Roman Bolčo pochádza z obce Ožďany, malej dediny ležiacej medzi Lučencom, Rimavskou Sobotou a Poltárom. Hoci v súčasnosti pracuje v Banskej Bystrici, s rodným regiónom zostáva v úzkom kontakte. Práve silný vzťah k domovu ho motivuje zapájať sa do komunitných a dobrovoľníckych aktivít pre deti a mládež.
Základom týchto aktivít je zatiaľ neoficiálne združenie OZZEBRA, ktorého je zakladateľom. Ako vysvetľuje, jeho vznik bol prirodzený a vychádzal z dlhoročnej skúsenosti s detskými tábormi v Lučenci. Cieľom združenia je prinášať deťom zážitky, ktoré sú zábavné, dobrodružné a zároveň zmysluplné.
„Odmalička sme boli návštevníkmi tábora v Lučenci. Rodičia aj deti si pýtali viac aktivít aj počas roka, nielen v lete, a tak sme sa rozhodli niečo spraviť,“ hovorí pre vobraze.sk Roman Bolčo, ktorý sa profesijne venuje lektorstvu, vedie kurzy a tréningové lekcie pre ľudí z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Dobrovoľníci sa snažia organizovať aktivity počas celého roka, aj keď je to dnes náročnejšie. „Sme už rozlietaní po školách a prácach, preto sa tomu nevieme venovať naplno,“ priznáva Bolčo. Napriek tomu sa venujú prechádzkam, piknikom, venčeniu psíkov z útulku, športovým aktivitám v prírode a pravidelne pripravujú podujatia, ktoré majú deti najradšej, ako sú Mikuláš či Halloween. Počas leta plánujú viac dobrovoľníckych aktivít v spolupráci s ďalšími organizáciami.
Za fungovaním združenia stojí širší kolektív ľudí. „V minulosti aj teraz máme veľa ľudí, ktorí nám pomáhajú. Najčastejšie je to asi desať ľudí, ktorí sú srdcom našich dobrodružstiev,“ hovorí Bolčo a dodáva, že do aktivít sa zapájajú aj samotné deti ako dobrovoľníci. Získavali ich postupne, dlhodobou prácou a budovaním vzťahov. „Takmer každý z nás chodil na naše akcie a teraz sa snažíme podobné zážitky prinášať ďalšej generácii,“ vysvetľuje.
Najväčšou motiváciou je pre Romana Bolča pocit súdržnosti. „Najradšej na tomto mám ten pocit, že sme ako partia spolu. Beriem to aj tak, že mladšej generácii dávame dôvod vracať sa domov a tešiť sa na niečo aj vo svojom meste,“ hovorí. Práve vlastné skúsenosti z detstva ho posúvajú ďalej. „Z táborov som si odniesol nádherné spomienky a teší ma, keď dokážeme to isté urobiť pre iné deti.“
Jednou zo záverečných tohtoročných akcií bol Vianočný večierok, ktorý sa konal v Lučenci. Podujatie bolo určené pre deti a nieslo sa v duchu spoločného prežívania Vianoc. „Vianočný večierok bol spojením vianočných pesničiek, hier a tajného Santu,“ približuje Roman Bolčo. Deti sa zapojili aktívne, nielen účasťou, ale aj tým, že priniesli vlastné koláče.
Myšlienka tajného Santu mala podľa neho jasný zámer. „Takáto vec sa robí dlhodobo v rôznych kolektívoch. Ja som chcel, aby deti pocítili, aké to je obdarovať niekoho druhého, dať do toho kúsok seba a niečo vyrobiť s obmedzeným rozpočtom,“ vysvetľuje. Cieľom nebolo dostávať hodnotné darčeky, ale učiť deti empatii a radosti z obdarovania. Na vianočnom večierku sa zúčastnilo približne 15 detí spolu s vedúcimi, ktorí sa aktívne zapojili do programu. Pripravené boli súťaže a kreatívne aktivity. Deti si vyrábali ozdoby na stromček, ktoré si následne spoločne zavesili. Medzi obľúbené disciplíny patrilo hádzanie papierových „snehových gúľ“ do terča či tvorba snehuliaka z jedného člena skupiny, ktorého obliekli do krepového papiera a vyrobili mu nos.
Roman Bolčo sa do tajného obdarovania tiež zapojil. „Dostal som krásne lego, ktoré nebolo jednoduché mojimi veľkými rukami postaviť. Potešila ma aj ručne vyrobená kľúčenka, odznak z mojej obľúbenej rozprávky a hrnček,“ spomína.
Popri aktivitách pre združenie sa Roman Bolčo zapája aj do ďalších dobrovoľníckych projektov. Jedným z nich je festival Fraj v Rimavskej Sobote, kde má na starosti koordináciu dobrovoľníkov počas celého podujatia. Medzi jeho hobby patrí aj varenie či grilovanie, čo využíva pri stretnutiach dobrovoľníkov.
Podľa jeho slov je cieľom všetkých týchto aktivít to, aby mali deti v Lučenci, Rimavskej Sobote a okolí pekne prežité detstvo a spomienky, ku ktorým sa budú môcť vrátiť. Ambície do búdúcna sú jasné : „Všetko čo chcem je aby sme pokračovali v tom, že prinášame deťom a rodičom úsmevy na perách.“
Zdroj: Eliška Líšková
