudba nebola len o zvuku, ale aj o energii, ktorú odovzdáva publiku. „Milujem, keď sa do toho, čo hrám, vžijem a správam sa, akoby som bol sám doma,“ vysvetľuje svoju filozofiu.  Za podstatné považuje vytvorenie skutočného spojenia s davom. ”Ľudia inak vnímajú, keď DJa iba pozerá na konzolu a nejde z neho žiadna energia, oproti tomu, keď interaguje s publikom a je s ním na jednej vlne,” dodáva.

Jeho umelecké záujmy siahajú však aj mimo hudby. Tento rok sa rozhodol naplno venovať jednej zo svojich vášní, fotografovaniu. „Fotenie bolo jednou z vecí, ku ktorým som už dlho mal vzťah,“ hovorí. Ako spomenul, fotí podujatia, hasičskú olympiádu v B. Bystrici, koncerty, bojové zápasy. Aj keď medzi hudbou a fotografiou priamo prepojenie nevidí, je presvedčený, že obidve formy umenia mu poskytujú možnosť vyjadriť sa kreatívne a skúšať nové veci.

Nicolas sa narodil v Nitre, ešte ako dieťa býval v Modre a približne rok v Amerike. V Rimavskej Sobote najviac času trávil, keď chodil na druhý stupeň základnej školy. Základnú umeleckú školu nenavštevoval. V Rimavskej Sobote tu v tej dobe mal obidvoch starých rodičov, aj celú rodinu z otcovej strany. „Keď sa vraciam do Rimavskej Soboty, vždy mám pocit, že idem domov,“ hovorí a dodáva, že je tu však menej príležitostí a považuje to tu skôr za kľudné miesto.

Inšpiratívnou je v Nicholasovom živote aj túžba neustále posúvať hranice a zlepšovať sa v mnohých oblastiach. Nedávno sa dokonca vydal na náboženskú cestu, ktorá mu pomáha pri regenerácií a hľadaní pokoja. „Mám zoznam vecí, ktoré chcem vyskúšať do určitého veku, aby som bol človekom skúseným, zručným a schopným,“ vysvetľuje svoje životné ciele. Tento prístup ho vedie nielen k hudbe a fotografii, ale aj k športu, konkrétne zápaseniu, ktorému sa momentálne aktívne venuje. „Trénujem v Banskobystrickom klube Dracula MONACObet Gym a chystám sa na svoj prvý zápas. Možno sa mi to zapáči a podľa toho uvidím čo ďalej,“ dodáva s odhodlaním. Svoj život vidí ako neustálu cestu za dosiahnutím plného potenciálu.

Zdroj: Tereza Nemcová, foto: archív Nicolas Matyinko