Andrea Roháriková z Hnúšte zasvätila život pomáhaniu iným. Už niekoľko rokov sa angažuje v projekte Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? Pôsobí v ňom už štvrtý rok ako kontaktná osoba pre Hnúšťu, Klenovec a Tisovec. Na budúci týždeň jej bude udelená Cena mesta, o čom rozhodli poslanci hnúšťanského mestského zastupiteľstva. Andrea Roháriková pre vobraze.sk uviedla, že ju to veľmi prekvapilo a sama si stále nemyslí, že robí niečo výnimočné. „Je to krásny pocit a som vďačná, že si ľudia aj vedenie mesta všimli moju aktivitu, veď pomáhame aj osamelým dôchodcom, no bez podpory každého jednotlivca, škôl, škôlok, či mojich zberných miest, ktorí otvoria koncom roka svoje srdcia a chcú potešiť seniorov v domovoch dôchodcov, by moja účasť na tejto akcii bola úplne bezvýznamná,“ povedala Roháriková.
Priblížila, že k projektu Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? sa dostala cez spoluprácu na inom projekte – Ihrisko Žihadielko. „Pomáhala som synovi, ktorý bol vtedy zamestnaný na Mestskom úrade v Hnúšti a vtedajší primátor Roman Lebeda nás zapojil ku skupinke dobrovoľníkov. Motivovali sme ľudí, získavali potrebné hlasy až do úspešného konca. Boli sme perfektná partia zanietených ľudí, ktorí bez nároku na akúkoľvek odmenu, bez istoty, že budeme úspešní, lebo sme súťažili s veľkými mestami, sme boli ochotní obetovať skoro dva mesiace života. Bolo to veľmi intenzívne, no ten pocit, keď sa to podarilo, bol úžasný. Práve tu som spoznala dlhoročnú dobrovoľníčku Jarku Babjakovú, terajšiu poslankyňu v Kokave nad Rimavicou, ktorá ma následne oslovila na spoluprácu v projekte Koľko Lásky sa zmestí do krabice od topánok?,“ ozrejmila Andrea Roháriková s tým, že je veľmi vďačná, že môže byť jeho súčasťou, lebo aj v ňom tvoria super partiu ľudí. Prezradila, že projekt sa snažia spolu so zakladateľkami rozšíriť na celoročné pôsobenie v rámci pomoci seniorom. „Aj teraz prebieha akcia Láska kvitne v každom veku, kedy môžu ľudia, školy, škôlky venovať pozdravy, kvety a urobiť tak život seniorom v domovoch krajším a príjemnejším,“ podotkla.
Andrea Roháriková je mamou zdravotne znevýhodneného syna Filipa, ktorý je prvé volebné obdobie mestským poslancom v Hnúšti. Podľa jej slov je Filip bezprostredný, spoločenský človek, ktorý má rád ľudí. Priznala , že nevie, po kom zdelil záujem o politiku a veci verejné, pretože aj keď bol manželov otec mestským poslancom, nikdy doma politiku neriešili. „Filip je odmalička na invalidnom vozíku, to znamená, že sa vždy nachádzal po našom boku, a tak vyrastal nielen pri starých rodičoch, no bol súčasťou každej dospeláckej debaty. Na druhej strane dôverne pozná problémy ľudí so zdravotnými obmedzeniami a problémami aj z kúpeľov, či rehabilitačných pobytov. Je veľmi prispôsobivý a dokáže nadviazať rozhovor s kýmkoľvek a kdekoľvek. Vždy obdivoval aktivistov, ktorí robili niečo zmysluplné aj pre iných ľudí, alebo zvieratá. Priznám sa, že jeho kandidatúru som prijala rozpačito a hoci ho, samozrejme, podporíme vo všetkých aktivitách, nedúfala som, že môže byť hneď na prvýkrát úspešný a bude zvolený za poslanca,“ priblížila opatrovateľka – asistentka Roháriková. Doplnila, že jej syn sa stále učí, počúva názory skúsenejších, no rozhodne sa vždy podľa seba, vždy mal svoju hlavu. „Je to už jeho životná cesta, ja som len sprievodca pri tom, v čom mu treba pomôcť, čo nedokáže sám,“ podotkla.
V roku 2004 spolu s priateľmi založili OZ Plamienok Nádeje, ktoré vytvorili rodičia znevýhodnených detí, aby im pomocou dvoch percent z daní, ale tiež z rôznych projektov a grantov mohli financovať ich náročné rehabilitačné, kúpeľné a aj sociálno-ozdravné pobyty, ako aj doplatky na zdravotné pomôcky či štúdium. „Keďže rokmi sa potreby našich teraz už dospelých detí menia, fungujeme viac – menej z dvoch percent z daní, ktoré si každý z nás individuálne zháňa, čo je čoraz zložitejšie a využíva ich na svoje konkrétne pomôcky, rehabilitácie či kúpele. Keď sa nám podarí nejaký spoločný projekt, ideme potom všetci na ozdravno-sociálny pobyt, kde si oddýchneme, máme nejaké procedúry, užijeme si spoločný čas a vymeníme si informácie, či vyskúšame nové pomôcky,“ vysvetlila Roháriková.
Spoločne takto boli už aj pri mori, konkrétne v Chorvátsku, vlani boli Vysokých Tatrách a skoro každoročne chodia do Aquatermal Dolná Strehová, kde sú k nim veľmi ústretoví a všetko je bezbariérové. Veľmi radi navštevujú kultúrne podujatia, divadlá, koncerty, či muzikály. „Našim snom, víziou je možno vybudovať chránenú dielňu, alebo pracovisko, jednoducho zapojiť našich mladých, ktorí sú aj vysokoškoláci, do bežného života, aby žili s pocitom užitočnosti a zmysluplne,“ načrtla Andrea Roháriková.
V komunite s hendikepovanými ľuďmi žije odvtedy, ako začala chodiť so synom na rôzne rehabilitácie či do kúpeľov. „Sú to ľudia ako každý iný, niekto nesie svoj osud, údel, či znevýhodnenie s ľahkosťou, žije s úsmevom a radosťou, iný viac zatrpkne a uzavrie sa do seba. Samozrejme, že je to veľmi individuálne a závisí to aj od danej diagnózy. No sú to väčšinou ľudia úžasní, nerobia si problémy zbytočnosťami ako my zdraví, a môžeme si z nich brať príklad v ich vytrvalosti a nevzdávaní sa. Užívajú si každý jeden deň, každý jeden zážitok a sú vďační, že ho mohli zažiť,“ skonštatovala Roháriková. Pochádza z Klenovca, jej manžel je z Hnúšte.
Veľa voľného času nemá, keďže už treba pomôcť aj rodičom a postarať sa o domácnosť, no obľubuje kvety, záhradu, prírodu, more a hory a v zimných mesiacoch, keď nerobí s krabicami plnými lásky, rada vezme do ruky háčik a miluje knihy.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album A. Rohárikovej
