Pri rímskokatolíckom kostole sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote sa začali prípravné práce na jeho rozsiahlej obnove. V súčasnosti ešte dokončujú montáž lešenia, po ktorom bude nasledovať zabezpečenie sieťami a začiatok samotných stavebných a reštaurátorských prác. „Ešte dorábajú lešenie, rekonštrukčné práce nebudú mať vplyv na bohoslužby, fungujeme riadne ako stále,“ priblížil pre vobraze.sk dekan rímskokatolíckej cirkvi v Rimavskej Sobote Rastislav Polák.
Ide o projekt Obnova národnej kultúrnej pamiatky kostola sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote, ktorý má celkový rozpočet približne 486-tisic eur. Zámer je zaradený medzi prioritné projekty Územia udržateľného mestského rozvoja Rimavská Sobota v rámci podpory z Programu Slovensko.

Obnova sa týka vonkajšej aj vnútornej časti kostola. Projekt počíta s opravou vonkajších fasádnych ríms lode kostola a ďalších častí fasády. V interiéri sa bude reštaurovať nástenná maľba a historické omietky klenieb. Celý projekt je podľa dekana plánovaný približne na desať mesiacov. „Budeme sa snažiť urobiť, čo sa dá do zimy a potom pokračovať na jar,“ uviedol Polák. Podľa predbežných odhadov by ešte v tomto roku mala byť opravená jedna strana kostola.

Významnou časťou obnovy bude reštaurovanie historických fresiek. Tie boli podľa Poláka naposledy reštaurované približne v 70. rokoch minulého storočia. Po osadení lešenia v interiéri sa uskutoční reštaurátorský prieskum, na ktorý následne nadviažu samotné reštaurátorské práce. Projekt nezahŕňa iba samotnú stavbu. Počíta aj s revitalizáciou zelene v predzáhradkách po stranách priečelia kostola, rekonštrukciou oplotenia a osadením informačných tabúľ v pravej záhrade priečelia.

Obnova je výsledkom približne dvojročného úsilia o získanie podpory a prípravu projektu. „Sme radi, že sa to podarilo,“ povedal Polák. Práce by pritom nemali výraznejšie obmedziť fungovanie kostola ani slávenie sviatku Sedembolestnej Panny Márie, ktorý pripadá na 15. septembra.

Pokračovať bude aj kultúrny program v kostole. Už v pondelok 21. septembra sa v kostole uskutoční organový koncert v rámci Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Rimavskosobotský kostol čaká veľká obnova. Lešenie už pribúda, reštaurovať budú aj historické fresky first appeared on vobraze.sk.</p>

Pracovala ako praktická sestra v lučeneckej nemocnici, no dnes ju zákazníčky poznajú najmä spoza pultu vlastného butiku v Poltári. Silvia Klačanská pritom pôvodne o podnikaní v móde ani neuvažovala. Cesta k vlastnej predajni viedla cez odevníctvo, zahraničie, zdravotnícku školu a aj prácu v nemocnici. Cesta k otvoreniu butiku nebola priamočiara. Silvia Klačanská vyštudovala odevníctvo a návrhárstvo, časť života strávila v zahraničí, počas rodičovskej dovolenky si doplnila vzdelanie na zdravotníckej škole a následne pracovala ako praktická sestra v lučeneckej nemocnici. Až neskôr sa spolu s manželom pustila do podnikania a napokon otvorila butik.

Prichádzajú do neho zákazníčky nielen z Poltára a Lučenca, ale aj zo širšieho okolia vrátane Rimavskej Soboty. Za niekoľkými kúskami oblečenia pritom Silvia neváha cestovať stovky kilometrov a ponuku pravidelne obmieňať.

Z odevníctva k zdravotníctvu

Silvia pochádza z Českého Brezova. Už jej prvé štúdium súviselo s módou – v Lučenci vyštudovala strednú školu so zameraním na odevy a návrhárstvo. Po škole odišla do zahraničia, kde spoznala aj svojho budúceho manžela Juraja Klačanského. Na Slovensko sa neskôr vrátili už ako štvorčlenná rodina.

Vlastný obchod však v tom čase nebol jej cieľom. Jej záujmom bolo zdravotníctvo. Počas rodičovskej dovolenky si preto večernou formou doplnila vzdelanie na Strednej zdravotníckej škole v Lučenci. Po návrate do pracovného života nastúpila ako praktická sestra do lučeneckej nemocnice. Pracovala na oddelení rádiológie, kde pôsobila aj v sono ambulancii, neskôr pracovala tiež na informačnom okienku.

S manželom založili stavebnú firmu a neskôr spoločne otvorili butik
Ďalšia zmena prišla začiatkom roka 2022. Silvia s manželom založili spoločnosť pôsobiacu v stavebnom sektore. Firma realizuje zákazky najmä v Nemecku a zamestnáva aj Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí. Silvia sa v spoločnom podnikaní starala najmä o administratívu a potrebnú dokumentáciu. Postupne však manželia zistili, že takýto spôsob práce je pre ňu časovo náročný. Začali preto premýšľať, ako jej pracovné fungovanie zmeniť.

Výsledkom bola myšlienka vlastnej predajne. Butik Kristin otvorili v Poltári ešte v roku 2022. Názov vznikol podľa ich dcéry Kristíny, ktorá mala v tom čase 7 rokov.

Začínala s kvalitnou koženou obuvou

Prvé mesiace boli podľa Silvie skúškou trpezlivosti. Ponuku postavila najmä na kvalitnej koženej obuvi značky Olivia z Nitry. Postupne pridávala aj značkové oblečenie z Turecka, Talianska a Poľska.

Prvý polrok však nebol jednoduchý. Zákazníčky si na nový typ predajne a ponuku postupne zvykali. Silvia zároveň sledovala, čo od predajne očakávajú a aký kvalitný tovar v regióne hľadajú.

Práve zákazníčky napokon výrazne ovplyvnili ďalšie smerovanie butiku. Ukázalo sa, že väčší záujem je o kvalitnejšie dámske oblečenie, a preto začala ponuku postupne presúvať od obuvi k móde. V predajni okrem oblečenia nájdu zákazníčky aj kabelky, klobúky, okuliare či sezónne doplnky, ako sú čiapky a šály. Silvia sa pritom snaží ponuku pravidelne obmieňať a prinášať čo najširšiu ponuku, z ktorej si zákazníčky môžu vybrať podľa svojho vkusu.

Za tovarom cestuje aj do poľskej Lodže, ktorá je od jej domova vzdialená viac ako 500 kilometrov. „Snažím sa zákazníčkam prinášať čo najširšiu ponuku a zároveň nechcem, aby sa v malom meste stávalo, že sa budú všetky obliekať rovnako,“ vysvetľuje Silvia.

Z pôvodne miestnej predajne si postupne vybudovala zákaznícku základňu aj v širšom regióne. Do butiku prichádzajú ženy z okresov Poltár, Lučenec aj Rimavská Sobota.

Predajňu presťahovala do dostupnejšieho priestoru

Prvé pôsobisko butiku bolo na poschodí vo vedľajšej budove. Pre časť zákazníčok však takéto umiestnenie nebolo ideálne, a preto Silvia neskôr hľadala priestor, ktorý by bol dostupnejší a pohodlnejší.

Butik funguje v klimatizovanom priestore s možnosťou parkovania priamo pred predajňou, respektíve v jej bezprostrednej blízkosti. Väčší priestor zároveň umožnil prehľadnejšie vystaviť oblečenie a doplnky.

Ponuku postupne začala prezentovať aj online prostredníctvom sociálnych sietí. S rastúcim množstvom práce však potrebovala aj pomoc.

Po dvoch rokoch našla svoju pravú ruku

Podľa Silvie trvalo približne dva roky, kým našla človeka, na ktorého sa mohla spoľahnúť. Dnes jej v predajni pomáha Marcelka, ktorá je jej zamestnankyňou približne dva roky. Majiteľka ju označuje za svoju pravú ruku. Aj vďaka nej sa môže viac venovať samotnému podnikaniu, výberu tovaru či plánovaniu ďalšieho smerovania. „Bez nej by to podľa mňa nefungovalo. Je pre mňa veľkou pomocou a môžem sa vďaka nej naplno venovať aj ďalším veciam,“ hovorí Silvia.

Rodina prináša aj ďalší podnikateľský nápad

Podnikateľské plány Klačanských sa pritom nemusia skončiť pri stavebníctve a móde. Po kúpe budovy v Českom Brezove začali premýšľať aj nad ďalším projektom – tentoraz spojeným s motocyklami.

Impulzom je ich sedemnásťročný syn, ktorý sa venuje závodnému enduru. Práve vďaka jeho športu má rodina skúsenosť s tým, koľko vybavenia a náhradných dielov jazdci potrebujú.

Silvia preto vníma priestor pre vznik e-shopu zameraného na potreby jazdcov endura a motokrosu. „Premýšľame o rozšírení našej firmy so zameraním na všetky potreby pre enduro a motokros, nakoľko z vlastnej skúsenosti vieme, že je stále na trhu málo možností a hlavne sú dosť vysoko postavené ceny,“ približuje Silvia.

Pri závodnom jazdení pritom nejde iba o samotnú motorku. Pravidelne treba meniť oblečenie, chrániče či ďalšie vybavenie a svoju úlohu zohrávajú aj náhradné diely a servis.

Zdroj: PR-Článok, Butik Kristin Poltár

Zdroj: PR článok, Butik Kristin

<p>The post Silvia Klačanská našla novú pracovnú cestu v Poltári, z nemocnice sa dostala k vlastnému butiku. Navštevujú ho zákazníci zo širokého okolia first appeared on vobraze.sk.</p>

Boľkovce pri Lučenci – Tretí oficiálny ročník Mercedes zrazu v Boľkovciach prekonal očakávania organizátorov. Na podujatie sa zaregistrovalo 321 vozidiel, čím zraz vytvoril nový rekord. Kým vlani sa v Boľkovciach stretlo približne 260 áut, tentoraz ich bolo toľko, že organizátori museli registráciu niekoľko dní pred akciou uzavrieť. „Zdalo sa mi, že tento ročník bol naozaj megalomanský. Až som zostala zaskočená z toho, čo sa nám podarilo zorganizovať,“ zhodnotila organizátorka Veronika Demeová.
Ako však zdôraznila, podujatie pritom podľa nej od začiatku nestavali na číslach. Dôležitejšie bolo vytvoriť zraz, na ktorý sa budú ľudia radi vracať. „Mali sme víziu a chceli sme ju dosiahnuť. Prioritne nám nejde o čísla,“ povedala.

Rekord padol už pri registrácii
Počet registrovaných vozidiel však napokon hovorí sám za seba. Organizátori sa tešili aj z toho, že nový rekord prišiel oficiálnou cestou. Na podujatí bol komisár, riaditeľ Knihy slovenských rekordov Igor Svítok, ktorý počet vozidiel zaznamenal a rekord zapísal. Doterajšia hodnota bola 206 automobilov. Organizátori si tak odniesli aj potvrdenie o prvenstve, diplom a medailu. Mercedes zraz v Boľkovciach sa zároveň podľa organizátorky už teraz radí medzi najväčšie podujatia svojho druhu na Slovensku.

Záujem pritom neprišiel iba z blízkeho okolia. Do Boľkoviec dorazili motoristi zo Starej Turej, Košíc či Svidníka, ale aj zo Švajčiarska, Maďarska a Českej republiky. „Vo finále sa drvivá väčšina ľudí zaregistrovala a pár dní pred akciou sme už registráciu stopli, pretože bolo veľmi veľa záujemcov. Ešte potom nám telefonovali ľudia, ktorí sa nestihli zaregistrovať a chceli prísť,“ priblížila Demeová. Autá napokon zaplnili aj ulice Boľkoviec a ďalšie priestory v obci.

Do Boľkoviec dorazili aj výnimočné veterány
Tohtoročný zraz priniesol aj výraznejšie zastúpenie starších Mercedesov. Medzi nimi boli dva takzvané Pontóny, ktoré boli podľa nej vo výnimočnom stave. Nechýbal ani Mercedes Pullman a viacero ďalších vozidiel zo šesťdesiatych rokov. Práve staršie automobily boli pre organizátorov príjemným prekvapením. V minulosti totiž podľa Demeovej nebolo jednoduché nájsť staršie Mercedesy v skutočne špičkovom stave. „Po pár rokoch ľudia videli, že sa takýto zraz organizuje, popracovali na svojich autách a teraz ich prišli ukázať. Veľmi ma potešilo, že prišli aj starší páni na starších autách. Niektoré boli naozaj tip-top vyčistené a vo výbornom stave,“ uviedla.

Medzi zaujímavé vozidlá patril aj špeciálne upravený Mercedes CLK, ktorý na zraz priviezol majiteľ múzea v Brezne. Napriek technickým problémom s pneumatikou dorazil až počas podujatia a podľa organizátorov tak podporil ich snahu predstaviť návštevníkom výnimočné automobily.

Zraz nie je len o drahých autách
Hoci sa na jednom mieste stretli aj veľmi hodnotné Mercedesy, organizátori chcú zachovať inú hodnotu – atmosféru. „Sme veľmi radi, že aj keď ľudia prišli na drahých autách, darí sa nám zachovať obyčajnosť, spontánnosť, jednoduchosť a rodinnú atmosféru. Aby sa tam príjemne cítil aj človek, ktorý príde na Mercedese triedy A,“ vysvetlila Demeová. Sami organizátori pritom podľa nej nevlastnia drahé Mercedesy. O to viac ich niekedy prekvapí, aké kúsky návštevníci na zraz privezú.

Súčasťou programu bola aj spanilá jazda z Boľkoviec do centra Lučenca. Kolóna Mercedesov sa tak dostala aj priamo medzi ľudí v meste a pre okoloidúcich bola ďalším zážitkom podujatia.
Dobrá nálada podľa organizátorov panovala počas celého dňa.

Peniaze nepôjdu len na zraz, pomohli mladému pretekárovi
Silným momentom tretieho ročníka však neboli iba automobily. Organizátori sa rozhodli spojiť motoristické podujatie s konkrétnou pomocou mladému človeku. V spolupráci so Strednou odbornou školou hotelových služieb a dopravy v Lučenci vybrali študenta Antonia Mäkkého z Poltára. Odporučil ho majster odborného výcviku Ján Severiny, ktorý sa zároveň prišiel na podujatie pozrieť a fotografovať automobily.

Antonio sa venuje technike, skladaniu pretekárskych áut a motoršportu. Napriek mladému veku už jazdí mini rally slalom a pripravuje Volkswagen Golf II. Na oficiálne pretekanie medzi dospelými a so silnejšími automobilmi si však bude musieť ešte počkať.
Organizátori mu preto chceli pomôcť spôsobom, ktorý využije nielen pri jeho motoristickej záľube, ale aj v bežnom živote. Počas zrazu mu odovzdali poukaz na vodičský kurz a zaplatia mu vodičský preukaz skupiny B. Projekt sa podarilo zrealizovať vďaka spolupráci a pomoci Mesta Lučenec a Autoškoly Gonda. Celková hodnota pomoci predstavuje približne tisíc eur.

Mladého pretekára projekt viditeľne potešil. „Takéto veci ma ešte viac motivujú pokračovať v tom, čo robím a bojovať ďalej za svoj sen v motoršporte,“ reagoval Antonio po podujatí.
Organizátorka chce v projekte pokračovať aj v ďalších rokoch. Už teraz uvažuje nad tým, že podporu rozšíria aj na mladých ľudí z iných odborov.

Za zrazom sú mesiace práce
Za jedným dňom v Boľkovciach sa podľa organizátorov skrývajú mesiace príprav. Mercedes zraz pritom nie je postavený ako podujatie, na ktorom by chceli zarábať.
„Nie je to akcia o zárobku. Je za tým veľa práce,“ zdôraznila Demeová.
Poďakovanie preto smeruje aj k sponzorom. Organizátori ocenili nielen dlhoročných partnerov, ale aj nových sponzorov, ktorí podľa nich neostali iba pri finančnej podpore. Niektorí prišli deň pred podujatím a pomáhali napríklad so stavbou stanov. Práve ochota ľudí priložiť ruku k dielu je podľa organizátorky jedným z dôvodov, prečo sa zraz podarilo posunúť ďalej.

Po rekordnom ročníku už preto organizátori pomaly premýšľajú nad tým ďalším. Čo presne tretí ročník prekoná, zatiaľ neprezradili. Isté však je, že Mercedes zraz v Boľkovciach už nie je iba stretnutím majiteľov áut jednej značky. Za niekoľko rokov sa okolo neho vytvorila komunita ľudí, ktorí sa vracajú za automobilmi, atmosférou aj spoločným záujmom o techniku.

ZDROJ: PR- Článok, Mercedes zraz, Foto: Tomáš Staník, Ján Sveríni

<p>The post Mercedes zraz v Boľkovciach prepísal rekord. Prišlo 321 áut a organizátori pomohli aj mladému pretekárovi first appeared on vobraze.sk.</p>

Najmladší účastník sa stal víťazom piateho ročníka Málinského drevorubača. Matúš Fekiač zo Slanej Lehoty pri Poltári pri svojej premiére na tejto súťaži porazil skúsených drevorubačov a okrem prvenstva získal aj titul najsympatickejšieho drevorubača roka. Druhé miesto obsadil Jozef Šálka z Oravy, tretí skončil Marek Janiga z Ružomberka. Súťaž v MálincI opäť spojila profesionálov pracujúcich v lesoch, študentov lesníckych odborov aj ďalších ľudí, ktorých spája vzťah k drevu a práci v lese.

O výsledkoch rozhodovali disciplíny, v ktorých museli súťažiaci preukázať silu, rýchlosť, technickú zručnosť i presnosť. Nešlo pritom iba o fyzickú silu. Pri práci s motorovou pílou rozhodujú detaily, správny smer, hrúbka nedorezu či schopnosť presne odhadnúť pohyb dreva. „Stinka stojanového kmeňa na presnosť sa mi podľa mňa podarila najviac. Som za ňu najviac rád,“ povedal pre vobraze.sk víťaz Matúš Fekiač. Tam sa a rozhodovalo už medzi tromi najlepšími, ktorí získali najviac bodov v súťaži. Ako priblížil, na súťaže chodí už od školy. Študoval v Banskej Štiavnici a Málinecký drevorubač bola jeho piata súťaž. Doteraz sa mu práve na nej podarilo dosiahnuť najlepšie umiestnenie.

Skúsenosti zbieral aj mimo Slovenska. Súťažil v Česku či Rumunsku, ale aj na domácich podujatiach. Robí pilčíka a práca s drevom ho podľa vlastných slov baví a zaujíma ho všetko, čo s ňou súvisí. Mladým ľuďom, ktorí premýšľajú nad výberom povolania, by však jednoznačný návod nedával. „Nech si vyberú tak, ako to cítia,“ odkázal.

Chcú ukázať, čo práca v lese skutočne znamená
Hlavný organizátor Juraj Janšto vníma podujatie predovšetkým ako spôsob, ako verejnosti priblížiť prácu ľudí v lese. Drevorubačina je podľa neho náročné a nebezpečné povolanie, ktoré si zaslúži rešpekt. Cieľom súťaže je podľa jeho slov poukázať práve na náročnosť a riziká práce v lese a zároveň si uctiť robotníkov, ktorí sa tejto činnosti venujú. Aj preto sa organizátori tešili z účasti 22 súťažiacich. Medzi nimi boli profesionáli a ľudia, ktorí v lese pracujú. Okrem nich skúsenosti zbierali aj dvaja študenti Spojenej odbornej školy v Poltári. Jeden z bývalých študentov sa už do súťaže zapojil aj ako pretekár, pričom vlani si prišiel predovšetkým po skúsenosti. Piaty ročník podľa Janšta priniesol pokojný priebeh. „Bol to asi najpokojnejší ročník s hladkým priebehom,“ zhodnotil organizátor.

Súťaž však podľa neho dávno nie je iba o výsledkoch. Medzi účastníkmi postupne vznikli priateľstvá a z obyčajného súťaženia sa stáva pravidelné stretnutie ľudí, ktorých spája les. „Niektorí prišli raz, iní chodia pravidelne. Vznikajú tu nové priateľstvá, aj si sem tam zatelefonujeme. Pomaly sme ako jedna veľká rodina, veď tá hora nás spája,“ povedal Janšto.

Najstarší súťaží pravidelne
Medzi účastníkmi nechýbal ani Róbert Bartuš, ktorý sa zúčastnil na všetkých piatich ročníkoch. Hoci nepatrí medzi profesionálnych pilčíkov, jeho povolanie je úzko späté s lesníctvom.

Organizátori si ho vážia aj preto, že je vždy ochotný pomôcť či poradiť. Aj keď je najstarším pretekárom, podľa organizátorov rozhodne nepatrí do „starého železa“. Práve jeho pravidelná účasť je jedným z príkladov toho, ako si Málinecký drevorubač za päť rokov vytvoril vlastnú komunitu.

Medzi drevorubačmi opäť nechýbala Júlia z Poľska
Zaujímavým prvkom tohtoročnej súťaže bola opäť ženská účasť. V Málinci sa predstavila Júlia Królik z Poľska, ktorá pracuje ako arboristka. Ako nám priblížila, pohybuje sa vo výškach, stará sa o stromy v parkoch a venuje sa aj odstraňovaniu hrubých konárov. Ide pritom o prácu, pri ktorej musí človek zvládať výšky, techniku aj riziko.
Organizátori jej účasť ocenili aj symbolickým darom – dostala prsteň z dreva. Ako Janšto priblížil, bola z neho prekvapená, no zároveň ju gesto potešilo. „Bolo vidieť, že je šikovná a že už má skúsenosti. Chodila po viacerých súťažiach a zbiera ich ďalej,“ zhodnotil jej výkon aj jeden zo súťažiacich.

Podľa organizátorov by v budúcnosti mohli pripraviť aj samostatnú disciplínu pre ženy či amatérov, ktorí majú skúsenosti s prácou s motorovou pílou. Ženy sa totiž s touto technikou stretávajú aj pri práci okolo chalúp či na svojich pozemkoch.

Valentýni: V hore ide každú chvíľu o život
Medzi domácimi súťažiacimi bol aj Filip Valentýni z Málinca, ktorý už patrí medzi skúsenejších účastníkov. V minulosti sa mu podarilo získať titul najsympatickejšieho drevorubača, raz bol prvý a raz druhý. Vlani skončil na druhom mieste, tentoraz však na medailu nedosiahol.

Na súťaž sa podľa vlastných slov tento rok ani nestihol výraznejšie pripravovať. „Len ráno som zobral pílu a šiel som sem,“ povedal s úsmevom. Najviac ho baví disciplína odvetvovanie kmeňa, ktorá je podľa neho zaujímavá nielen pre samotných súťažiacich, ale aj pre divákov. Práve pri nej sa naplno ukáže šikovnosť pri práci s motorovou pílou a schopnosť zvládnuť ju v neprirodzenej, prikrčenej polohe. Valentýni sa v lesníctve pohybuje od skončenia školy v Poltári, kde študoval odbor zameraný na mechanizáciu lesnej výroby. Začínal ako pilčík, dnes pracuje s technikou LKT a venuje sa približovaniu dreva. Práca s motorovou pílou mu však stále nie je cudzia.

Podľa neho ide o fyzicky náročnú a zároveň nebezpečnú prácu, ktorá navyše nie je vždy dostatočne ocenená. „Hora je vojna, ako sa hovorí. Všeličo sa môže stať behom sekundy,“ povedal. Každý pilčík sa podľa neho po práci v hore môže tešiť z toho, že sa večer vráti domov. Napriek riziku však svoju prácu vníma ako dôležitú. „Je to kraj, kde veľa pracovných príležitostí nie je,“ pripomenul.

Domáci súťažiaci to nevnímajú iba ako boj o víťazstvo
Pre Valentýniho má Málinecký drevorubač osobitný význam práve preto, že sa koná doma. Podobná súťaž podľa neho v okolí chýba. „Zídeme sa tu s ľuďmi, čo sme od fachu, vymeníme si príbehy a skúsenosti. Neberiem to ako súťaž, ale skôr ako stretnutie a dobre sa tu cítime,“ povedal.
Priznal však, že súťažiť pred domácim publikom nie je vždy jednoduchšie. Hoci je práca v lese každodennou súčasťou jeho života, pred veľkým množstvom divákov sa dostaví aj nervozita.

Drevorubači ukázali svoju zručnosť aj zabavili návštevníkov
Súťažné disciplíny preverili rôzne schopnosti účastníkov. Súťažilo sa napríklad v odvetvovaní, sekaní sekerou na presnosť či kalení metrovice na polienka. Vyvrcholením bola finálová disciplína spúšťanie klád na presnosť. Úlohou súťažiacich bolo trafiť kolík zapichnutý v zemi, prípadne sa k nemu dostať čo najbližšie.

Podujatie však nebolo iba športovým zápolením. Málinecký drevorubač sprevádzal aj kultúrny program a večer pokračoval ďalšou zábavou. Špeciálnym momentom bolo spoločné uvedenie drevorubačskej hymny, ktorú prišiel zaspievať Denis Sendrei. Organizátori na záver poďakovali všetkým súťažiacim, účastníkom a ľuďom, ktorí sa na príprave podujatia podieľali.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Najmladší účastník Málinského drevorúbača Matúš z Poltára zdolal skúsených súťažiacich. Rozhodovali milimetre first appeared on vobraze.sk.</p>

Židovská komunita bola kedysi prirodzenou súčasťou života Jesenského. Zostali po nej najmä materiálne stopy a mená ľudí, ktorých osudy by bez zachovania historických dokumentov a spomienok mohli upadnúť do zabudnutia. Práve ich príbeh teraz zachytáva vo svojej novej knihe historička a etnologička Oľga Bodorová.

Kniha Židia v Jesenskom v Gemeri-Malohonte vyšla tento mesiac vo vydavateľstve Marenčin PT a má 320 strán. Obsahuje 83 fotografií, ilustrácií a tabuliek. Autorka v nej prostredníctvom archívnych dokumentov, fotografií a spomienok približuje život komunity, ktorá sa počas približne storočného pôsobenia výrazne podieľala na spoločenskom, hospodárskom a kultúrnom živote obce. Ako pre vobraze.sk Oľga Bodorová priblížila, táto téma má pre ňu osobný rozmer. Jesenské je totiž jej rodnou obcou a v obci strávila časť detstva aj dospelosti. „Niekoľko rokov som v detstve aj dospelosti trávila v Jesenskom a to ma formovalo,“ povedala.

O existencii židovskej komunity pritom podľa vlastných slov v minulosti vedela len veľmi málo. Pamätala si budovu synagógy oproti základnej škole aj ženu z miestneho papiernictva, o ktorej už ako školáčka vedela, že prežila koncentračný tábor. Až neskôr si uvedomila, aký veľký príbeh sa za týmito jednotlivými spomienkami ukrýval. „Viedla ma k napísaniu knihy motivácia, že človek tejto svojej rodnej obci musí niečo dovzdať,“ vysvetlila.

V Jesenskom žili desiatky Židov
Podľa údajov v knihe žilo v Jesenskom v roku 1940 celkovo 69 Židov. Všetci boli počas holokaustu deportovaní do Osvienčimu. Po vojne sa ich podľa údajov vydavateľa vrátilo 34 a väčšina z nich sa neskôr vysťahovala. V obci už nežije žiadny obyvateľ židovského pôvodu.
Jej členovia podnikali, pracovali v rôznych profesiách, zapájali sa do spoločenského a kultúrneho života a podľa Bodorovej po sebe zanechali aj výraznú stopu v podobe domov a ďalšieho majetku. V Jesenskom pôsobili napríklad aj dvaja lekári. Jeden z nich prišiel do obce v roku 1874, krátko po cholere. V tom čase bolo Jesenské okresným mestom a lekár pôsobil ako obvodný lekár pre 17 okolitých obcí.

Jeho osud sa autorke podarilo počas výskumu sledovať až k potomkom. Kontakt na rodinu však získala až po zalomení knihy, a preto sa už do publikácie v plnom rozsahu nedostal. Čitatelia v nej však nájdu fotografie rodiny Armina Borsékiho, ktorý pôsobil aj ako kúpeľný ambulantný lekár v Hodejove. „Našťastie sa do knihy dostali aspoň obrázky tejto rodiny,“ uviedla Bodorová.

Pomohli sociálne siete aj fotografie
Pátranie po ľuďoch a ich osudoch pritom nebolo jednoduché. V Jesenskom už žiadny člen pôvodnej židovskej komunity nežije a ani v Rimavskej Sobote sa spočiatku nepodarilo nájsť všetky potrebné informácie. „Nič nebolo najťažšie, všetko bolo ťažké a zložité. Nemala som v lokalite žiadneho Žida, ani tu v Rimavskej Sobote nevedeli,“ opísala náročnosť výskumu.

Postupne však začali prichádzať ďalšie stopy. Pomohli fotografie, archívne materiály aj sociálne siete. Práve cez ne sa autorke podarilo dostať ku kontaktom na ľudí, ktorí poznali príbehy jednotlivých rodín alebo boli ich potomkami.

Osudy preživších po vojne pritom podľa Bodorovej viedli ďaleko za hranice regiónu. Vysťahovali sa do Prahy a ďalších miest v Česku, ale aj do Maďarska, Francúzska, Izraela či Spojených štátov. Stopy rodín sa rozptýlili aj do ďalších častí sveta.

Jedným z nečakaných kontaktov boli práve potomkovia lekára, ktorý pôsobil v Hodejove. Ozvali sa autorke po tom, ako sa o jej pátraní dozvedeli prostredníctvom sociálnych sietí. Poskytli jej podľa Bodorovej aj vzácne historické fotografie.

Synagóga pripomína komunitu dodnes
Jednou z dôležitých tém knihy je aj synagóga v Jesenskom. Pôvodná budova sa do dnešných čias nezachovala v pôvodnej podobe, no Bodorová sa ju pokúsila čitateľom priblížiť aj prostredníctvom vizualizácie. „Som rada, že do knihy sa dostal aj objekt synagógy v Jesenskom a trochu sa tým pripomenie prítomnosť komunity,“ povedala.
Ďalšou stopou je kresťanský cintorín. Na ňom sa podľa autorky nachádzajú aj mená obetí prvej a druhej svetovej vojny. Tabule s menami obetí holokaustu chýbajú. Pri mnohých ľuďoch, ktorí zahynuli počas holokaustu, tak chýba širšie povedomie o ich osudoch. Ako ďalej Bodorová hovorí, práve potreba vrátiť týmto ľuďom mená a príbehy bola jedným z hlavných dôvodov, prečo sa do práce na knihe pustila. „Predsa sa tam narodili v Jesenskom, žili a zanechali stopu,“ zdôraznila.

Z plánovaných 220 strán vznikla 320-stranová kniha
Pôvodne mala byť publikácia podstatne kratšia. Bodorová plánovala približne 220 strán. Výskum však postupne prinášal nové dokumenty, fotografie a kontakty, ktoré napokon rozsah knihy výrazne zväčšili. Výsledkom je 320-stranová publikácia, ktorá zachytáva dnes už takmer zabudnutú časť histórie Jesenského. Vydavateľstvo uvádza, že kniha obsahuje 83 fotografií, ilustrácií a tabuliek.

Autorka pritom nie je v regionálnej historiografii nováčikom. Oľga Bodorová sa narodila v roku 1952 v Rimavskej Sobote, do roku 1977 žila v Jesenskom, vyštudovala etnológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu pracovala od roku 1975 do roku 2022. Pripravila približne 40 etnologických výstav a venuje sa výskumu etník a tradičných remesiel.
Bodorová zatiaľ termín krstu knihy neoznámila. Ako uviedla, keď to bude aktuálne, o mieste a čase jeho konania bude verejnosť informovať.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Oľga Bodorová

<p>The post Etnologička Bodorová z R.Soboty vypátrala príbeh židovskej komunity v Jesenskom a vydala ďalšiu knihu first appeared on vobraze.sk.</p>

Z bývalého riaditeľstva nemocnice v Rimavskej Sobote vznikne bytový dom. Budova, ktorá bola desaťročia spätá s fungovaním zdravotníctva v okrese, je v rekonštrukcii a podľa majiteľa Tomáša Baku by mohla byť dokončená v priebehu budúceho roka. Objekt bol dlhší čas nevyužívaný. Banskobystricky kraj nevyužívanú budovu predal a nový majiteľ sa po zvažovaní viacerých možností rozhodol pre prestavbu. „Budú tam byty. Bolo treba všetko prerobiť a vytvoriť podmienky na iné dispozície, ako mali kancelárie,“ povedal pre vobraze.sk Tomáš Baka, ktorý je mladým chirurgom a pracuje v nemocnici.

Z riaditeľstva vznikne bývanie
Premena administratívnej budovy na bytový dom si podľa majiteľa vyžiadala rozsiahle úpravy. Priestory boli pôvodne navrhnuté pre kancelárske využitie, preto ich treba prispôsobiť novému účelu.

Baka zároveň priznáva, že jednou z možností, o ktorej uvažovali, bolo aj využitie budovy na zdravotnícke účely a vznik ambulancií. Napokon však prevážil zámer vytvoriť byty. „Uvažovali sme aj nad ambulanciami. Teraz sa však ambulancie rozrastajú na Dobšinského ulici a sú aj v starej Tabakovej. Bytov stále nie je dosť,“ vysvetlil.
Rozhodnutie teda súvisí aj s vývojom mesta. Zatiaľ čo v prípade ambulancií by bolo potrebné hľadať ich využitie v rámci ďalšieho rozširovania zdravotnej starostlivosti, pri bytoch vidí majiteľ väčší potenciál.

Zdravotnícka história budovy
Budova má pritom zaujímavú minulosť. Súvisí s obdobím, keď bolo zdravotníctvo v okrese organizačne zastrešené Okresným ústavom národného zdravia (OÚNZ). Podľa historických údajov zverejnených Nemocnicou Rimavská Sobota vznikol OÚNZ v okrese v roku 1951 po zjednotení, respektíve zoštátnení zdravotníckych služieb.

Pod jeho pôsobnosť patrila rimavskosobotská nemocnica, nemocnica s poliklinikou v Hnúšti-Likieri, poliklinika v Šafárikove, dnešnej Tornali, ako aj ambulantné lekárske služby. Rozhodnutia riaditeľstva OÚNZ tak výrazne ovplyvňovali fungovanie zdravotníctva v celom okrese. V roku 1951 mala rimavskosobotská nemocnic321 lôžok a 221 zamestnancov, z toho 30 lekárov.

Rekonštrukcia pokračuje
Práce na objekte pokračujú. Vymenené sú okná a postupne sa začína aj so zatepľovaním budovy. Dokončiť treba ešte ďalšie stavebné úpravy vrátane balkónov. „Tento rok to ešte určite nebude hotové, možno v priebehu budúceho roka. Robíme na tom, ale je tam ešte čo robiť. Vidieť však progres,“ uviedol Baka s tým, že pôjde o jedno, dvoj alebo trojizbové byty. A nejde pritom iba o investíciu. Baka plánuje, že jeden z bytov bude po dokončení rekonštrukcie slúžiť aj jemu samotnému na bývanie.

<p>The post Bývalé riaditeľstvo nemocnice dostáva novú podobu. V Rimavskej Sobote z neho vznikne bytový dom first appeared on vobraze.sk.</p>

Predajňa elektrobicklov ZTECH v Rimavskej Sobote má novú adresu. Po pôsobení na Školskej ulici sa firma presťahovala do väčších priestorov na Cintorínskej ulici, kde zákazníkom ponúka priestrannejší showroom a možnosť pozrieť si širší sortiment elektrických vozidiel priamo na jednom mieste. Nové priestory slávnostne otvoria už onedlho 1. septembra. „Očakávame vás spolu s kolegom pri slávnostnom otvorení aj s malým občerstvením. Naši zákazníci si budú môcť vyskúšať ktorýkoľvek model, ktorý bude v predajni vystavený. O vystavených kúskoch vám radi poskytneme podrobné informácie.“ priblížil Zoltán Szabómihály.

Presťahovanie súvisí predovšetkým s potrebou väčšieho priestoru. V pôvodnej prevádzke bolo možné vystaviť iba časť ponuky, zatiaľ čo nový showroom umožňuje prezentovať viac modelov a jednotlivé produkty rozmiestniť tak, aby si ich zákazníci mohli pohodlnejšie prezrieť. Nový priestor ponúka viac ako 150 metrov štvorcových čisto pre vystavené produkty, čo sa nedá porovnať so starými priestormi.

ZTECH sa špecializuje na elektrickú mobilitu. V ponuke má nielen elektrobicykle, ale aj elektrické skútre, trojkolky či ďalšie elektrické vozidlá. Sortiment značky zahŕňa rôzne typy elektrobicyklov – od klasických mestských modelov cez skladacie bicykle až po výkonnejšie či terénnejšie verzie. Na ponúkaných modeloch je maximálna rýchlosť 25km za hodinu a dosah záleží od výbavy a batérii s akou si zákazník zakúpi svoj nový dopravný prostriedok. Približne je to okolo 40-120 km. „ Na elektrobicykle a elektro mobilitu ktorú ponúkame, nie je potrebné vlastniť vodičské oprávnenie,“ ozrejmil Zoltán.

Nová prevádzka na Cintorínskej ulici má podľa firmy priniesť zákazníkom aj väčší komfort pri výbere. Výhodou je zároveň poloha neďaleko Košickej cesty, vďaka čomu je predajňa dobre dostupná autom aj pre zákazníkov prichádzajúcich z iných častí mesta či okolia Rimavskej Soboty a taktiež nie je problém ani s parkovaním poprípade aj s prívesným vozíkom.

Výkon elektrobicyklov sa pohybuje od 250 wattov do 500 wattov, moped od 48 voltov do 72 voltov, trojkolky od 48 voltov do 60voltov.

Zákazníci si tak môžu jednotlivé modely pozrieť priamo v showroome a pri vybraných produktoch si ich aj osobne vyskúšať. Firma možnosť testovacích jázd využíva ako súčasť prezentácie elektrických vozidiel.

ZTECH pritom nie je v Rimavskej Sobote nováčikom. Firma sa na elektrickú mobilitu zameriava dlhodobo a samotná značka ZTECH uvádza pôsobenie v segmente elektrických vozidiel od roku 2011. Pobočka v Rimavskej Sobote je zatiaľ jedinou na Slovensku. V sortimente má okrem elektrobicyklov aj elektrické mopedy, skútre, trojkolky a ďalšie vozidlá.

Doručenie je podľa predajcov zdarma do 30 km a majú aj možnosť nákupu na splátky. Predajňu si už zákazníci môžu pozrieť aj v týchto dňoch.

Nové priestory tak predstavujú ďalší krok v rozvoji predajne v Rimavskej Sobote. Väčší showroom umožňuje vystaviť viac modelov a zákazníkom poskytuje lepšiu predstavu o tom, ako jednotlivé typy elektrických vozidiel vyzerajú a pre koho sú určené.

Na predajni ponúkajú aj testovacie jazdy, takže zákazník si môže vybraný model pred kúpou vyskúšať. Firma uvádza 15 rokov skúseností a poskytovanie dvoj ročnej záruky, technickej podpory a tiež pozáručného servisu. Zákazníci si na pobočke môžu zakúpiť aj rôzne doplnkové produkty ako napríklad zadný kufor, predný košík na bicykle alebo prilby na elektro skúter.
Aktuálne majú na sklade napríklad elektrobicykle ZTECH ZT-89E, ZT- 02, ZT- 08, ZT- 15, ZT- 92, ZT-52. Ceny sa pri uvedených modeloch pohybujú približne od 599 do 1 399 eur podľa modelu a variantu.

<p>The post Vynovená predajňa ZTECH v R. Sobote ponúka širší výber elektrických mopedov, skútrov, trojkoliek. Presťahovali sa do väčších priestorov first appeared on vobraze.sk.</p>

Následky nočnej silnej búrky a ničivého vetra odstraňujú vo viacerých obciach Gemera-Malohontu. Popadané stromy, poškodené strechy, výpadky elektriny či zničené objekty hlásia aj z Tornale a obce Rumince. V Tornali dnes pre popadané stromy neotvorili ani kúpalisko. V Ruminciach živel podľa miestnych poškodil približne 30 domov.
V Tornali začali s odstraňovaním následkov už od rána. Do areálu kúpaliska sa pre popadané stromy dnes návštevníci nedostali, a preto zostalo zatvorené. Pracovníci v areáli odstraňujú následky búrky a podľa primátorky Eriky Györfiovej by sa kúpalisko mohlo podarí sprístupniť v nedeľu. „Z dôvodu prechodu supercelárnej búrky katastrom mesta Tornaľa došlo k spadnutiu väčšieho množstva zrážok a silný vietor poškodil strechy,“ informovala vobraze.sk primátorka.

Popadané stromy aj poškodené strechy
Silný vietor v Tornali vyvracal a lámal veľké stromy. Škody sú podľa primátorka aj na cintoríne, v mestskej časti Stárňa a priamo v centre mesta, kde vietor polámal konáre a poškodil viacero stromov. Poškodených je aj niekoľko striech. Jednu zo striech rodinného domu oproti nákupnému centru vietor načal. Stromy popadali aj v areáli kempingu, kde jeden z veľkých stromov vyvrátilo.

Problémy naďalej spôsobuje aj elektrina. Na viacerých miestach Tornale je stále výpadok elektrickej energie. Bez elektriny zostala celá Stárňa a elektrina nefunguje ani v bytovke na Francisciho ulici. Podľa primátorky zatiaľ nemajú informácie o zranených ľuďoch.

V Ruminciach živel poškodil približne 30 domov
Vážnejšia situácia je podľa doterajších informácií v neďalekých Ruminciach. Miestni obyvatelia hovoria o udalosti, akú si nepamätajú celé desaťročia.

Živel tam poškodil približne 30 domov. Vietor strhával strechy, lámal stromy a poškodené boli aj altánky či autá. Mimoriadne silný vietor poškodil aj stožiar veľmi vysokého napätia. „V Ruminciach si osemdesiatnici nepamätajú takúto skazu,“ opísala situáciu. Podľa jej slov miestni opisovali aj nezvyčajný charakter vetra. „Hovorili, že to bolo v Ruminciach niečo strašné, že také ľudia nezažili. Ako sa krútil vír, dvíhal vietor autá,“ uviedla primátorka.
Či v Ruminciach skutočne prešiel tornádový vír, zatiaľ nie je potvrdené. Rozsah a charakter škôd bude musieť posúdiť odborník.

Zrušené boli aj ďalšie podujatia
Následky nočnej búrky ovplyvnili aj dnešný program v ďalších obciach. Pre nepriaznivé počasie a odstraňovanie následkov búrky boli zrušené aj plánované podujatia vo Včelinciach a Ruminciach. Samosprávy sa namiesto príprav na podujatia sústreďujú na odstraňovanie škôd a zabezpečenie bezpečnosti v obciach.

Zasiahla supercelárna búrka
Silná búrková situácia zasiahla počas noci širšie územie Gemera-Malohontu, výraznejšie najmä oblasť medzi Rimavskou Sobotou a Tornaľou. V rámci búrkovej vlny sa v tejto oblasti vytvorili aj supercelárne búrky, teda výrazne organizované búrkové systémy, ktoré môžu prinášať veľmi silné nárazy vetra, intenzívne zrážky a krúpy.
Podľa meteorologického portálu iMeteo je v prípade nočnej búrky možné, že sa lokálne vyskytol aj downburst – prudký zostupný prúd vzduchu z búrky, ktorý po dopade na zem spôsobuje veľmi silné a ničivé nárazy vetra.
Takýto jav môže na prvý pohľad pôsobiť podobne ako tornádo. Kým však odborníci neurčia charakter poškodenia a meteorologických podmienok, nemožno potvrdiť, že v Ruminciach či ďalších obciach skutočne úradovalo tornádo.

Tisíce odberných miest sú bez elektriny
Rozsiahle škody spôsobila búrka aj na elektrickej distribučnej sieti. Podľa Miroslava Gejdoša, vedúceho odboru komunikácie Stredoslovenskej distribučnej (SSD), je v súčasnosti bez elektrickej energie približne 6-tisíc odberných miest, pričom najviac výpadkov je práve na Gemeri.

„Elektrikári pracujú na odstraňovaní škôd,“ uviedol Gejdoš. Mimo prevádzky je podľa neho približne 200 trafostaníc a evidovaných je 14 porúch na vysokom napätí, pričom ďalšie desiatky porúch sú na distribučnej sieti.

Strechy odfúklo aj v obci Bottovo, kde vietor polámal asi všetky stromy v parku. Miestni obyvatelia pracujú na odstránení kalamity od skorých ranných hodín. Ako pre vobraze.sk uviedol dobrovoľný hasič obce Ivan Cejpek, silný vietor v obci vyvracal a lámal stromy, strhával strechy aj altánky. „Vietor kosil stromy, bral strechy, altánky. Bolo to drsné,“ opísal nočnú situáciu Cejpek.
Dobrovoľní hasiči začali s odstraňovaním následkov hneď ráno. Ich prvou úlohou bolo sprístupniť cesty tak, aby sa v prípade potreby k obyvateľom mohla dostať rýchla zdravotná pomoc. V noci v obci zasahovali aj profesionálni hasiči.
Hasiči postupne sprístupňujú aj dvory a pomáhajú obyvateľom so zabezpečením poškodených objektov. Zároveň mapujú rozsah škôd a počítajú poškodené strechy. Niektoré sú podľa Cejpeka úplne zničené. „Našej susede zobralo celú strechu. Videl som, ako topole krájalo ako zápalky,“ opísal silu vetra v Bottove.

Zdroj: vobraze.sk, foto: mesto Tornaľa

Doplnené: Veterná smršť spustošila niekoľko obcí na juh okresu R. Sobota, najhoršie je na tom Bottovo. Domy prišli o strechy, elektrinu a popadali stromy

<p>The post Doplnené: Vo viacerých obciach odstraňujú škody. V Tornali neotvorili kúpalisko, v Ruminciach poškodilo desiatky domov. Zrušené boli viaceré podujatia first appeared on vobraze.sk.</p>

Silná veterná smršť, ktorá sa v noci prehnala juhom okresu Rimavská Sobota, zanechala za sebou rozsiahle škody. Viaceré obce zostali bez elektriny, poškodené sú desiatky domov, strechy, garáže, autá či elektrické vedenia. Zatiaľ najhoršia situácia je podľa doterajších informácií v Bottove, kde museli pre škody zrušiť aj dnešný Deň obce.
Silný vietor zasiahol oblasť približne včera okolo 23.00 h. Obyvatelia počas noci zostali bez elektriny a až ráno začali vo väčšom rozsahu zisťovať, čo po nočnej smršti zostalo. V niektorých obciach bola vyhlásená mimoriadna situácia.

„Takéto sme ešte nezažili,“ opísala situáciu pre vobraze.sk starostka Bottova Andrea Baláková. Podľa jej slov je rozsah poškodenia obce mimoriadny. V Bottove vietor vyvrátil a polámal prakticky všetky stromy v miestnom parku. „Park už nemáme, všetky stromy padli,“ uviedla starostka. Popadané stromy zároveň znemožnili prejazd niektorými časťami obce.
Veľké škody utrpeli aj budovy. Z bytového domu vietor odfúkol strechu, ktorá skončila približne 300 metrov od budovy. Poškodená je tiež strecha kultúrneho domu, pričom do objektu následne zateká. Vietor poškodil aj hospodárske objekty a stavby v areáli družstva.

Poškodené sú viaceré rodinné domy. Z niektorých strhol vietor celé strechy, inde chýbajú škridly. Poškodené boli aj plechové garáže a autá. Silný vietor odniesol predmety z pozemkov na veľké vzdialenosti – podľa starostky napríklad trampolína skončila na strome. „Neviem, čo to bolo, alebo či to nebolo tornádo, ale všetko ľahlo na určitej ploche. Nedalo sa prejsť po ceste, autá sú rozbité. Sú domy, ktoré nemajú vôbec strechu,“ priblížila rozsah poškodenia Baláková.
Podľa jej slov je situácia najhoršia približne od domu číslo dvanásť smerom do centra. Začiatok Bottova bol poškodený výrazne menej. Silný vietor však zasiahol pás územia v dĺžke najmenej niekoľkých stoviek metrov.
V obci zasahovali aj hasiči. Starostka zatiaľ nemá informácie o tom, že by si nočná udalosť vyžiadala zranenia.

Deň obce zrušili
Rozsah škôd ovplyvnil aj dnešný plánovaný program v Bottove. Deň obce, ktoré sa mal konať v sobotu, bol zrušený. Obec sa namiesto príprav na podujatie od rána sústreďuje na monitorovanie a odstraňovanie následkov vetra. „Ľudia nemajú elektriku, od rána zisťujú škody,“ uviedla starostka.

Vo viacerých obciach odstraňujú škody. V Tornali neotvorili kúpalisko, v Ruminciach poškodilo desiatky domov

Bez elektriny zostali viaceré obce
Následky veternej smršte však nezasiahli iba Bottovo. Podľa prednostu Okresného úradu v Rimavskej Sobote Karola Angera boli škody zaznamenané aj v ďalších obciach na juhu okresu. Mimoriadna situácia bola vyhlásená v obciach Radnovce, Vieska, Čakov, Dubovec, Orávka.

Situácia sa podľa Angera naďalej monitoruje a nie je vylúčené, že sa postupne ozvú aj ďalšie obce s informáciami o škodách. Škody na strechách, stromoch či pódiu boli hlásené aj z Orávky a ďalších obcí. Viaceré obce zostali bez elektrickej energie. Mimoriadne nebezpečná situácia vznikla v Radnovciach, kde podľa doterajších informácií spadol stĺp elektrického vedenia vysokého napätia.

Rozsah škôd sa ešte len zisťuje
Prednosta okresného úradu Karol Anger potvrdil, že situácia v zasiahnutých obciach sa monitoruje. Presný rozsah škôd zatiaľ nie je známy. Obce počas sobotného rána postupne zisťujú poškodenie majetku a komunikácií.
Bottovo je podľa doterajších informácií obcou, ktorú nočná veterná smršť zasiahla najviac. Rozsah poškodenia stromov, striech, áut a ďalších objektov je výrazný. Či išlo o mimoriadne silný nárazový vietor alebo iný meteorologický jav, bude možné určiť až po odbornom vyhodnotení.

Situáciu budeme naďalej sledovať a informácie o škodách v obciach na juhu okresu Rimavská Sobota budeme aktualizovať.

Zdroj: vobraze.sk, foto z postihnutých obci od obyvatelov

<p>The post Doplnené: Veterná smršť spustošila niekoľko obcí na juh okresu R. Sobota, najhoršie je na tom Bottovo. Domy prišli o strechy, elektrinu a popadali stromy first appeared on vobraze.sk.</p>

Vôňa čerstvo uvarených držiek a ďalších kotlíkových špecialít sa v sobotu niesla Čerenčanmi. Siedmy ročník Držkobrania prilákal približne tisíc návštevníkov a ponúkol súťažné varenie, kultúrny program, atrakcie pre deti aj večerné koncerty. Do súťaže sa zapojilo 14 tímov. Desať z nich varilo tradičné kotlíkové držky, ďalšie štyri tímy pripravovali iné kotlíkové dobroty. Na súťažné tímy dohliadali skúsení kuchári. Šéfom hodnotenia klasických držiek bol Ján Melich, kategóriu iných kotlíkových špecialít viedol František Széplaky. Celkovým šéfom súťaže bol Braňo Michalčík, ktorý zároveň pôsobil ako porotca pre ostatných členov hodnotiacich komisií.

V držkách zvíťazil Vareškový útok
V kategórii klasických kotlíkových držiek si prvenstvo odniesol tím Vareškový útok na čele s Jožkom Sokolovským. Na druhom mieste skončil tím Iskra Baletky s Igorom Dankom a tretie miesto patrilo tímu Držky do držky z Brezničky (okres Poltár) , ktorým velila Soňa Oláhová.

Práve tím Držky do držky však výrazne zaujal aj v druhej súťažnej kategórii. Medzi inými kotlíkovými špecialitami predstavil jedlo s názvom Cigánske halušky. Nešlo o držkovú špecialitu, ale o halušky s nakrájaným hovädzím perkeltom. Podľa organizátorov bolo jedlo tak dobre ochutené, že zaujalo aj skúsených kuchárov v porote.
Tím Držky do držky patrí medzi pravidelných účastníkov podobných súťaží a často sa umiestňuje medzi najlepšími. V Čerenčanoch sa im podarilo získať hneď dve ocenenia. Okrem tretieho miesta v klasických držkách vyhrali kategóriu iných kotlíkových špecialít a zároveň získali aj ocenenie za najkrajší stánok.
V kategórii iných kotlíkových dobrôt obsadila Iskra Baletky druhé miesto a MBS Strechy tretie miesto.

Organizátori chceli byť bližšie k Rimavskej Sobote
Podľa Miroslava Melicha bolo miestom konania Čerenčany aj preto, aby bolo podujatie čo najbližšie k Rimavskej Sobote. Organizátori očakávali väčšiu návštevnosť, napokon ich však počas dňa navštívilo približne tisíc ľudí. „Každopádne sme radi za priaznivcov aj za nové tváre, ktoré prišli podporiť podujatie, zabaviť sa a zúčastniť sa na programe,“ uviedol pre vobraze.sk Miroslav Melich.

Podľa jeho slov bolo počas leta v regióne veľké množstvo podujatí, čo mohlo ovplyvniť aj návštevnosť. Organizátori však nechceli nič podceniť a pripravili dostatok jedla. Okrem držiek bolo k dispozícii aj viac ďalších jedál. Súčasťou programu bola aj pena pre deti, atrakcie a ďalší sprievodný program.

Nechýbal kultúrny program ani koncerty
Držkobranie nebolo iba o varení. Počas dňa vystúpili Ďatelinka, Folklórny súbor Očovan, Vladimír Homola a Veronika Bodnáriková. Po vyhlásení výsledkov nasledovali koncerty Cico Band & René Rendy, Kabát Revival a skupiny Syntakt s Danielom Kamasom. O zábavu až do večerných hodín sa postaral dídžej.

Medzi hosťami bola aj skúsená cukrárka Katka Novotová s priateľom. Organizátorov potešilo aj to, že niektorí návštevníci prišli cielene na konkrétnych účinkujúcich. Jedna zo skupín návštevníkov napríklad dorazila špeciálne na vystúpenie Ďatelinky.

Organizátori pripravili Držkobranie z vlastných zdrojov a podľa Miroslava Melicha nebolo podujatie podporené z iných zdrojov. Aj napriek tomu sa im podarilo pripraviť celodenný program, súťaž pre 14 tímov, občerstvenie, atrakcie pre deti a večernú hudobnú zábavu. „Vážime si všetkých, ktorí prišli,“ odkázal Melich návštevníkom, ktorí podporili siedmy ročník Držkobrania v Čerenčanoch. Ako dodal, podujatie je tak trochu putovné a nie je vylúčené, že budúci rok bude opäť na Burde, kde chodieva veľa priaznivcov zo severu okresu, ako aj od Revúcej.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Ján Čajko

<p>The post Držkobranie v Čerenčanoch prilákalo približne tisíc návštevníkov, o najlepšie držky a kotlíkové špeciality súťažilo 14 tímov first appeared on vobraze.sk.</p>