Približne stovka účastníkov sa v piatok večer vydala z Rimavskej Soboty na extrémnu krížovú cestu. Podujatie, ktoré sa pravidelne koná v období pred Veľkou nocou, opäť spojilo fyzickú námahu s duchovným rozmerom. Svätá omša začala o 18.00 hod. v rímskokatolíckom kostole na Hlavnom námestí. Okolo 19.30 hod. sa presunuli na púť od kostola spoločne smerom k hvezdárni v mestskej časti Tomašová.

Trasa mala 42 kilometrov a prevýšenie takmer 400 metrov, viedla lesnými úsekmi a cyklocestou na Antalku, k radarom pri Ožďanoch, následne smerom na Sušany, Hrnčiarske Zalužany, Dúžavu a späť do Rimavskej Soboty. Účastníci počas nej absolvovali tradičných 14 zastavení krížovej cesty.

Prví pútnici sa začali vracať už včera po štvrtej hodine ráno, ďalší postupne prichádzali až okolo ôsmej hodiny. Posledný účastník, ktorý dorazil z Tornale, prešiel okolo kostolíka na Dúžave ešte približne o 9.30 hod., pričom počas cesty trikrát poblúdil, no napriek tomu vytrval a trasu dokončil.

Organizáciu mali na starosti Jozef Koronczi, Peter Bobonič z rimavskosobotskej farnosti. Podľa jedného z hlavných organizátorov Petra Zajíca bola tohtoročná trasa identická s minuloročnou, no na budúci rok pôjde o desiaty ročník, a tak uvažujú aj nad inou trasou. „Ľudia, ktorí chodia, sú spokojní a postupne si na túto formu putovania zvykajú. Koná sa to zvyčajne dva týždne pred Veľkou nocou,“ uviedol pre vobraze.sk Peter Zajíc.

Na trase nechýbalo ani menšie občerstvenie. V Sušanoch čakali na pútnikov koláčiky a pri kostolíku na Dúžave teplý čaj. Aj tieto drobnosti pomáhali účastníkom zvládnuť náročné podmienky.
Extrémnej krížovej cesty sa zúčastnili ľudia z Rimavskej Soboty, Lučenca, Tornale i z farností zo širšieho okolia. Jeden z pútnikov pricestoval až z Košíc. Nechýbali celé rodiny s deťmi. Najmladšie mali približne 10 až 11 rokov. Medzi najstaršími účastníkmi boli aj sedemdesiatnici. Najmladšia účastníčka Dorotka absolvovala kratší úsek, približne osem kilometrov.

Spoločná časť putovania viedla po hvezdáreň a Tomašovú, následne už každý pokračoval vlastným tempom. Podľa účastníka Jozefa Gödriho z R. Soboty, ktorý bol na podujatí aj s 11-ročnou dcérou, atmosféra bola veľmi silná, napriek náročným podmienkam.

Krížová cesta sa konala aj v Lučenci. Podľa organizátorov tí, ktorí vlani absolvovali Lučenec, sa tento rok rozhodli pre Rimavskú Sobotu a opačne. Zhodujú sa, že extrémna krížová cesta si nachádza čoraz viac priaznivcov, a to ľudí, ktorí sú ochotní vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a prežiť noc plnú ticha, námahy i osobného zamyslenia.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Účastníci EKC Rimavská Sobota

<p>The post Extrémna krížová cesta spojila R. Sobotu a okolie, desiatky účastníkov kráčali celú noc first appeared on vobraze.sk.</p>

Významnú historickú pamiatku v obci Rimavské Janovce čaká obnova. Projekt rekonštrukcie katolíckeho kostola, ktorý by mal priniesť rozsiahle práce v interiéri aj exteriéri tejto sakrálnej stavby počíta so sumou 400-tisíc eur. Na realizáciu obnovy by mali získať financie z Plánu obnovy a odolnosti Slovenska.

V uplynulých dňoch bola podpísaná deklarácia potvrdzujúca, že projektový zámer spĺňa všetky potrebné náležitosti a nič by nemalo brániť uzatvoreniu zmluvy o financovaní. Dokument o schválení projektového zámeru obnovy okolia kostola podpísal minister Samuel Migaľ a miestny farár Martin Bunda.

Podľa Martina Bundu sa pripravuje komplexná obnova stavby. „Pôjde o práce v interiéri aj exteriéri kostola. Plánujeme reštaurovanie stropu, stien aj podlahy. Obnoviť chceme aj fasádu kostola a upraviť chodník v jeho okolí,“ priblížil pre vobraze.sk Bunda.

Kostol v obci Rimavské Janovce patrí medzi historicky cenné sakrálne stavby regiónu Gemer-Malohont. V interiéri sa nachádza drevený kazetový strop a historická terakotová podlaha, ktoré by mali prejsť odborným reštaurovaním. Práce by sa mali realizovať aj na stenách interiéru, najmä v čase, keď bude pri rekonštrukcii postavené lešenie.

Súčasťou pripravovaného projektu je aj úprava okolia kostola. V uplynulých dňoch preto pristúpili k výrubu niektorých ihličnatých stromov. „Ihličnany rástli až do plotu a boli už nevhodné. Okrem toho plánujeme opraviť aj oplotenie, ktoré je na viacerých miestach popraskané. V okolí kostola zostanú listnaté stromy, napríklad lipy, ktoré sú pre toto prostredie typické,“ vysvetlil farár.

Kostol je najhodnotnejšou pamiatkou v obci, ide o pôvodne kláštorný kostol sv. Jána krstiteľa z 12. storočia. Patrí ku skvostom sakrálnej románskej kultúry v rámci celého Slovenska.

Ak sa podarí získať plánované finančné prostriedky, pôjde podľa Bundu o najväčšiu investíciu do kostola v histórii farnosti. „Takúto finančnú injekciu sme ešte nemali. Je to historická príležitosť a nevieme, či sa niekedy zopakuje,“ dodal.

Samotná zmluva o financovaní zatiaľ podpísaná nie je. Memorandum podpísané ministrom však podľa predstaviteľov projektu potvrdzuje, že nič zásadné by už nemalo brániť jej uzavretiu. Očakáva sa, že k podpisu zmluvy by mohlo dôjsť ešte v priebehu tohto mesiaca.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Martin Bunda

R. Janovce patria medzi najstaršie obce v okrese. Napísali o nej knihu + foto a video

<p>The post Historický kostol v Rimavských Janovciach čaká obnova za takmer 400-tisíc eur first appeared on vobraze.sk.</p>

Cirkevný zbor v Tornali má nového zborového farára. Pred približne mesiacom tam slávnostne inštalovali 28-ročného Matúša Korenka, ktorý bude viesť miestny evanjelický zbor počas nasledujúcich desiatich rokov. Vo funkcii vystriedal dlhoročného farára Marcela Ištvána. Zborového farára si volia samotní členovia cirkevného zboru a jeho ustanovenie následne potvrdzuje biskup. Ako pre vobraze.sk uviedol zborový farár Matúš Korenko, do Tornale prišiel pred tromi rokmi pôvodne len na prechodné obdobie a začal tam pôsobiť ako kaplán. V tom čase podľa jeho slov ešte netušil, že sa raz stane zborovým farárom.

„Keby mi niekto pred pár rokmi povedal, že budem v Tornali ako farár, asi by som tomu neveril. Prišiel som sem pôvodne na prechodné obdobie, keď som končil teológiu a pôsobil som v Spoločenstve evanjelickej mládeže,“ hovorí Korenko, ktorý pochádza z malej obce pri Poprade.

Keď sa neskôr uvoľnilo miesto zborového farára, cirkevný zbor ho vo voľbách podporil. „Zvolil si ma cirkevný zbor. Prijal som to s radosťou, ale vnímam to aj ako veľký záväzok a zodpovednosť,“ povedal.

Najmladší farár v Rimavskom senioráte

Dvadsaťosemročný duchovný patrí medzi najmladších v rámci Rimavského seniorátu Evanjelickej cirkvi a. v. Svoj vek však nevníma ako nevýhodu. „Možno mám trochu bližšie k mladým ľuďom a ich spôsobu uvažovania. Hoci pravdou je, že pre dnešných tínedžerov som už aj tak trochu starý,“ hovorí s úsmevom Matúš Korenko.

Práca s mládežou je pre neho prirodzenou súčasťou služby. „Nevnímam to tak, že ja im niečo dávam. Skôr sa navzájom obohacujeme.“

Sídlo cirkevného zboru je v Tornali. Bohoslužby sa konajú každú nedeľu v Tornali a tiež v obci Kráľ. Medzi filiálky patria aj obce Lenka a Rumince, kde sa omše konajú približne raz mesačne. Ostatné obce navštevuje farár podľa potreby.

Za tri roky služby v regióne sa snažil spoznať miestne komunity. „Už som navštívil všetky obce, ktoré patria do nášho zboru. Je pre mňa dôležité byť medzi ľuďmi,“ hovorí.

Z veže kostola vidí Tatry

Hoci pochádza z podtatranského regiónu, prostredie Gemera si obľúbil. „Je to iný kraj, nížina, ale páči sa mi tu. A našiel som si aj malé spojenie s domovom,“ priznáva.

Keď vyjde na vežu kostola v Tornali a je jasné počasie, v diaľke vraj vidno siluetu Vysoké Tatry. „Keď sa mi trochu zacnie za horami, vyjdem hore a aspoň ich vidím z diaľky,“ dodáva Korenko.

Nový zborový farár verí, že nasledujúce roky prinesú do cirkevného života v regióne nové impulzy. Najdôležitejšie podľa neho zostáva to, aby cirkev bola naďalej blízko ľuďom a ich každodennému životu.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Matúš Korenka

<p>The post V Tornali majú nového zborového farára Korenka. V Rimavskom senioráte je najmladší first appeared on vobraze.sk.</p>

V Rimavskej Sobote už začali na hlavnom ťahu mestom začali predávať melóny. S príchodom teplejších marcových dní si ich môžu vodiči kúpiť na Košickej ceste a to bez výrazného zdržania či zachádzania do mesta. K dispozícii sú celé melóny, alebo na požiadanie aj polovica či štvrtina.

Stánky sa nachádzajú v oboch smeroch. Jeden nájdete pri bývalých Mlynoch a ďalší na odstavnom pruhu na výjazde z mesta smerom na turbo-okružnú kruhovú križovatku a Lučenec.

Predajcovia hovoria, že ide o prvú triedu melónov a rozhodli sa ich ponúknuť v prvé teplejšie a slnečné dni. K dispozícii sú nielen vodičom, ktorí len prechádzajú mestom, ale častokrát aj domáci si prídu pochutnať, osviežiť sa pripomenúť si, ako chutia veľmi dobré melóny. „Predávame každý deň, kým je svetlo. V lete bývame aj do ôsmej večer, keď je melón príjemným osviežením,“ hovoria manželia Veronika a Zsolt Mázikovci.

Ide o úvod sezóny. Cena melónov sa bude odvíjať od dostupnosti a od prichádzajúcej jarnej a letnej sezóny. V auguste minulého roka bola cena melóna napríklad jedno euro.

Podľa nich majú melóny v tomto období prekvapivo dobrú chuť. „Už aj teraz sú rovnako dobré, ako v lete. Možno aj sladšie. Dbáme na to, aby boli pekné, čerstvé a nie kašovité. V prípade rozrezanej časti prikryté fóliou. Najsladšie a dozreté melóny sú podľa našich skúseností s prasknutým stredom,“ dodávajú. Predajcovia ich aktuálne ponúkajú za približne šesť eur za kilogram.
„Je to prvá trieda melónov a záleží nám na ich kvalite a spokojnosti zákazníkov, ktorí sa potom k nám radi vracajú,“ odkazujú s tým, že radi privítajú stabilných aj nových zakazníkov.

Zdroj: PR-prispevok

<p>The post Melóny predávajú v zime i v lete. Manželov Veroniku a Zsolta nájdete na Košickej ceste v Rimavskej Sobote first appeared on vobraze.sk.</p>

S batohom plným kníh na chrbte, palicou v ruke a často oblečený v rimavskom kroji kráčal po dedinách a mestách Slovenska. Ľudia ho spoznávali už z diaľky. Bol slepý, no napriek tomu celý život zasvätil šíreniu kníh a vzdelania medzi obyčajnými ľuďmi. Matej Hrebenda, jedna z najvýraznejších osobností slovenského národného obrodenia, sa narodil 10. marca 1796 v dedinke Rimavská Píla, ktorá je dnes súčasťou mesta Tisovec.

Práve dnes si preto pripomíname 230 rokov od jeho narodenia. Muža, ktorý napriek slepote prešiel stovky kilometrov, aby sa slovenské knihy dostali aj do tých najodľahlejších dedín.

Rodisko Mateja Hrebendu sa dodnes spomína najmä v súvislosti s jeho životným príbehom. Ako však pre vobraze.sk uviedla šéfka tisovskej knižnice Miroslava Kojnoková, jeho údajný rodný dom sa v Rimavskej Píle nezachoval. „Dnes sú na tom mieste už len záhrady,“ priblížila.

Postava Mateja Hrebendu je úzko spätá s knihami a knižnicami. Kojnoková pripomenula, že aj preto si ho každoročne pripomínajú najmä knihovníci počas marca – mesiaca knihy, ktorý nesie jeho meno.

„V rámci mesiaca knihy organizujeme viacero podujatí a vždy si pripomíname aj život Mateja Hrebendu. Narodil sa aj zomrel v marci, takže toto obdobie je s ním veľmi symbolicky spojené,“ uviedla Kojnoková.

Počas podujatí v knižniciach približujú jeho život prostredníctvom prezentácií, fotografií či ukážok zachovaných rukopisov. Jedna z nich bola sprístupnená približne pred rokom v Petrivaldského vile v Hnúšti. Hrebenda síce sám písať nemohol, svoje texty však diktoval iným. Písal najmä príležitostné verše a vinšovačky.

Kojnoková dala do pozornosti aj to, že zaujímavým čítaním o jeho živote je aj kniha V službách Mateja Hrebendu, jej autorom je spisovateľ Ľudo Zúbek. Tá bola pred niekoľkými rokmi znovu vydaná v Hnúšti.

Lavička s podobizňou Hrebendu pribudne v Rim. Sobote

Odkaz Mateja Hrebendu si pripomínajú aj v Rimavskej Sobote, kde nesie jeho meno knižnica. Nachádza sa v nej aj pamätná izba venovaná jeho životu.

Pred budovou knižnice M. Hrebendu by mala najbližšie mesiace pribudnúť aj lavička s jeho podobizňou odliata z bronzu. Podľa Jaroslavy Lajgútovej z miestneho odboru Matice slovenskej ju plánujú slávnostne odhaliť 19. júna. „Pôvodne sme to chceli v marci, ale výroba je náročnejšia, preto sme zvolili neskorší termín, kedy bude aj teplejšie,“ uviedla.

Týždeň s Matejom Hrebendom v Hnúšti

Spomienkové podujatia pripravujú aj v Hnúšti. Sociálne družstvo Hrevada spolu s partnermi chystá Týždeň s Matejom Hrebendom, ktorý sa uskutoční od 23. do 27. marca v Petrivaldského vile.

Program bude zahŕňať čítania kníh, prednášky aj diskusie. „Prídu aj zástupcovia Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, chceme priblížiť jeho život aj širší historický kontext,“ povedal pre vobraze.sk Adrian Podskľan zo Sociálneho družstva Hrevada. V minulosti v Hnúšti nieslo meno Mateja Hrebendu aj miestne gymnázium, ktoré už zaniklo.

Slepec, ktorý roznášal svetlo vzdelania

Matej Hrebenda sa narodil do chudobnej rodiny a už od detstva bojoval so zhoršujúcim sa zrakom. V pätnástich rokoch už takmer nevidel. Napriek tomu sa nevzdal a začal rozširovať slovenské knihy medzi ľuďmi.

S batohom plným kníh a palicou v ruke putoval po dedinách a mestách Slovenska, ale aj po dolnozemských slovenských osadách. Roznášal kalendáre, šlabikáre či literárne diela a pomáhal tak šíriť slovenský jazyk a kultúru v čase silnej maďarizácie. Okrem toho zbieral ľudové piesne, zapisoval príbehy a diktoval vlastné verše.

Matej Hrebenda zomrel 16. marca 1880 v Hačave. Jeho príbeh však zostáva dodnes symbolom nezlomnej vôle a lásky ku knihám. Slepec, ktorý chodil v temnote, tak celý život roznášal svetlo vzdelania medzi ľudí.

Zdroj: vobraze.sk, foto: msks Hnúšťa

<p>The post Pred 230 rokmi sa v Rimavskej Píle narodil Matej Hrebenda. Pripomenú si ho v Hnúšti i v R. Sobote first appeared on vobraze.sk.</p>

Obec Ožďany sa aj tento rok pripravuje na jeden z najobľúbenejších motoristických víkendov v regióne. Tradičné preteky automobilov do vrchu Oždianske serpentíny sa uskutočnia 12. až 14. júna a do obce prinesú atmosféru plnú motorov, rýchlosti a stretnutí fanúšikov motoršportu z celého Slovenska aj zahraničia.

Podľa riaditeľa pretekov Romana Pagáča bude tohtoročný ročník výnimočný aj z pohľadu seriálu. Oždianske serpentíny totiž otvoria slovenskú kopcovú sezónu. „Bude to prvá súťaž sezóny na Slovensku v rámci medzinárodných majstrovstiev. Doteraz sa začínalo na okruhu Slovakia Ring, tentoraz sa seriál rozbehne práve u nás,“ priblížil pre vobraze.sk Roman Pagáč s tým, že trať bude rýchlejšia aj vďaka tomu, že bude len jeden retardér. Na trati bude 22 stanovísk maršalov a na zabezpečení sa budú podieľať aj traťoví komisári zo Slovakia Ringu, ktorí budú s domácimi organizátormi spolupracovať a vymieňať si skúsenosti.

Jazdcov uvidia diváci najskôr práve v Ožďanoch

Pre fanúšikov je to veľké lákadlo. Všetci jazdci, ktorí budú štartovať v seriáli medzinárodných pretekov automobilov do vrchu, sa predstavia najskôr práve v Ožďanoch.

Organizátori očakávajú slovenskú jazdeckú elitu, silné pretekárske špeciály aj historické automobily. Preteky sú súčasťou viacerých seriálov – Majstrovstiev Slovenska, Medzinárodných majstrovstiev Slovenska, Slovenského kopcového pohára aj šampionátu historických automobilov. Navyše sa tu jazdí o dvojnásobnú porciu bodov, čo zvyšuje motiváciu jazdcov.

Driftéri opäť prinesú šou

Okrem samotných pretekov sa diváci môžu tešiť aj na obľúbenú driftérsku šou, ktorá sa v takomto meradle konala po prvýkrát minulý rok. Driftéri sa predstavia v troch atraktívnych zákrutách pri cyklomoste. Jazdiť budú v dvojiciach vyraďovacím spôsobom, pričom rozhodovať bude technika jazdy, presnosť aj tandemová jazda v tesnom zákryte.

Táto časť trate bude počas víkendu centrom diania – s ozvučením, bufetom aj programom počas celého dňa. Ako riaditeľ doplnil, zaviedli tu symbolické vstupné tri eurá na deň, pričom deti majú vstup zdarma. Dvojdňový lístok bude stáť päť eur.

„Práve tu budú mať diváci najlepší výhľad na jazdu a driftérsku šou. Minulý rok boli reakcie fantastické. Ľudia majú radi vôňu benzínu, spálených pneumatík a dobrú motoristickú atmosféru,“ dodal Pagáč.

„Chceme, aby mali preteky na Slovensku vysokú úroveň. Aj preto spolupracujeme so Slovakia Ringom a snažíme sa podujatie každoročne posúvať ďalej,“ povedal riaditeľ pretekov s tým, že už aj minulý rok mali na stanovištiach zapožičané potrebné veci aj zo Slovakia Ringu.

Oždianske serpentíny však nie sú len o pretekoch. Počas niekoľkých dní obec ožíva motoristickým ruchom. Do regiónu prichádzajú stovky fanúšikov, mechanikov aj jazdcov a mnohí sa na tomto mieste stretávajú pravidelne každý rok.

Podujatie je známe tým, že preteky začínajú priamo v obci a pokračujú technickými serpentínami do kopca, čo robí z trate jednu z najzaujímavejších v seriáli. Trať meria približne 2 850 metrov a jazdci na nej zdolávajú prevýšenie viac ako 200 metrov.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Oždianske serpentíny opäť prilákajú motoristickú elitu. Preteky začnú priamo v obci. Driftéri sa predvedú pri moste first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Sušany (okres Poltár) sa skrýva miesto, ktoré mnohí obyvatelia regiónu ešte stále nepoznajú. Pamätná izba hrnčiarstva bola rozšírená a minulý rok opätovne sprístupnená verejnosti. Dnes ponúka oveľa viac než len pohľad na staré hrnce či džbány. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedol starosta obce Štefan Vaclavik, z pôvodnej jednej miestnosti sú dnes tri a pribudli aj unikátne predmety, ktoré by inak skončili zabudnuté na povalách alebo na skládke.

Expozícia sídli v budove obecného úradu a jej prvá časť bola podľa starostu otvorená približne pred dvadsiatimi rokmi. Postupne sa však zbierka rozrástla natoľko, že bolo nevyhnutné priestory rozšíriť. K obnove a sprístupneniu ďalších miestností došlo minulý rok vďaka projektu MAS Malohont, regály obec zabezpečila prostredníctvom Banskobystrického samosprávneho kraja. Dnes je viac ako polovica expozície venovaná tradičnému hrnčiarstvu, ktoré spolu s poľnohospodárstvom patrilo k hlavným zdrojom obživy miestnych obyvateľov.

Návštevníci tam nájdu pôvodné náradie, časti zariadenia dielní aj hotové výrobky. Mnohé exponáty sa podarilo zachrániť doslova na poslednú chvíľu – zo starých búranísk, povál či domov, kde ich majitelia vyraďovali. „Teší nás, keď nám ľudia zavolajú, že majú niečo zaujímavé. Aj my sa pritom veľa naučíme o histórii obce,“ hovorí starosta, ktorý návštevníkov v prípade záujmu osobne sprevádza.

Pamätná izba po novom mapuje aj históriu školstva, miestneho divadla či dychovej hudby. Nechýbajú dobové fotografie a články, ktoré približujú život v obci v minulých desaťročiach. Zaujímavé sú aj materiály o usadlosti, kde kedysi stál kaštieľ patriaci barónom Lužinským z Oždian. Prostredníctvom potomkov posledných majiteľov, ktorí majetok odkúpili, no musel byť zbúraný, sa podarilo získať vzácne fotografie i nové informácie o období pred znárodnením. Objekt bol zbúraný približne v sedemdesiatych rokoch počas éry družstva, no miesto dodnes nenašlo nové využitie.

Najnovšou raritou je objav spred niekoľkých týždňov. Do zbierky pribudla historická volebná urna s pečatidlom a kalendárom richtára z roku 1861. Ešte väčšie prekvapenie priniesla stará strecha. Pri jej rozoberaní sa našli škridle s ručne písanými odkazmi, miestami v rozsahu krátkej básne. Text v sušanskom nárečí nesie dátum 26. mája a poeticky hovorí o konci najkrajšieho mesiaca v roku aj o tom, že „spomienka po nás nezostane“. „Aj sami sme boli prekvapení, je toho päť až šesť riadkov,“ priznal starosta.

Obec sa nachádza neďaleko cyklocesty Rimavská Sobota – Poltár. Ako starosta podotkol, paradoxne viac návštevníkov obcou prechádzalo po pôvodných cestách a cestičkách ešte pred vybudovaním cyklocesty. Na prilákanie turistov dala obec vyasfaltovať prepoj od cyklotrasy pri bývalej malej vlakovej zastávke. Nasledovať by malo aj doplnenie značenia. Pamätná izba je otvorená počas pracovnej doby obecného úradu, po dohode aj mimo nej. Za hodinu tu návštevníci nahliadnu do sveta, kde sa z hliny rodili hrnce, džbány či „babšaníky“ – a kde história malej obce stále žije.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív obce Sušany

<p>The post Historická urna, pečatidlo aj tajomný odkaz na škridle. Sušany majú rozšírenú expozíciu pamätnej izby hrnčiarstva first appeared on vobraze.sk.</p>

Na budove železničnej stanice v Rimavskej Sobote sa v uplynulých dňoch začali rekonštrukčné práce. Tie sa týkajú opravy strechy výpravnej budovy, ktorá je vplyvom času a poveternostných podmienok v nevyhovujúcom technickom stave. Ako ďalej pre vobraze.sk priblížila hovorkyňa Železnice Slovenskej republiky Petra Lániková, predmetom zákazky je kompletná oprava strešného plášťa. „Plechová strešná krytina a klampiarske prvky sú poškodené, pričom počas dažďov dochádza k zatekaniu do vnútorných priestorov a k ohrozeniu elektroinštalácie,“ uviedla. V dôsledku toho podľa nej hrozí nebezpečenstvo skratu a úrazu elektrickým prúdom. „Lokálne opravy sa v minulosti ukázali ako neúčinné, preto sa pristúpilo k výmene strešnej krytiny a klampiarskych prvkov v celom rozsahu,“ dodala Lániková.

Práce zahŕňajú demontáž falcovanej strešnej krytiny, odstránenie približne 30 percent plného debnenia strešného plášťa, demontáž dažďových žľabov a zvodov, opravu, očistenie a náter častí nosnej konštrukcie krovu vrátane zosilnenia spojov krokvových väzieb. Následne bude realizovaná nová falcovaná plechová krytina, a to čiastočne na pôvodnom opravenom debnení vrátane poistnej fólie. Súčasťou prác je podľa Lánikovej aj montáž nových dažďových žľabov a zvodov, vybudovanie dvoch strešných výlezov a dvoch odvetraní kanalizácie z povalového priestoru nad strechu, ako aj oprava vikierov vrátane výmeny drevených častí a nového oplechovania.

Rekonštrukcia sa podľa hovorkyne bude týkať výlučne exteriéru budovy, interiér nie je súčasťou predmetu zákazky. Práce realizuje spoločnosť JM – Agrostavby v sume takmer 90-tisíc eur. Financované sú z vlastných zdrojov Železníc Slovenskej republiky. Podľa zmluvy o dielo majú byť ukončené do piatich mesiacov od odovzdania staveniska, teda najneskôr do júla tohto roku.

Výpravná budova železničnej stanice v Rimavskej Sobote bola postavená v roku 1931. Na prízemí sa nachádza vestibul, verejné toalety a krytý perón, ktorý je naďalej využívaný cestujúcou verejnosťou. Súčasťou objektu sú aj priestory prenajaté na komerčné účely a bytové jednotky. Približne pred piatimi rokmi prebehla na stanici rekonštrukcia technických zariadení.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V Rim. Sobote opravujú strechu železničnej stanice, práce potrvajú pár mesiacov first appeared on vobraze.sk.</p>

Obľúbená súťaž vo varení špecialít z držiek – Držkobranie – napíše tento rok už svoju siedmu kapitolu. Organizátori však pripravili viaceré zmeny. Podujatie sa uskutoční 15. augusta na novom mieste, pri Rimavskej Sobote pri futbalovom ihrisku v obci Čerenčany.

„Rozhodli sme sa priblížiť podujatie viac k Rimavskej Sobote. Ľudia nám často hovorili, že Burda je pre nich ďaleko, tak im chceme vyjsť v ústrety. Uvidíme, či príde aspoň toľko návštevníkov ako minulý rok,“ priblížil pre vobraze.sk organizátor Miroslav Melich. Vlani zavítalo na Burdu pri obci Rovné podľa Melicha množstvo ľudí a atmosféra patrila k tým najlepším v histórii podujatia.

Držkobranie si zachováva svoju hlavnú myšlienku, uvariť čo najlepšie držky v kotlíku. Práve varenie držiek zostáva prioritou súťaže a základom hodnotenia. Fantázii sa však medze nekladú. Súťažiaci môžu pripraviť klasické držky na cibuľke či na paprike, ale aj experimentovať, inšpirovať sa zahraničnou kuchyňou, napríklad thajskou, držky vyprážať, piecť alebo servírovať netradičným spôsobom.

Novinkou bude aj vedľajšia, podsúťažná kategória vo varení kotlíkových špecialít. Tímy budú môcť pripraviť guľáš, fazuľovicu, kapustnicu či iné tradičné jedlá. „Chceme, aby to bolo ešte pestrejšie a aby sa zapojili aj tí, ktorí si trúfnu na iné kotlíkové dobroty,“ vysvetlil Melich. Pribudne preto aj dvojité vyhlasovanie výsledkov – osobitne pre hlavnú súťaž držiek a zvlášť pre novú kategóriu.

Držkobranie je však viac než len kulinárska súťaž. Organizátori pripravujú aj bohatý kultúrny program, ktorý každoročne priláka stovky návštevníkov. Kým porota vyhodnotí súťažné vzorky, na pódiu vystúpi folklórny súbor Očovan z Očovej, Ľudová hudba Ďatelinka a sólisti Vladko Homola a Veronika Bodnárová z Banskej Bystrice.

Súčasťou programu budú aj obľúbení maskoti podujatia, kapela Cicoband a René Randy. Tí minulý rok rozprúdili zábavu a mnohí návštevníci si s nimi prišli aj zaspievať priamo na pódium. Po folklórnej časti bude nasledovať koncert skupiny Kabát Revival, ktorý by mal prilákať najmä priaznivcov rockovej hudby. Večer uzavrie DJ a voľná zábava, podobne ako vlani.

Podujatie sa tento rok uskutoční na netradičnom mieste pri hlavnom ťahu, čo by podľa organizátorov mohlo prilákať aj náhodných okoloidúcich. „Riešime aj stan pre VIP hostí, chceme, aby sa tu cítili dobre súťažiaci aj návštevníci,“ doplnil Melich s tým, že podujatie buduje meno nielen medzi milovníkmi držiek, ale aj medzi priaznivcami letných festivalov. Spája tradičnú kuchyňu, súťaživosť a zábavu pre všetky generácie.

Minuloročný ročník priniesol napínavé súboje medzi tímami. Najlepšie držky na Burde navaril tím Zelpak z Paty pri Rožňave. Druhé miesto obsadilo družstvo Iskra baletky Hnúšťa a tretie skončili Potočania z Potoka. Aj tento rok sa očakáva silná konkurencia a originálne recepty.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Držkobranie sa sťahuje bližšie k R. Sobote. Na netradičnom mieste prinesie viac kotlíkových jedál i bohatý program first appeared on vobraze.sk.</p>

Dlhoročné motoristické podujatie, ktoré do regiónu každú jar prilákalo stovky priaznivcov terénnych áut, sa už konať nebude. Organizátori oznámili, že 21. ročník stretnutia terénnych automobilov OFF ROAD Tisovec bol posledný. Podujatie, ktoré v Europe nemalo podľa organizátorov obdoby, sa zvyklo konať väčšinou na jar a v týchto dňoch už prebiehali prípravy.

„Tešíme sa vašej priazni, preto sme vždy do prípravy tohto podujatia dávali maximálne úsilie, veľa času a dbali sme na to, aby všetko prebehlo k spokojnosti účastníkov s dôrazom na bezpečnosť,“ uviedol za OFF ROAD KLUB Tisovec Ľuboš Manica. Podľa jeho slov však minulý rok došlo k zmene podmienok prípravy, čo malo zásadný vplyv na organizáciu a priebeh podujatia.

Zvažovanie všetkých aspektov bolo náročné ale dôkladné. „Ďalej už v organizovaní pokračovať nebudeme, pretože ho nevieme organizačne a bezpečnostne zabezpečiť v takom rozsahu a na takej úrovni, ako sme boli zvyknutí z predošlých rokov,“ dodal Manica.

Podujatie sa pravidelne konalo na jar, spravidla v apríli, a za viac ako dve desaťročia si vybudovalo silnú tradíciu. OFF ROAD Tisovec nebol klasickým zrazom na malom priestore, ale jedinečnou akciou v teréne. Trate mali dĺžku viac ako 110 kilometrov a v okolí mesta sa počas štyroch dní pohybovalo približne 250 posádok. Išlo o jedno z najväčších podujatí tohto druhu v Európe.

Do Tisovca prichádzali jazdci z celého Slovenska, nechýbali domáce posádky z Tisovca či Hnúšte, ani účastníci z Rimavskej Soboty a okolia. Medzi pravidelnými účastníkmi bol Gabriel Hajnovics z Rimavskej Soboty, ktorý do Tisovca chodieval so synom a priateľmi z klubu takmer každý rok. „Ľutujeme to, lebo sme tam boli prakticky každý rok si zajazdiť. Bude nám to chýbať. Bola tam aj zábava, stretnutia s priateľmi, ktorých sme videli možno len raz do roka práve na tejto akcii,“ povedal. Podľa neho nešlo len o jazdenie, ale najmä o stretnutie komunity ľudí s rovnakou vášňou.

Postupne na podujatí pribúdali aj zahraniční hostia, najmä z Maďarska, Ukrajiny a Českej republiky. Okolité kopce i známa lokalita Dolinka bývali zaplnené divákmi, ktorí sledovali jazdy najodvážnejších účastníkov. Štvordňové podujatie vrcholilo exhibíciou v teréne, nechýbal ani sprievodný program v centre mesta vrátane večernej jazdy rampou a hudobných vystúpení.

„Bolo to čoraz náročnejšie organizovať pravidelne na takej vysokej úrovni,“ priblížil pre vobraze.sk Vladimír Longauer z Offroad Clubu Tisovec. Podľa jeho slov sa podmienky z roka na rok komplikovali, zvyšovali sa požiadavky na organizátorov a postupne ubúdalo nadšenie, ktoré sprevádzalo prvé ročníky. „Vo veľkej miere do toho vstúpila komercia a strácalo to trochu aj pôvodný zmysel. Bola to súhra viacerých okolností, ktoré po viac ako dvadsiatich rokoch brali chuť robiť to ďalej na takejto úrovni,“ povedal.

Na organizácii sa podieľalo viac ako 50 ľudí, pričom vyše desať z nich tvorilo stabilné jadro klubu. Každý ročník si vyžadoval rozsiahlu prípravu, komunikáciu s majiteľmi a správcami pozemkov a zabezpečenie bezpečnosti na tratiach. Organizátori zdôrazňujú, že išlo o stretnutie priaznivcov offroadu, nie o preteky.

„Čoraz viac problémov a čoraz horšie sa to robilo. Je to škoda, malo to dlhoročnú tradíciu a ohlas u ľudí bol neskutočný. Je to smutné, ale je to fakt,“ skonštatoval Longauer. Podľa jeho slov zvažovali aj možnosť usporiadať podujatie v menšom rozsahu, napríklad len pre sériové – takzvané „papierové“ – autá. „To by však bol krok späť, čo sa týka úrovne aj zážitkov pre jazdcov a divákov. Nakoniec sme sa zhodli, že to pustíme úplne. Končíme ako keby na vrchole. Ľudia nás veľmi prehovárali, aby sme pokračovali, ale rozhodnutie už padlo,“ doplnil.

Organizátori sa verejne poďakovali všetkým, ktorí boli súčasťou podujatia. „Chcem v mene nášho klubu poďakovať za roky priazne a priateľstva. Osobitne ďakujem všetkým priateľom a dobrovoľníkom, ktorí boli neoddeliteľnou súčasťou podujatia a nezištne pomáhali pri jeho organizovaní. Ďakujem partnerom za finančnú a materiálnu podporu, majiteľom a správcom pozemkov za umožnenie pripraviť trate v rozsahu 110 kilometrov a všetkým členom nášho klubu. Bola to skvelá jazda,“ odkázal Manica.

Do budúcna nie je vylúčené, že by sa podobné podujatie mohlo niekedy uskutočniť inde, v Tisovci sa jeho éra definitívne končí. Mesto tak prichádza o akciu, ktorá roky patrila k najvýraznejším jarným udalostiam a do regiónu prinášala stovky návštevníkov.

<p>The post Silné motory, plné kopce divákov a viac ako dvadsať rokov tradície. OFF ROAD Tisovec sa lúči dôstojne first appeared on vobraze.sk.</p>