Spevák, textár a dlhoročná osobnosť slovenskej hudobnej scény Ján Hruška má za sebou viac než päť desaťročí aktívneho pôsobenia v hudbe. Pochádza z obce Klenovec a k rodnému kraju stále silný vzťah -nielen osobný, ale aj umelecký. Práve s touto obcou je spojené jedno z jeho najvýraznejších diel, a to hymnu Klenovca. Tá sa stala súčasťou miestnych kultúrnych tradícií aj školského vzdelávania.
Detstvo prežil v Klenovci, na ktoré spomína ako na obdobie naplnené pohybom a športom. „Moje detstvo bolo krásne. Lyžovanie, korčuľovanie na Rimave, športy všetkého druhu. Vyrastali sme bez mobilov a elektroniky,“ hovorí pre vobraze.sk Ján Hruška (73), ktorý žije v Prievidzi. V mladom veku mal ambíciu stať sa lekárom, absolvoval šesť semestrov medicíny na univerzite v Košiciach. Napokon však jeho život nasmerovala hudba. „Osud ma zavial inde, pretože môj život bol už vtedy plný hudby,“ dodáva Hruška.
Jeho profesijná dráha bola rôznorodá. Ján Hruška dvadsaťdva rokov pôsobil ako vojak z povolania pri letectve v Košiciach, kde mal technicko-veliteľskú funkciu. Neskôr šestnásť rokov zastával funkciu riaditeľa Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho v Prievidzi. Popri civilnom povolaní sa však nikdy neprestal venovať spevu. Hudba ho sprevádzala počas celého života, a to aj v období, keď pôsobenie na pódiách nebolo jeho hlavnou profesiou.
K hudbe sa Ján dostal už v mladosti. Navštevoval hodiny hry na akordeón v Hnúšti, na gitaru sa naučil hrať ako samouk. Spevácke začiatky spája s érou svetových aj domácich hudobných ikon. „Spievať som začal v časoch, keď na hudobnom nebi žiarili Beatles, Elvis Presley, ABBA, Karol Duchoň či Karel Gott. Títo umelci formovali moje hudobné cítenie a lásku k spevu, ktorá mi vydržala dodnes,“ ozrejmil.
Počas kariéry účinkoval v mnohých hudobných zoskupeniach a spolupracoval s rôznymi hudobníkmi doma aj v zahraničí. Osobitne si cení spoluprácu s orchestrom Pavla Hromadu z Banskej Bystrice, s ktorým vystupoval ako sólový spevák aj v Španielsku, konkrétne v Benidorme, kde strávil približne štyri mesiace. Okrem Španielska koncertoval aj v Nemecku, Taliansku, Poľsku, Chorvátsku a Českej republike. „Najviac sa mi v zahraničí páčilo v Španielsku, pretože mentalita ľudí, pre ktorých som spieval, bola veľmi blízka môjmu cíteniu,“ hovorí Hruška.
Výraznú kapitolu v jeho umeleckom živote tvorí spolupráca so synom Jaroslavom Hruškom, absolventom Akadémie umení v Banskej Bystrici a dnes pedagógom kompozície. Spolu vydali deväť hudobných albumov a jeden rozšírený projekt v spolupráci s televíziou Šláger. Ján Hruška si texty piesní prevažne píše sám. „Texty píšem pre seba, pre nás, ale aj pre iných interpretov,“ približuje. Od jeho päťdesiatych narodenín odohrali so synom viac než 1 200 koncertov doma aj v zahraničí.
Osobitné miesto v Jánovej tvorbe má klenovská hymna, ktorá vznikla na podnet vtedajšieho starostu obce Pavla Struhára. Hudbu skomponoval Jaroslav Hruška, text napísal Ján Hruška. „Na realizácii skladby sa podieľal spevácky zbor Omnia zo Žiliny pod vedením dirigentky Moniky Bažíkovej a orchester Harmónia. Skladba zaznamenala výrazný ohlas. Úspech tejto skladby bol nad očakávanie dobrý,“ skonštatoval Ján. Hymna dnes otvára všetky významné kultúrne podujatia v obci a je zaradená aj do učebných osnov základnej školy v rámci hudobnej výchovy.
Na základe tohto diela a dlhoročnej umeleckej činnosti mu bolo na návrh starostky obce Zlatice Kaštanovej a obecného zastupiteľstva udelené ocenenie Čestné občianstvo obce Klenovec. „Toto ocenenie si nesmierne vážim,“ zdôraznil spevák.
Ján Hruška zdôrazňuje, že bez podpory rodiny by jeho hudobná dráha nebola možná. „Za to, že som sa mohol venovať hudbe, vďačím najmä manželke Márii, synovi Jaroslavovi, ale aj synovi Jánovi, ktorý už 24 rokov žije v Zürichu.“ Jeho piesne zazneli na viacerých rozhlasových staniciach a predstavil sa aj v televíznych reláciách ako Kaviareň Slávia, Chalupárium, Senzi Senzus, Akcent paráda, či TV Senzi i TV Šláger.
Najnovším vydaným albumom je CD Ján Hruška – Piesne nosím z roku 2020, ktoré obsahuje 20 skladieb. Album spája hity Gejzu Dusíka, autorské piesne Jaroslava Hrušku, poľské ľudové piesne v slovenskom textovom spracovaní, ako aj duety so sólistkou Štátnej opery v Banskej Bystrici Katarínou Procházkovou. Na nahrávke sa podieľali viacerí renomovaní hudobníci.
Do budúcnosti plánuje pokračovať v spoločnom projekte so svojimi deťmi a profesionálnymi hudobníkmi z rôznych častí Slovenska, zameranom najmä na autorskú tvorbu. Ako sám hovorí, hudba preňho zostáva nenahraditeľnou súčasťou života. „Hudba vo mne vyvoláva tie najkrajšie pocity, ktoré existujú na tomto svete. Pri hudbe sa rodia, žijú aj umierajú.“
Zdroj: Eliška Líšková, foto: archív Ján Hruška
