Peter Dragijský mladší, rodák z Rimavskej Soboty, pôsobí ako vojenský duchovný na mechanizovanej brigáde v Topoľčanoch. Počas svojej kariéry šokoval svoje okolie dvakrát. Najprv keď išiel študovať za kňaza a potom, keď vstúpil do Ozbrojených síl SR. Má hodnosť majora. V práci mu okrem silnej viery pomáha športová minulosť.
Jeho pôvodný plán študovať trénerstvo sa však po silnom duchovnom zážitku zmenil. Ako pre vobraze.sk ďalej Peter Dragijský ml. priblížil, zlom nastal počas nadstavbového pomaturitného štúdia, keď mal devätnásť rokov. „Zúčastnil som sa mládežníckej konferencie, kde hovorili o Biblii a o viere. Nehovorili o náboženstve, hovorili o životnej ceste, ktorá začína osobným rozhodnutím. To ma veľmi zasiahlo a hovoril som si, že to by možno mohla byť aj moja cesta,“ povedal dnes už skúsený vojenský duchovný. Aktuálne pôsobí v Topoľčanoch pri 1. mechanizovanej brigáde Ozbrojených síl SR. V OS SR je osemnásty rok, z toho vojenským duchovným desať rokov.
Dragijský celú vojenskú kariéru slúži u mechanizovaného vojska. Počas svojho pôsobenia prešiel veliteľskými a štábnymi funkciami. Podľa neho je táto služba veľmi náročná, nakoľko mechanizované vojsko má svoje špecifiká, medzi ktoré patrí napríklad tvrdý výcvik a vojenský dril. Nie je to pre každého. Veľa ľudí odtiaľ odchádza. O to je podľa jeho slov dôležitejšia jeho úloha. Pomáha vojakom nájsť duchovnú podporu a psychickú pohodu. Zúčastnil sa viacerých zahraničných ciest, dvakrát pôsobil v Bosne, absolvoval kurz na škole NATO v Oberammergau a bol nasadený v misii Predsunutá prítomnosť v Lotyšsku, počas ktorej duchovne podporoval delostrelcov z Rožňavy.
Má na nich dobré spomienky. „Hneď od prvej chvíle sme si sadli. Podľa prízvuku som vedel, že som doma. Snažil som im byť takým majákom, ktorý im svieti na cestu, dodáva silu a pomáha im,“ spomína na neľahkú úlohu, ktorá mu ponúkla širší rozhľad. Misie sa zúčastnili mnohé národnosti, preto okrem zahraničných vojakov mal možnosť spoznať aj duchovných z viacerých krajín. „Ja som bol jediný duchovný, ktorý prešiel aj vojenskými funkciami. Mnohí to brali ako výhodu, pretože som poznal výcvik, poznal som pocity, ktoré zažívajú vojaci pri záťaži a rozpoloženie, keď majú všetkého dosť. Keď som sa stal vojenský duchovný, bolo pre nich prirodzené prísť za mnou. Poznali sme sa z výcviku, aj z pôsobenia na útvare, keďže som bol predtým veliteľ čaty či dôstojník štábu“ prezradil kedysi starší dôstojník logistiky.
Keď Dragijskému v marci 2015 prišiel e-mail s informáciou, že sa uvoľnilo miesto pri duchovnej službe, mal kariéru v armáde sľubne rozbehnutú. Po základnom bojovom výcviku a dôstojníckom kurze pôsobil ako dôstojník personálneho manažmentu. Neskôr ako veliteľ čaty sa zúčastnil certifikácie do síl vysokej pripravenosti podľa štandardov NATO, čoho výsledkom bolo hodnotenie „combat ready“. Vojaci, ktorí prešli touto certifikáciou sú známi tým, že nosia zelené barety. Absolvoval aj certifikačné cvičenie bojovej skupiny EU V4 v Krakove, kde získal medailu ako jeden zo štyroch ocenených Slovákov.
„Duchovná služba je o tom, nájsť si cestu k vojakom. Je pre mňa výhoda, že som si vyskúšal prácu vojaka, zúčastňoval som sa cvičení a doteraz sa zúčastňujem rôznych výcvikov, najmä strelieb. Mladých vojakov to vždy prekvapí,“ so smiechom prezrádza Peter Dragijský (44) svoj recept na prelomenie bariéry. Mal napríklad skúsenosť, že ho vyzvali vojaci, aby si išiel zastrieľať, prekvapením bolo, že bol úspešnejší ako ich nadriadený. Pôsobí v regióne, ktorý je prevažne katolícky. Napriek tomu ho však vyhľadávajú evanjelici, ateisti, ale aj katolíci, keď potrebujú podporu. Svadobné a liturgické obrady však slúži iba sporadicky.
Ešte ako žiak trénoval Peter Dragijský ml. džudo v TJ Mladosť Rimavská Sobota. To však po pár rokoch vymenil za futbal. Niekoľko sezón odohral vo Veľkých Teriakovciach Teriakovciach. Keď mu kamarát ponúkal hrať za Slovan Rimavská Sobota, podľa vlastných slov zaváhal. Viac mu však je ľúto, že prestal s džudom, kvôli futbalu. „Ale to som zhodnotil ako starší s odstupom času. Džudo mi dalo veľmi dobré základy, čo sa týka pohyblivosti a sily a v armáde som nemal s ničím problém. Ďakujem za to mojim trénerom,“ podotkol.
Po absolvovaní gymnázia hľadal svoju cestu a popri nadstavbovom štúdiu cestovného ruchu sa aktívne pripravoval na štúdium trénerstva. „Vtedy zažili moji kamaráti a rodina prvý šok. Tí, čo ma poznali len ťažko verili, že idem študovať teológiu a bude zo mňa kňaz,“ hovorí so smiechom športovo založený Dragijský.
Obaja rodičia, ktorí sú lekári, boli týmto rozhodnutím prekvapení, v pozitívnom zmysle. A keď získaval prax v evanjelickom kostole v Rimavskej Sobote a návštevníci začali jeho bohoslužby chváliť, rodičia si jeho nové povolenie zamilovali. Preto rozhodnutie vstúpiť do armády spôsobilo opäť šok. „Dva roky som si odkrútil ako kaplán. Už počas štúdie teológie o mne nadriadení vedeli, že mám záujem o službu v armáde. No keď mi skončila kaplánska prax, nebola možnosť pokračovať ako vojenský duchovný. Absolvoval som teda výcvik a vstúpil som do armády. Začínal som ako vojenský psychológ,“ spomína Dragijský na začiatky svojho pôsobenia v ozbrojených zložkách.
Za možnosť stať sa duchovným v armáde vďačí aj inému rodákovi z okresu. „Nebolo to prvý krát, čo sa nám cesty preťali s Mariánom Bodollóm. Poznali sme sa ešte z mladosti z Hrachova. Potom sme sa stretli počas základného vojenského výcviku. Ale tam sa naše cesty rozišli, nakoľko Marián pokračoval v kariére vojenského duchovného a ja som šiel po vojenskej línii.“ vysvetlil Dragijský, ktorý si váži pomoc a podporu, ktorej sa mu od rodáka dostalo.
Otec dvojičiek sa nenudí ani doma. Na svoje športové začiatky nezabudol a rovnako ako jeho viedol otec k pohybovej všestrannosti, snaží sa viesť i Peter svoje deti. „Žena má na starosti akademickú stránku, ja zase športy a duchovnú stránku,“ povedal. Prezradil tiež, že sa spoločne celá rodina venujú bojovému umenie Taekwondo, ale aj plávaniu a samozrejme sa spoločne pravidelne modlia.
„Je to náročné, lebo som často preč. Niekedy aj na dlhšiu dobu a aj cez sviatky. Aj teraz budem cez Veľkonočné sviatky preč. O to sme si však vzácnejší, keď som potom doma,“ dodal Dragijský, ktorý tvrdí, že pohybová zdatnosť z mladosti bola v armáde veľkým benefitom.
Na rodné mesto nezanevrel. Dodnes sa rád vrátil na staré miesta a nie len kvôli rodičom. Najsilnejšie spomienky má na Hrachovo a Budikovany, kde bývali jeho staré mamy a podľa vlastných slov sú to práve tieto dve obce, kde prežil najkrajšie dní svojho detstva. Povinnosti mi však nedovoľujú navštevovať Rimavskú Sobotu tak často. Popri zamestnaní sa snaží naplno venovať rodine. Navyše organizuje letné tábory pre deti, ktoré sú každým rokom viac obľúbené. Jeho cieľ do budúcna je skromný, vychovať deti k láske k športu, k vlasti a poskytnúť im duchovné základy a všeobecný rozhľad do života. Čo sa týka vízie v duchovnej službe, tá je tiež jednoduchá: jasne a zrozumiteľne priniesť všetkým, ktorí o to budú mať záujem Slovo, ktoré má moc zmeniť životy. Slovo života.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Peter Dragijský
