Stať sa letuškou bolo jej snom odmalička, čo sa jej aj podarilo naplniť. Táto práca nesie so sebou obrovskú zodpovednosť a má množstvo rizík. Podľa Petry Antalíkovej, ktorá pochádza z Rimavskej Soboty, si veľa ľudí mylne myslí, že letušky sú na palube hlavne kvôli servisu a obsluhovaniu pasažierov, no letušky sú uši a oči pilotov v kabíne. Starajú sa v prvom rade o bezpečnosť lietadla a pasažierov, o dodržiavanie bezpečnostných pravidiel na palube a v prípade, že dôjde k najhoršiemu, sú schopné evakuovať lietadlo do 90 sekúnd.
Petra vyštudovala prekladateľstvo-tlmočníctvo na Univerzite Komenského v Bratislave. Dva týždne po magisterských štátniciach odletela do Abu Dhabi, kde tri roky žila a pracovala pre leteckú spoločnosť Etihad. „Lietanie pre jednu z veľkých leteckých spoločností bol môj sen odmalička. Každá spoločnosť je však iná a ja som túžila najmä po práci niekde, kde budem mať príležitosť zažiť niečo nové, cestovať popri práci a spoznávať nové kultúry. Lietanie v Európe pre jednu z populárnych nízkonákladoviek ako Ryanair alebo Wizzair ma nelákalo, keďže tam nemáte možnosť zostať v destináciách, do ktorých letíte, a tak vidíte len letiská. Taktiež ma veľmi lákalo odsťahovať sa aspoň na čas zo Slovenska a rozšíriť si obzory. Ako pri každej inej práci, absolvovala som klasický pohovor, ktorý trval niekoľko dní a cestovala som za ním do Londýna, kde nás z 200 ľudí vybrali asi 10,“ priblížila pre vobraze.sk Petra Antalíková (30).
Od letušiek sa v prvom rade vyžaduje reprezentatívne vystupovanie a výborná angličtina, keďže je to medzinárodný jazyk letectva po celom svete. Ako prezradila, letecké spoločnosti na Blízkom východe väčšinou preferujú ľudí, ktorí majú skúsenosť s prácou s ľuďmi, dbajú na výzor svojho personálu. Letušky majú presne stanovené, aký mejkap, odtieň rúžu alebo laku na nechty môžu v práci nosiť, koľko sponiek do vlasov môžu mať, či dokonca typ účesu. Prísť do práce s rozcuchanými vlasmi a bez mejkapu, absolútne nepripadá do úvahy.
Na svoj prvý pracovný let si pamätá veľmi dobre. Bol do Delhi (India) a zaúčala sa počas neho. Obliekla si uniformu, ale okrem servisu nerobila nič iné. Keď videla 350 pasažierov a trikrát toľko batožiny, mala zmiešané pocity a kládla si otázku, čo tam robí. Jej prvý let na pozícii letušky bol do Seoulu (Južná Kórea). Spomína naň v dobrom, aj keď to bol pre ňu náročný let. Mala stres, ale piloti boli k nej veľmi milí a ako nováčika ju pozvali na pristátie do kokpitu, čo nebolo samozrejmosťou. Počas svojej kariéry mala možnosť navštíviť všetky kontinenty okrem Južnej Ameriky a Antarktídy. Za tri roky práce v leteckej spoločnosti má za sebou 420 pracovných letov a takmer 2 milióny kilometrov, počas ktorých zažila mnoho nezabudnuteľných zážitkov. Rada spomína na prvý moment, keď si obliekla uniformu letušky, pristávanie v kokpite na Maledivách, pohľad na Empire State Building v New Yorku, Operu v Sydney, či návštevu Tokia. Boli to vždy chvíle, keď neverila, že má také veľké šťastie to všetko zažiť.
Samozrejme, práca letušky nie je len o pozitívach, aj keď to tak môže vyzerať. Nepríjemní pasažieri, či dokonca kolegovia (ktorí sa na každom lete menili) boli na dennom poriadku. Veľmi náročné boli aj 16-17 hodinové lety do Severnej Ameriky, kedy boli na nohách aj 24 hodín. Aj keď z turbulencií nikdy strach nemala, keď odlietali z hlavného mesta Nepálu, Kathmandu, počas obrovskej búrky, nebolo im všetko jedno. Mesto leží priamo pod Himalájami a krajina je neslávne známa svojimi nebezpečnými letiskami. Na palube zažila bitku, pasažierov, ktorí po pristátí vystúpili a deti zabudli v lietadle, či mnohé zdravotné problémy, ktoré museli s kolegami riešiť.
Medzi pasažiermi mnohokrát cestovali aj známe osobnosti z celého sveta. „Služby našej spoločnosti využívalo množstvo celebrít, keďže v čase, keď som tam pracovala ja, sme ako jediní na palube ponúkali dvojizbový apartmán s manželskou posteľou, sprchou a službami osobného komorníka, The Residence. Bohužiaľ, celebritám bola garantovaná diskrétnosť do takej miery, že o ich prítomnosti často vedeli len piloti a dve alebo tri letušky, ktoré sa o dotyčnú osobu starali. Moja známa mala na palube celý štáb filmu Rýchlo a zbesilo, na mojom lete bol napríklad raper 50 Cent. Kolegyne z prvej triedy hovorili, že bol veľmi milý a mal minimálne požiadavky,“ prezradila Petra Antalíková.
K tomu, že skončila ako letuška, ju viedla hlavne únava. Aj keď to tak možno nevyzerá, práca letušky je veľmi fyzicky náročná, spojená s nepravidelným režimom, nočnými letmi, či neustálym dvíhaním ťažkých predmetov na palube. Dá človeku zabrať. V tejto profesii neexistujú víkendy alebo sviatky. Silvester niekoľkokrát oslavovala vo vzduchu, Vianoce v Afrike pri bazéne, zmeškala svadby a narodeninové oslavy. Podľa Petry je to však úžasná práca a veľa ľudí sa jej nedokáže vzdať hlavne pre to, že táto profesia stále vzbudzuje v ľuďoch obdiv a zvedavosť, ale aspoň podľa nej sa to nedá robiť dlhodobo.
Momentálne pracuje v Bukurešti pre medzinárodnú IT spoločnosť, kde okrem angličtiny využíva aj slovenčinu, čo jej veľmi vyhovuje, keďže už sedem rokov nežije doma. Po odchode z metropoly Spojených arabských emirátov pracovala ako učiteľka angličtiny na súkromnej medzinárodnej škole. Po čase ju táto práca omrzela, mala pocit, že sa kariérne neposúva a neustále robí to isté. Má rada nové výzvy, a tak som sa rozhodla úplne zmeniť pracovnú sféru a zakotvila v IT oblasti.
Vo voľnom čase sa snaží cestovať a práve to je jej najväčšou záľubou. „Bohužiaľ, s klasickou prácou nie je jednoduché cestovať toľko, koľko by som si priala. Keby bolo na mne, každý mesiac som aspoň na týždeň niekde inde. Obľúbených destinácií mám nespočetne veľa. Z európskych miest zbožňujem Rím, Barcelonu a Paríž a z tých ázijských sa jednoznačne oplatí aspoň raz za život navštíviť Maledivy, Seychelly alebo Thajsko. Srdcu najbližšie mi ale je Abu Dhabi, ktoré pre mňa vždy bude druhým domovom. Okrem cestovania rada čítam, pozerám filmy a počúvam podcasty.“
Na Slovensko sa snaží chodiť aspoň raz do roka. Rada sa vracia do Bratislavy, kde študovala, ale ,samozrejme, aj do Rimavskej Soboty za rodinou. Jej najobľúbenejšie miesto v Rimavskej Sobote je jednoznačne doma u rodičov alebo u starých rodičov, kde sa vždy zíde celá rodina.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Petra Antalíková
