Život Jána Babaríka, rodáka z Rimavskej Soboty, by mohol slúžiť ako základ pre celý román – pútavý, miestami až neuveriteľný. Práve mnohé povolania mu poskytli bohatú inšpiráciu pre budúcu literárnu tvorbu – od lesného robotníka, novinára v okresných Gemerských zvestiach z 90-tych rokov či denníku Smer Dnes, až po montéra či obchodného zástupcu. Ešte pred základnou vojenskou službou odišiel do Banskej Bystrice, kde pracoval ako pomocník mlynára v antracitovej mlynici.
Slovo rutina k nemu teda veľmi nepasuje. V súčasnosti pracuje pre holandskú firmu, no dlhých 16 rokov strávil v anglickej, kde rovnako pôsobil ako supervízor odstávok v rafinériách.
Nie je to len práca, ale aj vzácne skúsenosti, čo mu dali rozmanitý a jedinečný pohľad na svet. Počas vojenskej služby strážil hranice v západných Čechách, neskôr žil a pracoval v USA, Kazachstane, Južnej Afrike či Spojenom kráľovstve. Momentálne žije v Košiciach, je ženatý a má tri deti. Ako pre vobraze.sk Ján Babarík uviedol, napriek dlhoročnej práci v zahraničí sa Slovensko vždy stalo miestom, kde sa jeho príbehy odohrávajú – a kam sa rád vracia, aj literárne. Vo svojom rodnom meste pôsobil asi desať rokov. Vďaka svojim rozhodnutiam, ktoré ho priviedli na mnohé neznáme cesty, je dnes sčítaným človekom, čo dokáže svoje vedomosti posúvať ďalej prostredníctvom tvorby.
Od detstva Ján Babarík miloval čas strávený pri knihách. Vyrastal v Hrnčiarskych Zalužanoch. “Knižnica v mojich Hrnčiarskych Zalužanoch bývala vtedy otvorená len v piatok, to sme tam s kamarátmi stepovali už polhodinu pred otvorením a potom čítali ako najatí, vymieňali si knihy, dokonca som v knižnici v Ožďanoch zopár kníh aj ukradol, lebo v Zalužanoch ich nemali,” spomína s úsmevom Babarík, ktorý je absolventom Lesníckej školy v Banskej Štiavnici. Dodnes si z pamätá na prvé „veľké“ knihy – mayovky a Tarzana. Medzi obľúbených autorov u neho patrili neskôr v rôznych obdobiach Fitzgerald, Remarque, Waltari, Murakami či Puzo. Zo slovenských spisovateľov má rád Pišťanka, Pankovčína, Rankova a Červenáka.
Jeho prvé literárne pokusy siahajú až do školských lavíc. K publikovaniu sa dostal až neskôr. Poviedky mu priniesli viaceré ocenenia – zvíťazil v súťažiach ako Výhonky, Benediktiho literárna Prievidza či Literárna Senica Laca Novomeského. Bol tiež úspešný vo finále Bagalovej Poviedky a viackrát bodoval v súťaži vydavateľstva Perfekt, kde si jeho texty našli cestu aj do čítaniek pre základné školy.
O tom, že to robí naozaj dobre, nevypovedajú len spokojní čitatelia Jána Babaríka, ale aj spomínané súťaže a v nich získané ocenenia. Najnovšie zožal úspech so zbierkou poviedok Slovenská chrípka, ktorú vydal v roku 2024 a so štipkou humoru kriticky v nej zobrazuje život slovenského vidieka. Publikácia sa dostala do finále súťaže o najlepšiu knihu Košického samosprávneho kraja, kde nedávno získala prvé miesto.
Literárna tvorba Jána Babríka zahŕňa žánre ako psychologický triler, horor, sci-fi a spoločenská satira. Jeho diela sú charakteristické kombináciou napätia, čierneho humoru a kritického pohľadu na spoločnosť. Obrovský úspech podľa neho zaznamenal v súťaži Martinus Cena Fantázie 2018. Babaríkova poviedka Statočný chlapík získala niekoľko cien vrátane Ceny poroty, Ceny Bibliotéky a Ceny Béla za najlepší horor. Anglická verzia diela triumfovala aj v pridruženej súťaži Fantázia Award. Debutoval v roku 2013 románom Pálenie mostov – psychologickým thrillerom o následkoch duševnej choroby. Práve pri čítaní tejto knihy Soboťania môžu spoznať miesta aj situácie, ktoré sú spojené s ich rodným mestom. Ján Babarík je ďalej autorom kníh Jumper, Triplovia, Posledný revenant a Zabiť sa je málo, ktoré prinášajú kombináciu mysterióznych prvkov, napätia a originálnych zápletiek.
Ján Babarík si vyskúšal aj samovydavateľstvo. Ako priznáva, romantická predstava o úplnej tvorivej slobode a väčšom zárobku naráža na tvrdú realitu – bez redaktora, korektora, dizajnéra či distribučného reťazca je to boj, ktorý je náročný časovo i finančne. Navyše meno vydavateľstva na obálke kníh robí v kníhkupectvách viac, ako by si človek myslel. Aj preto sa chystaný román Statočný chlapík rozhodol vydať vo vydavateľstve Lindeni. A jeho ambície? ”V budúcnosti sa ešte k samovydávaniu vrátim, pretože chcem pokračovať v sérii Hlava 13, do ktorej zatiaľ patria knihy Posledný revenant a Zabiť sa je málo,” poznamenal. Aktuálne pracuje na romantickom horore s názvom Dobré duše, ktorý sa zaoberá „najstráženejším tajomstvom Slovenska“.
Babarík si ako spisovateľ dobre uvedomuje, že ľudí, ktorí majú chuť čítať, ubúda. “Dnes je hlad po knihách u ľudí menší, je to prirodzené, lebo príbehy sú servírované na množstve iných médií. Hlad po príbehoch však neutícha,” povedal. No napriek tomu sú jeho diela úžasným spôsobom stať sa súčasťou vlastného originálneho príbehu vďaka našej fantázii.
Jeho najoddanejšou čitateľkou a zároveň kritičkou je dcéra Elenka. Tá o svojom ocinovi napísala s vtipom a láskou: „Je slávnejší ako ja. Ale aj jeho knihy ujdú.“ Vidí ho ako výmyselníka, ktorý veľa papá, zle spieva a rád sa hrá s myšlienkami. A hlavne veľa rozmýšľa. „Väčšinou iba sedí v kresle a rozmýšľa.“ Možno práve preto sú jeho knihy plné podnetov, nápadov a otázok, ktoré čitateľa nútia rozmýšľať tiež.
Zdroj: Nina Bíliková, foto: archív Ján Babarík
