Šikovná Jana Gasperová z Kalinova vyrába ozdoby z medeného drôtika. Skrášľuje tak vajíčka i sklenené fľaše. Vytvára kreatívne ozdoby, ktoré robí bez predlohy, len na základe vlastnej predstavivosti. Obec, v ktorej žije, podľa jej slov miluje celým svojím srdcom.
K vyrábaniu produktov z medeného drôtika sa dostala pred vyše tridsiatimi rokmi. „V časopisoch Dorka a Praktická žena som našla jednoduché a veľmi pekné drôtované vajíčka. Bol tam popis a povedala som si, že to skúsim,“ uviedla pre vobraze.sk Jana Gasperová (77). Začínala s jednoduchými vzormi a postupne si v hlave vytvárala nové tvary, ktoré potom aplikovala do reality. „Nepoužívam žiadne šablóny, ani si nič dopredu nepredkreslím. Pozriem sa na vajíčko, poviem si, čo by tam tak sedelo a skrátka to spravím,“ priblížila.
Vajíčka i maľuje. Najčastejšie bielou a hnedou voskovkou. „Obliepam ich aj bavlnkou, ktorú si nastrihám a potom z nej robím rôzne vzory: fialky, maňušky či snežienky,“ spresnila Gasperová. Takéto vajíčka zhotovuje pred Veľkou nocou, kedy je o ne najväčší záujem. Jedno vajíčko vyrobí za tri až štyri hodiny, záleží od komplikovanosti materiálu a vzoru, ktorý si vymyslí. „Koľko ich spravím, toľko ich väčšinou predám. Často som ich nevyfukovala, zostali zdobené v chladničke, a keď prišla návšteva, pýtali sa na vajíčka. Môj manžel otvoril chladničku a smial sa, že si môžu vybrať,“ spomína na zosnulého manžela kreatívna dôchodkyňa. Každý rok má vianočný stromček obvešaný svojimi háčkovanými krásami.
Zdobí však nielen vajíčka, ale aj fľaše, z drôtiku vyrába stromčeky šťastia, hrozno alebo jahody. Obľubuje skrášliť sklenené fľaše zaujímavých tvarov. „Nevidela som také vzory, ktoré tvorím, na iných výrobkoch v mojom okolí. Keď som vyrobila prvú fľašu, veľmi sa páčila a hneď skončila v inej domácnosti ako v tej mojej,“ povedala.
Používa medený drôtik (0,2-0,3 mm), ktorý kupuje v Liptovskom Mikuláši. „Tým, že je to tenký drôtik a je to vzor nahusto, často spravím celý rad a ani to nie je vidieť. Toto remeslo si vyžaduje trpezlivosť, veľmi rada pri ňom relaxujem,“ vyjadrila sa Jana Gasperová. Pridávať do vzorov kvietky jej napadlo asi pred dvadsiatimi rokmi. Najskôr si spraví lístky a potom podľa nich vytvorí kvety.
Tvrdí, že nemá obľúbený produkt z jej dielne. „Moja výroba sa viaže na ročné obdobia. Pred Veľkou nocou sú to hlavne vajíčka a pred Vianocami vianočné ozdoby,“ doplnila s tým, že už nevyrába háčkované dečky, ktorých má stále veľa. Poukázala na to, že oveľa väčší záujem majú ľudia o vajíčka. „Možno budem najbližšie spolupracovať s Martinom Bračokom, ktorý vyrába drevené hodiny. Jeho syn Ján mi navrhne, čo spraviť a spoločne to zostrojíme,“ načrtla zručná Kalinovčanka. Pre svoje vlastné potešenie si vyrobila vázu, ktorá zdobí jej domácnosť. Túto vázu považuje za svoju srdcovku.
Stretáva sa s Katarínou Sojkovou, ktorá vyrába produkty z papiera. „Spolu si sadneme a pri káve pletieme a debatujeme. Vyrábame košíky alebo tácky z papiera.“
„Mala som spolužiaka, ktorý je vysokoškolským profesorom a veľa cestuje. Posielala som mu veľakrát moje vajíčka, takže sa dostali aj do Austrálie či Kanady,“ poznamenala Gasperová. Svoje zdobené drôtované a opletané vajíčka posielala aj do súťaže v roku 2014, a to do 4. ročníka celoslovenskej prehliadky výrobcov kraslíc v Prievidzi – Vandrovalo vajce, kde obsadila prvé miesto. Diplom si hrdo vďaka vnúčatám zavesila na stenu.
Vnučkám sa veľmi páči jej produkcia. Každý rok im nejaké vajíčka dá. Svoj život sa snaží žiť naplno. „Ľudia by mali byť k sebe aspoň o trošičku lepší. Mala som veľkú podporu od svojho manžela. V živote mi zlé slovo nepovedal. Ja som ho volala Janko a on mňa Janka. Chodili sme veľa do prírody. Keď sme navštevovali Liptov, odkiaľ pochádzal, po obede sme išli na prechádzku do dolín či mesta. Každý jeden deň v lete i v zime. Už osem rokov však chodievam sama. Snažím sa každý deň nachodiť aspoň 10 000 krokov, nech sa udržiavam v kondícii,“ hovorí Gasperová.
Často stráži vnučkinho kocúra Miška, ktorý jej doma robí spoločníka. „Mám ho rada. Nerobí skazu, ale vie sa mi tak skryť, že ho potom neviem niekedy nájsť. Vždy keď ma niečo bolí a sedím na gauči, tak príde za mnou a láska sa so mnou. Bolesť ma tak hneď prejde,“ povedala Jana Gasperová.
V mladosti sa venovala tancovaniu vo folklórnom súbore. „Tanec ma veľmi vždy bavil. Rada som chodievala na zábavy, veľa som tancovala,“ skonštatovala Jana Gasperová. Ako dodala, takmer celý život pracovala v kalinovskom Žiaromate, kde prešla rôznymi pozíciami. „Robota ma napĺňala. Napokon som skončila ako majsterka v lisovni,“ uzavrela rozhovor.
Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: Ján Bračok
