Sympatický a svalnatý Soboťan púta pozornosť. Venoval sa modelingu, ktorý mu pootvoril brány do šoubiznisu. Zúčastnil sa súťaže krásy Muž roka 2009, kde skončil druhý. Na natáčanie upútavky súťaže Československo má talent si ho vybrala samotná Lucie Bílá, no vidieť ho môžete aj v klipe známej speváčky Tiny. Peter Václavík sa aktívne venuje cvičeniu, robí osobného trénera a vo voľnom čase si užíva adrenalínovú jazdu na motorke.
Do súťaže Muž roka 2009 ho oslovil priamo jej vtedajší organizátor Dávid Novotný. Dostal sa do finále, kde skončil druhý, a stal sa tak vicemuž roka 2009. Ako sám hovorí, práve táto skúsenosť mu otvorila dvere do sveta modelingu. Zaregistrovaný bol vo viacerých modelingových agentúrach. Podarilo sa mu fotiť kampane pre veľké nákupné centrá, no fotil aj spodnú bielizeň pre firmu, ktorá bola v tom čase na Slovensku jediným dovozcom luxusnej značky Giorgio Armani či Dolce & Gabbana. V jeho okolí sa vtedy pohybovali známe osobnosti ako Erika Judínyová, Lukáš Kimlička a ďalšie celebrity z TV Markíza a TV JOJ.
Po nejakom čase ho modeling začal vyčerpávať a rozhodol sa naplno venovať pohybovým aktivitám. „Sekol som s tým, pretože som sa chcel venovať predovšetkým cvičeniu. Keďže som naberal viac hmoty, už to nebolo pre modeling také zaujímavé,“ približuje pre vobraze.sk tridsiatnik Peter Václavík.
Tréning nôh ako sviatok
Cvičeniu sa venuje už od útleho detstva. Začiatky sa spájajú s posilňovňou v pivničných priestoroch, ktorú zriadil jeho otec. „Vtedy som nemohol cvičiť s veľkými váhami, no naučil som sa techniku. Vážnejšie som to začal brať až na strednej škole.“ Podľa jeho slov nie je zástancom fitnes súťaží, rád si ich pozrie v televízii, no on sám nemal súťažné ambície. Dnes cvičí väčšinou štyrikrát do týždňa, pričom sa sústreďuje vždy na inú partiu tela. „Všetci o mne vedia, že môj štátny sviatok je streda, vtedy cvičím nohy. Je to moja úchylka. Na druhý deň ráno sa trápim a s nikým sa nerozprávam,“ hovorí s úsmevom. Takýto tréning trvá aj dve či tri hodiny. Peter cvičí predovšetkým s činkami. Jeho osobný rekord je drep s 200 kilami. Tlaky na lavičke už okúsil so 155 kilami. „Myslím si, že na naturála to nie je zlé. Beriem iba výživové doplnky, nič iné.“
Peter nepohrdne žiadnou pohybovou aktivitou. V mladosti cvičil thajský box a trinásť rokov sa venoval karate. Okrem iného, chodí v súčasnosti na poľovačky a posledné dva roky ho zlákalo otužovanie. V zimných mesiacoch sa chodieva kúpať na Kurinec aj každý víkend.
Klientom zmenil život
Okrem formovania vlastného tela pomáha s cvičením aj ostatným. Živí sa ako osobný tréner. Pri práci mu podľa neho pomohli najmä skúsenosti, no má spravený aj trénerský kurz. Ľudia za ním chodia s rôznymi požiadavkami. Niektorým klientom pomáha redukovať tuk, iným zase naberať svalovú hmotu. Ako sám hovorí, mnohým ľudom sa vďaka nemu zlepšil zdravotný stav.
„Mal som klientov s kardiovaskulárnymi chorobami. Pri vyšetrení u doktora zistili, že sa im podstatne zlepšil zdravotný stav. Pár klientov mi už povedalo, že som im zmenil život.“ Na otázku, čo by povedal niekomu, kto sa nevenuje žiadnemu aktívnemu pohybu, odpovedal: „Nemožno nikoho do športu nútiť. Podľa môjho názoru sa však treba venovať akejkoľvek pohybovej činnosti. Je nutné to aspoň vyskúšať, možno to človeka osloví.“
Do motoriek investoval veľa
Jeho najväčšou vášňou sú športové motorky. K tejto záľube ho priviedol otec, ktorý na motorkách jazdí celý život. Práve otec sa stal v tomto športe jeho najväčším vzorom. „S motorkami som začal v roku 2014. Momentálne mám už tretiu športovú motorku,“ približuje Václavík. Podľa jeho slov to je nebezpečný, no najmä finančne náročný šport. Ak by vraj spočítal všetky peniaze, ktoré vrazil do tohto hobby, mohol by si kúpiť približne dvojizbový byt v Rimavskej Sobote.
Na motorke sa cíti ako v inej dimenzii
Peter je súčasťou skupiny nadšencov, ktorí milujú športové motorky. Poznať ich môžete pod menom Gladiators supersport. Hlavné jadro tvorí pätnásť členov, ktorí sú najmä z Rimavskej Soboty, no majú aj motorkárov z Košíc, Banskej Bystrice, Lučenca či Brezna. „Ak to okolnosti umožňujú, chodíme na výlety každý víkend. Pre nás je však cieľom cesta. Vyhľadávame zákruty a úseky, kde sa môžeme vyblázniť.“ Tvrdí, že na Slovensku majú „obehané“ všetky zákruty. Na otázku, ako sa cíti pri jazde na motorke, odpovedal: „Až mám teraz zimomriavky, vždy hovorím, že motorka je môj život. Keď si dám na hlavu prilbu, začína mi iný svet, iná dimenzia. Cítim slobodu.“
Zarytý abstinent
Nikdy nepil alkohol, ani nevyskúšal cigarety. Tvrdí, že je kvôli tomu na seba veľmi hrdý. Najmä zamlada číhali všade nástrahy. Priatelia, ale aj rodina ho alkoholom často núkali. „Moji kamaráti uzatvárali stávky. Chceli, aby som si dal aspoň kvapku. Stalo sa, že mi dokonca chceli zaplatiť za to, že sa napijem,“ spomína Václavík na úsmevné momenty.
Ak sa vo voľnom čase nevenuje športu ani motorkám, rád si pozrie akčný film, alebo prečíta detektívku. So životom je spokojný. Hovorí, že všetky sny, ktoré mal, si už splnil. Venuje sa presne tomu, čomu chcel a okúsil všetko, o čom sníval. V budúcnosti chce naďalej pracovať ako osobný tréner a so smiechom dodáva, že ak by nebol taký lenivý, vyštudoval by ešte fyzioterapiu. Ženatý zatiaľ nie je.
Zdroj: Frederika Lodová, foto: album P. Václavíka, Gabriela Gyuránová
