Fotografka Marianna Múková Kipeťová z Hnúšte, sa svojej záľube vážnejšie začala venovať počas strednej školy. Príroda ju príliš nepriťahovala, viac ju lákalo štúdiové a portrétne fotenie ľudí či momentky. Blízky jej je minimalizmus a čiernobiela fotografia. Ako pre vobraze.sk uviedla, k fotografovaniu má vzťah odmala a na vyššej úrovni sa mu venuje približne deväť rokov.
Fotografické umenie si rodáčka z Hnúšte začala cibriť najprv fotením kamarátok, makrofotografiou a fotografovaním zvierat. Neskôr sa ako gymnazistka rozhodla zdokonaliť svoje umelecké cítenie na vysokej škole so zameraním na estetiku. Po krátkom čase však štúdium prerušila. „Keď som sedela na prednáške, kde sa začali počítať hudobné takty, uvedomila som si, že tu budem len strácať čas. A tak som zo školy odišla a počas štyroch rokov som získavala potrebnú prax,“ priblížila Marianna Múková Kipeťová (30).
S podporou rodičov absolvovala svoj prvý kurz fotografovania, z ktorého si dodnes pamätá cennú radu – nič jej neprinesie lepšie skúsenosti ako fotiť, fotiť a fotiť. „Nič vás nepripraví tak dobre ako prax, a to je naozaj pravda,“ zdôraznila. Kým si vybudovala vlastný štýl, chvíľu to trvalo. Začínala s kompaktným fotoaparátom Canon, neskôr vyskúšala zrkadlovku Nikon, no dodnes ostala verná značke Canon. S technikou jej pomohla rodina, no privyrábala si aj ako čašníčka, v lesníctve či v potravinách.
Vďaka tomuto koníčku u nej nastal v komunikácii doslova prerod. Ako dieťa bola skôr introvertný typ, no táto práca jej podľa vlastných slov zmenila život. Dokonca sa naučila pomáhať svojim klientom prekonať počiatočnú trému. „Keď beriem do ruky fotoaparát, práve vtedy sa cítim istejšie a otvorenejšie,“ povedala. Pri fotografovaní ľudí zistila, že s nimi komunikuje veľmi rada. „Lepšie sa však cítim za fotoaparátom ako pred objektívom,“ dodáva s úsmevom.
Fotografovaniu sa venuje naplno a popri rodičovských povinnostiach je to pre ňu zároveň oddych. „Som taký malý workoholik, pracovať som neprestala ani popri malom dieťati. Zatiaľ musím povedať, že sme poslušní,“ poznamenala fotografka. Začínala v malom, v prenajatom fotoateliéri v Hnúšti, ktorý však kvôli starej elektroinštalácii vyhorel. Marianna sa však nevzdala. „Bolo to v predvianočnom čase, ľudia s fotografiami počítali, nemohla som ich sklamať,“ spomína. Aktuálne hľadá väčšie priestory, aby sa mohla realizovať aj v iných fotografických žánroch. Predstavuje si veľký ateliér podobný tým, aké majú vo väčších mestách.
Jej záľuba sa stala prácou, no ako prezradila, keby nefotila, možno by si s manželom otvorili záhradkárstvo alebo kaviareň. „K záhradníčeniu má vzťah aj on. Možno sa k tomu raz dostaneme,“ povedala. Reportážne fotografie z rôznych podujatí momentálne veľmi nestíha, ale raz za čas prijme ponuku na produktovú fotografiu, ak je to z jej súdka a najmä ak tým môže pomôcť známym.
„Mojím hobby je teraz fotenie na analóg, na staré fotoaparáty s filmom. Tam si treba dvakrát rozmyslieť, čo a kedy odfotiť. Niekedy sa nefotilo tak veľa záberov ako dnes. A potom je veľmi zaujímavý aj moment prekvapenia pri vyvolávaní filmu,“ hovorí Múková Kipeťová, ktorá sa inšpiruje aj zahraničnými fotografmi, najmä ukrajinskými a ruskými. Ich štýly sú jej najbližšie. Naznačila, že do budúcna plánuje cestovať za fotografiou aj do zahraničia. Spomenula, že by chcela zachytiť svadbu v Toskánsku. Zatiaľ pravidelne navštevuje fotoštúdio v Bratislave spolu s kamarátkou.
Jej najobľúbenejším objektom sú momentálne svadby. Dáva si záležať najmä na zachytávaní momentiek. „Spoznávam tam veľa ľudí a je to také zážitkové fotenie,“ poznamenala s tým, že niekedy ju vtiahnu aj do tanca. „Práve tam sa dajú chytiť momentky, ktoré ľudia ocenia. Nie je to také strojené,“ poznamenala a dodala, že tieto skúsenosti sa snaží využívať aj pri rodinných foteniach.
Zdroj: vobraze.sk, foto: Marianna Múková Kipeťová
