Rómska hudba, tanec a najmä dobrá nálada zaplnili počas uplynulého víkendu amfiteáter v Kokave nad Rimavicou. Jubilejný 25. ročník Balvalfestu ponúkol program, v ktorom dostali priestor detské a regionálne zoskupenia, ale aj známi interpreti. Medzi nimi boli speváčka Vanesa Horáková a Ján Bendík, ktorého diváci poznajú aj zo speváckej súťaže SuperStar.

Ešte pred hlavnými hviezdami večera sa na pódiu vystriedali zástupcovia viacerých miestnych a regionálnych zoskupení. Predstavili sa Romane Čhaja zo Sirka, Terne Luludóra z Bôrky, Ohnivá ruža z Revúcej, Romane Čerhaja z Hrnčiarskej Vsi, Romano Súno z Komunitného centra Rimavská Baňa, Cigánske diablice z Revúcej, Romani Luludi z Kokavy nad Rimavicou, Kokavské čháve a Dávid Band z Muráňa. Festival tak nebol iba prehliadkou známych mien. Priestor dostali aj mladí ľudia z regiónu, ktorí mohli pred početným publikom ukázať svoj talent a zároveň prezentovať rómsku hudbu, spev a tanec.

Česky spevák Ján Bendík sa do povedomia verejnosti dostal najmä účinkovaním v speváckej súťaži SuperStar, no venuje sa vlastnej hudobnej tvorbe a koncertovaniu. Jeho vystúpenia charakterizuje výrazná energia, práca s publikom a snaha prepájať viacero hudobných štýlov. Ako pre vobraze.sk priblížil, na Balvalfest prišiel najmä preto, aby si atmosféru užil spolu s návštevníkmi. Tešilo ho, že festival prilákal množstvo ľudí a že sa publikum od začiatku aktívne zapájalo. Ako povedal, je rád, že prišlo veľa Rómov, aby si to užili, potom aj on si to užije s nimi.

Rozdiel medzi českým a slovenským publikom podľa neho pri vystúpeniach výrazne nevníma. Hudba a chuť zabávať sa sú podľa neho spoločné bez ohľadu na to, odkiaľ ľudia pochádzajú.

Na pódiu to aj patrične ukázal. Publikum viackrát vyzýval, aby sa zapojilo do zábavy a nebálo sa tancovať či spievať spolu s ním. Vystúpil aj s dvomi tanečnicami a jednu zo skladieb si zaspieval spoločne s Vanesou Horákovou.

Jeho program bol postavený predovšetkým na dynamických skladbách, ktoré mali ľudí dostať do pohybu. Nechýbala však ani pokojnejšia časť koncertu, počas ktorej sa nad davom rozsvietili svetlá mobilných telefónov. Bendík pritom ukázal, že kontakt s publikom je pre neho rovnako dôležitý ako samotný spev. Do programu zapojil aj divákov, ktorí si zasúťažili v tom, kto najlepšie zatancuje čardáš.

Vanesa Horáková pripravuje prvý album
Na Balvalfeste vystúpila aj Vanesa Horáková, mladá rómska speváčka, ktorá sa hudbe venuje približne štyri roky. Postupne sa dostáva do povedomia publika a okrem vlastnej tvorby spolupracuje aj s ďalšími interpretmi.
V Kokave vystupovala už približne pred dvomi rokmi. Tentoraz ju podľa jej slov opäť príjemne prekvapila atmosféra a prijatie zo strany návštevníkov. „Je tu veľmi dobrá atmosféra, veľmi sa mi tu páči. Tancuje sa tu, spieva sa tu, takže sa cítim ako doma,“ zhodnotila podujatie.
Za dva roky, ktoré uplynuli od jej predchádzajúceho vystúpenia v Kokave, podľa vlastných slov zažila v hudbe množstvo nového. Teší ju najmä spolupráca s ďalšími interpretmi a postupne pribúdajú aj nové skladby.

Najväčšou pripravovanou novinkou je jej prvý album, na ktorom v súčasnosti pracuje. Chce, aby bol pestrý, tanečný a zároveň postavený na jej speve. „Bude môj prvý a veľmi sa naň teším. Snažíme sa album urobiť plný tanečnej hudby, plný spevu a priaznivci sa majú na čo tešiť,“ prezradila.

Na koncertoch si rada zaspieva vlastné skladby, ale aj piesne, ktoré má sama rada. Dôležité pre ňu pritom nie je iba odspievať pripravený program, ale vytvoriť medzi pódiom a publikom skutočný kontakt. „Milujem na koncertoch, že sa s nimi môžem skamarátiť, spojiť a byť ako jedna rodina, lebo vtedy to najviac funguje. Keď sa ľudia bavia, tak sa bavím aj ja,“ povedala pre vobraze.sk Vanesa Horáková.

Spev je dnes už súčasťou jej práce, stále ho však nevníma iba ako povinnosť. Práve radosť z vystupovania je podľa nej dôvodom, prečo sa mu chce naďalej venovať. „Spievam približne štyri roky a celé toto obdobie si to beriem ako zábavu a zároveň ako prácu. Ešte som nezažila, že by som niekde prišla a povedala si, že je to len robota,“ dodala.

Hoci sama o sebe zatiaľ nehovorí ako o veľmi populárnej speváčke, zmenu postupne pozoruje. Čoraz častejšie sa jej stáva, že ju ľudia spoznávajú aj mimo koncertov a na ulici ju oslovia.
Hudba podľa nej dokáže ľudí spájať
Horáková zároveň vníma, že mladých Rómov dnes oslovujú najmä moderné hudobné žánre. Ako príklad uvádza pop, latino a rap, ktoré sú blízke aj jej samotnej. „Sú to tri žánre, ktoré podľa mňa ľudí najviac oslovujú. Ja ich sama mám rada,“ hovorí.

Hudba má podľa nej schopnosť spájať ľudí bez ohľadu na ich pôvod. Práve spoločná zábava môže podľa nej pomôcť búrať rozdiely medzi ľuďmi.
„Či je človek biely, alebo Róm, hlavné je, že keď sa vieš zabaviť na jednom mieste, tak je to v poriadku. Keď sa ľudia dokážu dohodnúť, že na tejto pesničke sa ideme zabaviť, tak je to jedno,“ myslí si.
Jej veľkým snom je úspešne dokončiť prvý album. Do budúcnosti však myslí aj na ďalšiu métu – vlastný veľký koncert pred publikom.
„Veľmi by som si priala mať svoj veľký koncert. Nechávam to však na osud a na to, ako to Pánbožko zariadi,“ dodala.

V Kokave nad Rimavicou sa po prvýkrát predstavil aj Raper Bobby Blaze vystúpil po polnoci a návštevníkov sa podľa jeho slov snažil čo najviac zabaviť. „Som rád, že prišlo veľa Rómov, aby si to užili. A ja si to rád užijem s nimi,“ povedal Bendík. Rozdiel medzi publikácie podľa neho pri vystúpeniach výrazne nevníma. Hudba a chuť zabávať sa sú podľa Bendíka spoločné bez ohľadu na to, odkiaľ ľudia pochádzajú.„Myslím, že je to rovnaké. Máme radi hudbu a radi sa bavíme všetci rovnako,“ uviedol.

Spevák sa vo svojej tvorbe snaží robiť veci po svojom. Venuje sa aj rapu a chce prostredníctvom hudby odovzdávať ľuďom vlastné posolstvá. Zároveň už pracuje na ďalších novinkách a medzi pripravovanými skladbami je aj Strieborný řetízek.Do Kokavy však podľa vlastných slov prišiel predovšetkým s najväčšími hitmi, pretože jeho cieľom bolo publikum zabaviť.

Jubilejný Balvalfest tak v Kokave nad Rimavicou pripomenul, že rómska hudba má v regióne svoje pevné miesto. Na jednom pódiu sa stretli detské a regionálne zoskupenia s etablovanými interpretmi a hudba počas večera spojila niekoľko generácií návštevníkov.

Zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Balvalfest v Kokave spojil generácie aj hudobné štýly. Bendík roztancoval publikum, Vanesa Horáková chystá prvý album. Spolu si zaspievali aj obľúbenú skladbu + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>

Viac ako päť hodín hudby, spevu a tanca patrilo v Rimavskej Sobote rómskej kultúre. Na Hlavnom námestí sa uskutočnil už 9. ročník okresnej prezentácie rómskej hudby, spevu a tanca, ktorý aj tento rok pripravila Zita Gazsová, štatutárna zástupkyňa, Informačno poradenského Centra Rómov. Podujatie sa podľa organizátorky koná takmer každý rok. Vlani sa však festival nekonal, keďže organizátori nezískali potrebné financie.

„Sme radi, že sa tento ročník podujatia vydaril. Prekonal moje očakávania, nečakala som, že vzbudí až taký záujem zo strany verejnosti, aj počasie vyšlo. Nálada bola perfektná, “ uviedla pre vobraze.sk Zita Gazsová.

Z Domu osvety až na námestie
Festival sa v minulosti konal na viacerých miestach v meste. Organizátori využili napríklad priestory domu osvety, kultúrneho domu či kina Orbis. V posledných rokoch sa však snažia podujatie priniesť priamo na Hlavné námestie, aby bola rómska kultúra dostupná čo najširšiemu publiku.
„Snažíme sa akciu organizovať predovšetkým na Hlavnom námestí, aby bola prístupná čo najširšej verejnosti, aby sa na nej zišlo čo najviac ľudí, či Rómov, alebo nerómov,“ povedala organizátorka Zita Gazsová.
Na námestie pritom neprišli iba ľudia z Rimavskej Soboty. Za festivalom cestovali aj návštevníci z Košíc, Lučenca, Fiľakova či okolitých obcí, medzi ktorými boli napríklad z Uzovskej Panice, Dubovca alebo Kokavy nad Rimavicou, kde sa onedlho bude konať ďalšia zaujímavá akcia Balvalfest.

Gazsová si všimla aj množstvo ľudí z ďalších obcí v okolí. „Potešilo ma, že tam boli aj nerómovia. Prišli medzi nás, zaujímal ich náš program a všetci sa zabavili,“ dodala.

Program spojil účinkujúcich zo Slovenska aj Maďarska
Organizátori sa podľa nej snažili zostaviť pestrý program, v ktorom dostali priestor rómski interpreti zo Slovenska i Maďarska. Program otvorila speváčka Júlia Kozáková, ktorá vystúpila s tradičnou cimbalovou kapelou. Na pódiu sa postupne predstavilo približne päť tanečných súborov a ďalší hudobníci a speváci. Medzi účinkujúcimi boli interpreti z regiónu, ale aj hostia z väčších miest. Z Košíc prišiel Martin Chorus, vystúpil tiež Wolf Oliver a svoje publikum si našiel aj Varga Imi, ktorý v maďarskej verzii súťaže X Factor získal druhé miesto. „Snažili sme sa o to, aby bol program zaujímavý. Z nášho regiónu sa prezentovali hlavne naši tanečníci z okresu a okolia. Bolo to pestré, vystupovali Rómovia zo Slovenska i Maďarska,“ priblížila Gazsová.

Chceli, aby ľudia nemuseli za zábavou cestovať

Jedným z cieľov organizátorky bolo podľa jej slov vytvoriť podujatie, na ktoré môže prísť celá rodina bez toho, aby musela riešiť cenu vstupeniek. Festival bol preto bez vstupného. Organizátori zároveň pripravili občerstvenie a jedlo nielen pre účinkujúcich, ale aj pre návštevníkov. „Chcela som, aby sa ľudia zabavili, zahodili starosti a nemuseli za nič platiť. Na takéto akcie sa nie každému podarí dostať, lebo všade vyberajú vstupné. Keď chce ísť rodina v počte troch či štyroch ľudí, je to už dosť financií a ľudia na to nemajú,“ vysvetlila.
Podľa nej bolo cieľom umožniť ľuďom vidieť interpretov, ktorých majú radi, priamo v ich regióne a bez nutnosti cestovať za podobnými vystúpeniami do iných miest.

Poradenské centrum Rómov funguje viac ako 25 rokov

Zita Gazsová pôsobí ako štatutárna zástupkyňa v Občianskom združení Poradenské centrum Rómov, ktoré funguje viac ako štvrťstoročie. Okrem organizovania kultúrnych podujatí sa venuje aj ďalším aktivitám, najmä práci s deťmi a mládežou. „Našim  cieľom je umožniť rómskemu etniku zaradiť sa do spoločnosti a vytvoriť priestor pre ich všestranný osobnostný, kultúrny a plnohodnotný život. Zameriavame sa aj na poskytovanie poradenských služieb v oblasti sociálnej, pracovnej a vzdelávacej.
Organizujeme množstvo táborov pre deti i medzinárodné mládežnícke výmeny. Vždy záleží na tom, ako sa nám podarí získať financie na projekty, “ uviedla. Tohtoročný festival hodnotí pozitívne aj na základe reakcií ľudí po jeho skončení. Ako hovorí, stretávala ich aj po podujatí a viacerí jej hovorili, že sa im program páčil.
Hlavným zámerom festivalu bolo vytvoriť priestor na stretnutie ľudí, predstaviť rómsku hudbu, spev, tanec a zároveň umožniť návštevníkom stráviť spoločný deň priamo v centre Rimavskej Soboty. Po deviatom ročníku tak organizátorka dúfa, že sa podujatie podarí pripraviť aj v ďalších rokoch.

Zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Rómska hudba, spev a tanec prilákali na námestie stovky ľudí. Festival v R. Sobote trval viac ako päť hodín + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

Keď ako novorodenec dostal do ruky sláčik, nikto netušil, že raz bude stáť na červenom koberci pri premiére hollywoodskeho filmu Sherlock Holmes: Hra tieňov a spolupracovať s legendárnym skladateľom Hansom Zimmerom. Huslista Martin Horváth z Rimavskej Soboty dnes učí mladých hudobníkov, no za sebou má bohatú kariéru doma i v zahraničí.

Pochádza z rodiny s bohatou hudobnou tradíciou, kde hudba nebola len záľubou, ale životným štýlom. „Moji starí rodičia z oboch strán boli hudobníci a po otcovej strane bol starý otec huslista – primáš, u nás to bolo také tradičné. Keď sa narodí dieťa v rómskej rodine, hlavne chlapec, už v perinke dostane do ruky sláčik. Je to rómska tradícia a u nás sa to tiež tak stalo,“ spomína Martin Horváth (43). Hoci vyrastal v prostredí plnom tónov, rozhodnutie venovať sa hudbe profesionálne podľa neho prišlo postupne. Navštevoval Základnú umeleckú školu v Rimavskej Sobote, kde ho formovalo viacero pedagógov.

„Mal som tam troch učiteľov. Najskôr to bol Ján Kökenyi, potom ma učil Jozef Vladár a posledné roky pani učiteľka Eva Szabóova,“ priblížil Horváth, ktorého výrazne ovplyvnilo ďalšie pôsobenie na Konzervatóriu v Košiciach. Spočiatku si nebol istý, či sa chce hudbe venovať naplno, no rodina ho podporila v rozhodnutí pokračovať.

„Na strednej škole som pochopil, čo chcem robiť, a doteraz sa tomu venujem. Mal som tam veľmi dobrých učiteľov a profesorov, hral som v školských orchestroch a chodili sme po rôznych súťažiach.“

Počas štúdia zaznamenal aj významný úspech. So školským orchestrom zvíťazili na medzinárodnej súťaži orchestrov na Akadémii múzických umení v Prahe, kde boli jediným stredoškolským orchestrom spomedzi vysokoškolských telies. V piatom ročníku začal pracovať ako asistent učiteľa a po absolvovaní konzervatória už pôsobil ako pedagóg. Neskôr vyštudoval hudobnú pedagogiku a hru na husliach na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Počas svojej kariéry prešiel viacerými hudobnými zoskupeniami a žánrami. Dlhých 15 rokov pôsobil v kapele Sendreiovci, s ktorou precestoval celé Slovensko aj zahraničie. Koncertoval v Česku, Poľsku, Maďarsku, Taliansku, Holandsku, Francúzsku, Rusku či v Spojených štátoch amerických.

Najsilnejší zážitok však prišiel pri spolupráci na hollywoodskom filme Sherlock Holmes: Hra tieňov režiséra Guya Ritchieho. „Hudbu robil skladateľ Hans Zimmer. Počul nás hrať na Slovensku, pretože hľadal rómsku kapelu do filmu. Zapáčili sme sa mu a vybral si nás. Nahrávali sme vo Viedni a v decembri 2011 bola premiéra filmu v Londýne, kam nás tiež pozvali. Hrali sme na červenom koberci počas príchodu hercov. Bol to pre mňa najväčší zážitok, pretože Hans Zimmer je svetoznámy skladateľ filmovej hudby.“ Spolupráca so skladateľom Zimmerom sa tým neskončila. Neskôr ich pozval ako hostí na svoj veľký koncert v Bratislave a následne aj do nemeckého Frankfurtu.

Martin Horváth má hlboký vzťah k tradičnej rómskej hudbe, na ktorej vyrastal. Zároveň si uvedomuje, že hudba aj vkus publika sa postupne menia. Vo svojich vystúpeniach preto spája klasickú hudbu, filmové melódie, tanečné žánre i ľudovú tvorbu.

„Na tom som vyrastal, sám som Róm. Ale doba napreduje a mladšia generácia sa už nevie zabávať na takej tradičnej rómskej hudbr. Dnes už máme v kapele aj syntetizátory, elektrické gitary či saxofón a snažíme sa ju priblížiť modernejšiemu poslucháčovi. Veľmi zaujímavé bolo napríklad vystúpenie na festivale Pohoda, kde sme spolu so Žilinským komorným orchestrom hrali rómske piesne v upravených aranžmánoch. Bohužiaľ, rómska kultúra, ako kedysi znela, postupne ustupuje.“

V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Základnej umeleckej škole v Rimavskej Sobote a zároveň vyučuje na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu. Práca s mladými ľuďmi ho napĺňa, no zdôrazňuje, že hra na husliach si vyžaduje veľkú disciplínu a odhodlanie. „Najdôležitejšie je deti motivovať, aby to chceli robiť a mali vzťah k nástroju. Husle sú veľmi náročný nástroj. Keď sa dieťa rozhodne hrať od šiestich či siedmich rokov, musí mnohé iné záľuby odložiť bokom a naplno sa tomu venovať.“

Do budúcnosti by si želal vytvoriť väčšie hudobné zoskupenie. „Kapela by mohla mať 12 až 15 členov. Chodili by sme spolu hrávať, ale v Rimavskej Sobote je to veľmi ťažké.“ Za jednu z najväčších odmien považuje úspechy svojich žiakov na celoslovenských súťažiach, ktoré potvrdzujú, že jeho práca má zmysel.

Na otázku, kto ho v živote najviac ovplyvnil, odpovedá bez váhania – boli to jeho rodičia. „V živote sú mojím vzorom moji rodičia. Oni ma tlačili k vzdelaniu. Moja mama si robila vysokú školu popri nás, pracovala v komunitnom centre, pri príležitosti Dňa Rómov bola ocenená ako predseda Združenia za Integráciu Rómov na Slovensku. Pracovala aj ako predsedníčka Klubu rómskych žien na Slovensku v Rimavskej Sobote a riaditeľka Informačného a poradenského centra a je tam ešte vela aktivít, ktorým sa venovala.“

Svoje hudobné skúsenosti dnes odovzdáva aj svojim synom. Starší sa hudbe venoval len krátko, no mladší, 11-ročný syn, navštevuje základnú umeleckú školu a možno sa raz vydá v otcových šľapajach.

Hoci si Martin Horváth rád oddýchne od náročných celonočných svadieb a čoraz viac sa prikláňa ku komornejším či klasickým koncertom, hudbe zostáva verný celým srdcom. Mladým talentom, ktorí by sa chceli vydať jeho cestou, odkazuje: „Vybrať si svoj štýl, neustále sa v ňom zdokonaľovať a pracovať na sebe s plným nasadením.“

Zdroj: vobraze.sk, foto; archív Martin Horváth

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Huslista Martin z R. Soboty sa dostal až k spolupráci s Hansom Zimmerom. Vychováva mladé talenty first appeared on vobraze.sk.</p>

Výstavba novej budovy materskej školy na Sídlisku Dúžavská cesta v Rimavskej Sobote je ukončená. Mesto už má k dispozícii právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Informáciu pre vobraze.sk potvrdila vedúca školstva na mestskom úrade Renata Adorjánová. Plánom je, aby škôlka po jej zariadení mohla privítať prvé deti od septembra.

V súčasnosti ešte prebieha odstraňovanie drobných nedostatkov, dokončujú sa terénne úpravy v okolí budovy a mesto pripravuje nákup vnútorného zariadenia z vlastných zdrojov. Nová moderná budova je vybavená aj solárnymi kolektormi na streche a bude prepojená spojovacou chodbou s pôvodnou škôlkou.

Nová škôlka na sídlisku, kde žije marginalizované rómske obyvateľstvo, má mať podľa vedúcej tri triedy a školskú výdajňu stravy, čo výrazne zvýši kapacitu predškolského vzdelávania.

V nových priestoroch je kapacita pre 66 detí, jedáleň aj výdajňa obedov. Kuchyňu bude materská škola využívať v pôvodnej budove základnej školy s materskou školou. Celkové náklady na výstavbu presiahli 960-tisíc eur, pričom projekt bol financovaný bez potreby spolufinancovania mesta.

Koncom roka bola dokončená strecha a práce pokračovali aj v januári. „Budova je moderná, spevnené plochy aj okolie sú hotové a práce pokračujú podľa plánu. Sme veľmi radi, že sa podarilo získať dotácie na škôlku aj ďalšie projekty v školstve,“ uviedla Renáta Adorjánová s tým, že termín oficiálneho odovzdania oznámia, no musia ešte nakúpiť zariadenie.

Podľa Adorjánovej je nová škôlka v tejto časti mesta nevyhnutná a kapacita nevyhovuje na počet detí v predškolskom veku. „Už aj trojročné a štvorročné deti majú nárok na umiestnenie v materskej škole, no súčasná kapacita je len pre 26 detí. Tento stav je naplnený a máme ďalšie žiadosti, ktoré nevieme prijať,“ doplnila.

Na ZŠ a MŠ na Dúžavskej ceste zároveň pokračuje ďalší projekt modernizácie. Ako Adorjánová dodáva, hotové sú už počítačové učebne, pripravuje sa výstavba výťahov, obnova kuchyne a nový nábytok do školy. Projekt počíta so sumou 298-tisíc eur aj so spolufinancovaním mesta vo výške 8 – percent. „Bude to už moderné, vynovené v rámci toho, na čo stačili zdroje. Takúto investíciu však už škola dávno nemala. Sme veľmi radi, že boli schválené dotácie aj v rámci MIRI a aj na škôlku z ministerstva školstva,“ dodala.

Novej budove materskej školy sa tešia aj obyvatelia sidliska Dúžavská cesta. Obzvlášť tí, ktorí tam budú mať svoje deti. Zhodujú sa na tom Mária Oláhová i Katarína Horváthová. Nová budova sa mi páči, je krásna, konečne tu máme niečo pekné. Ako keby sme boli v inom svete,“ hovorí Oláhová. Ako pre vobraze.sk doplnila Katarína Horváthová, na sídlisku býva asi 20 rokov a chodila sem na základnú školu. Ako si pamätá, žiadna taká stavba tu aj okolí nepribudla. Teraz sem do základnej školy s materskou školou chodia jej dve deti, do druhej a štvrtej triedy. Podľa Horváthovej je to aj možnosť zamestnať sa. „Už som si podala prihlášku, rada by som sa starala o deti, alebo vypomáhala v kuchyni,“ hovorí Horváthová, rodáčka z obce Rakytník.

Investície do školských zariadení v Rimavskej Sobote boli aj na ďalších školách v meste, napríklad na základných školách M. Tompu, Š. M. Daxnera či P. Dobšinského.

Zdroj: vobraze.sk

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Budova materskej školy na Dúžavskej ceste v R. Sobote je hotová i skolaudovaná. Čaká sa na zariadenie first appeared on vobraze.sk.</p>

Divadlo ho sprevádza odmalička. Kým jeho rovesníci trávili čas futbalom alebo potulkami po dedine, Markusz Bohó z Hodejova sedával doma pri starých maďarských filmoch a objavoval svet hercov, príbehov a javiska. Dnes je dvadsaťročný študent Dramatického konzervatória v Rimavskej Sobote známy medzi milovníkmi divadla aj vďaka svojmu zanieteniu pre históriu maďarského divadelníctva. Patrí medzi mladých ľudí, ktorí si za svojím snom idú napriek prekážkam.

„Odkedy si pamätám, zaujímalo ma iba divadlo. Pamätám si, že keď sa spolužiaci hrávali vonku, ja som doma pozeral s mamou staré maďarské filmy,“ hovorí. Ako dieťa ešte netušil, čo presne znamená byť hercom. Fascinovali ho postavy, ktoré ho dokázali rozosmiať aj rozplakať. „Keď som sa naučil čítať, začal som vyhľadávať všetko, čo sa týkalo divadla. Našťastie patrím ku generácii, ktorá má prístup k informáciám na internete,“ dodáva.

Markusz Bohó pochádza z rómskeho prostredia a vyrastal v Hodejove. Hoci je skôr tichý a uzavretý, pri rozprávaní o divadle sa mení. O histórii maďarského divadelníctva dokáže hovoriť celé hodiny a mnohí ho poznajú aj vďaka textom, ktoré píše o divadelných dejinách. „Milujem legendárneho maďarského herca Ivána Darvasa. Nedávno som sa dozvedel, že jeho starí rodičia z otcovej strany pochádzali z Hodejova. O to silnejšie cítim, že k divadlu patrím,“ poznamenal.

Na konzervatórium ho prihlásila mama

Po základnej škole pôvodne neuvažoval o umeleckom smere. Chcel študovať na obchodnej akadémii a pokračovať v praktickejšom odbore. Jeho mama však cítila, že by mal skúsiť herectvo. „Prihlášku na konzervatórium podala mama. V tom období sa v Rimavskej Sobote otváral odbor dramatická pedagogika a herectvo. Prijali ma, ale začiatky neboli jednoduché,“ hovorí Markusz.

Problémom bola najmä jazyková bariéra. Väčšina študentov bola maďarskej národnosti, zatiaľ čo pedagógovia komunikovali prevažne po slovensky. „Niektorí spolužiaci to vzdali a odišli. Ja som nechcel skončiť. Aj keď som bol uzavretý človek a nie vždy som sa vedel presadiť, učitelia aj spolužiaci ma podržali,“ povedal.

Počas štúdia sa zúčastnil viacerých súťaží. Predminulý rok sa predstavil na festivale Attilu Kaszása v Komárne a minulý rok sa dostal do finále celoštátnej recitačnej súťaže Mihálya Tompu.

Divadlo ako druhý domov

Na škole našiel nielen priestor pre umelecký rast, ale aj blízky kolektív. „Sme ako bratia. Za posledné roky sme sa veľmi zblížili a naša profesorka pripravovala predstavenia presne na mieru nášmu ročníku,“ povedal Markusz. Študenti uviedli viacero inscenácií – od rozprávkových titulov až po náročnejšie dramatické texty. Markusz si zahral napríklad vlka v rozprávke Tri prasiatka a vlk, no bližšie mu boli psychologicky náročnejšie postavy.

„V hrách som často dostával psychicky narušené postavy. Je to zaujímavé a silné herectvo. Raz by som si však chcel zahrať aj zaľúbenca, možno niekoho ako Rómea,“ povedal s úsmevom. V tomto školskom roku konzervatoristi uviedli tragikomickú frašku Gazdova krv od Rudolfa Slobodu. Aj v tejto hre dostal náročnú charakterovú úlohu.

Štúdium na konzervatóriu podľa neho ponúka viac než len hereckú prípravu. Po maturite môžu študenti pokračovať v štúdiu a získať titul DiS.art. Väčšina absolventov sa venuje dramatickej pedagogike a práci s deťmi.

Popri škole pracuje v škôlke

Okrem školy pracuje Markusz aj v materskej škole v Hodejove, kde sa venuje zdravotne znevýhodnenému chlapcovi. „Táto práca ma učí trpezlivosti a empatii. Je to niečo úplne iné ako javisko, ale veľa mi to dáva,“ povedal.

V poslednom ročníku ho čaká aj diplomová práca. Tému si vybral podľa svojej srdcovej záľuby. „Chcel by som písať o operete a konkrétne o histórii Čardášovej princeznej a jej autorovi Imrichovi Kálmánovi. Opereta je žáner, ktorý milujem,“ prezradil.

Pozval legendárnu herečku

Jedným z najsilnejších momentov posledného obdobia bolo stretnutie s obľúbenou herečkou Piroskou Molnár. Markusz sa rozhodol osloviť známu umelkyňu telefonicky a pozvať ju do Rimavskej Soboty na besedu. „Keď prijala moje pozvanie, skoro mi vypadol telefón z ruky. Neveril som, že naozaj príde,“ spomína.

Piroska Molnár, ktorá oslávila osemdesiate narodeniny, stále aktívne vystupuje na divadelných scénach v Budapešti. Pozvanie do Rimavskej Soboty prijala aj preto, že jej otec pochádzal práve z tohto regiónu.

Na stretnutie prišlo množstvo ľudí a atmosféra bola podľa Markusza výnimočná. „Nikdy nezabudnem, že som si s ňou mohol zaspievať duet z operety Čardášová princezná. Bol som veľmi nervózny, ale počas celého večera mi pomáhala,“ povedal.

Nevzdáva sa ani po neprijatí

Hoci sa tento rok nedostal na vysokú školu v Budapešti, svojho sna sa nevzdal. Prihlášku podal opäť a postúpil do druhého kola. „Viem, že nie som typický romantický hrdina. Ale ani Shakespeare nepísal svoje postavy pre modelov. Každý človek môže prežiť silný príbeh lásky,“ hovorí s tým, že sa pripravuje.

Práve na tému lásky pripravuje spolu s kamarátkou a spolužiačkou Lýdiou Illésovou nový komorný večer s názvom Spolu s tebou. „Markusza poznám od základnej školy, ale na konzervatóriu sme sa skutočne spriatelili. Dnes je mojím najlepším priateľom. Bude zvláštne hrať milostný pár, ale zároveň je to veľmi zaujímavá výzva,“ povedala Lýdia.

Markusz sa momentálne pripravuje na prijímacie skúšky a učí sa nové texty. Čakajú ho tiež ďalšie absolventské povinnosti.

<p>The post Mladý divadelník z Hodejova žije pre javisko. Markusz Bohó sníva o hereckej kariére first appeared on vobraze.sk.</p>

V Hrnčiarskej Vsi vznikol súbor, ktorý nie je len o tanci. Romane Čerhaja – v preklade „Hviezdičky“ – spája mladých ľudí z jednej obce, ktorí chcú ukázať, že rómska kultúra má stále svoje miesto, silu aj krásu. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedla Veronika Berkyová, tanec sa u nich stal spôsobom, ako odovzdávať tradície ďalšej generácii a zároveň mladým ľuďom ponúknuť zmysluplnú cestu. Vedúca čerpá inšpiráciu z konzervatória a aj zo života. Podľa jej slov nie je Rómka, no rómska kultúra sa stala dôležitou súčasťou jej života.

„Môj manžel je Róm, s ktorým vediem tento súbor. Nenarodila som sa s tým, že by som vedela tancovať, ale študovala som na konzervatóriu v Košiciach – hudobno-dramatické umenie. Mali sme tam divadlo aj rómsky tanec, takže odtiaľ pochádzajú moje prvé skúsenosti. Neustále sa popritom učím, pozerám a samovzdelávam sa,“ vysvetľuje Veronika Berkyová (32), ktorá približne šesť rokov učila na Základnej umeleckej škole v Poltári.

Nápady na choreografie často prichádzajú aj od samotných detí. „Je to spoločná práca. Deti chodia s nápadmi, ako doplniť tanečné čísla. Pustíme si hudbu a snažíme sa zapojiť do rytmu.“

Súbor tvoria mladí tanečníci z jednej obce – Angelo Kotlár, Dominika Liptáková, Riakrdo Cibuľa, Stefánia Horváthová, Dominik Cibuľa, Anna Horváthová a ďalší členovia, ktorí sa rozhodli venovať svoj voľný čas tancu. Súboru sa aktívne venuje aj dcéra vedúcej, Nina Berkyová. Podľa jej slov si inšpiráciu berú od skúsenejších kolegov tanečníkov. „Viacerí sa stretávame, pustíme si hudbu a snažíme sa zapojiť do rytmu,“ hovorí Nina.

Za farebnými kostýmami a choreografiami sa skrýva viac než len vystúpenie. Je to priestor, kde sa deti mladí ľudia učia nielen tanečné kroky, ale aj disciplíne, rešpektu a hodnotám. Spoločným cieľom všetkých členov je priniesť divákom niečo viac než len choreografiu. Každé vystúpenie má niesť emóciu, energiu a odkaz.

„Divákom sa tancom snažíme odovzdať posolstvo tradičnej rómskej kultúry. Radosť zo života, tradície, úsmev, spev, čokoľvek, čo poteší telo i dušu každého diváka,“ hovorí vedúca súboru Veronika Berkyová. Podľa jej slov si inšpiráciu berú od skúsenejších kolegov tanečníkov. „Viacerí sa stretávame, pustíme si hudbu a snažíme sa zapojiť do rytmu,“ hovorí.

Otázka, či je dôležitejšia tradícia, alebo moderný štýl tanca, je podľa vedúcej diskutabilná. „Treba ísť s dobou, ponúkať niečo, čo zaujme aj diváka, ale netreba zabúdať ani na tradičné prvky a scenérie, ktoré sa ďalej vyvíjajú. Naše deti, naša budúcnosť, by nemali zabudnúť na to, čo bolo kedysi. Preto treba spájať moderné s tradičným, odovzdávať to srdcom a ďalej tradovať,“ vysvetľuje.

Romane Čerhaja stavia na kombinácii rytmiky, energie mladých ľudí a tradičných rómskych motívov. Aj keď je súbor relatívne mladý, funguje približne rok. Skúšky sú pravidelné a intenzívne. „Chlapci sa k nám pridali a snažíme sa skúšky plnohodnotne využiť. „Čo sa týka rytmu, pamäte, fixácie a choreografie. Chceme, aby to bol pre deti zážitok, ale zároveň musia na sebe pracovať, aby niečo dosiahli,“ hovorí Veronika Berkyová. Priznáva, že pri práci s mladými tanečníkmi je niekedy potrebná aj prísnosť. Tresty však v súbore neexistujú.

„Keď niekto mešká, robí kľuky, alebo brušáky. Musia poslúchať. Je to súčasť disciplíny a rozcvičky. Každý tanečník sa musí rozcvičiť,“ dodáva s úsmevom Berkyová. Podľa nej sú deti usilovné a chápu, čo znamená zodpovednosť.

„Deti samé rešpektujú pravidlá a vedia, čo skúška obnáša. Keď niekto ruší, nepôjde to ďalej. Dodržiavajú zásady. Je skvelé, že chcú prísť a niečo sa naučiť. Niekedy príde aj smútok, keď im niečo nejde, ale keď vidia výsledok a pochvalu, radosť v ich očiach je neuveriteľná.“

Pre mladých tanečníkov je vystupovanie veľkým zážitkom. Na pódiu prežívajú emócie, ktoré ich motivujú pokračovať. Tak tomu bolo aj počas uplynulého víkendu na námestí v Poltári kde si na podujatí Amaro Džives pripomenuli Deň Rómov. Mladí tanečníci a tanečníčky sa zhodli, že za jeden z najväčších úspechov považujú práve toto vystúpenie.

„Boli sme veľmi radi, že nás organizátorka oslovila a mohli sme byť súčasťou krásneho dňa. Som vďačná, že deti to zvládli. Budeme tancovať ďalej, pretože naša húževnatosť nás nepustí,“ hovorí Veronika Berkyová. Podľa nej si rómska kultúra zaslúži dostať sa do povedomia širšej verejnosti. „Rómska kultúra je plná krásy, radosti a bohatstva. Má čo svetu povedať.“

„Na pódiu cítim veľké vzrušenie, ktoré chce zažiť asi každý človek v našom veku. Je to veľmi silná emócia a sme radi, že ju môžeme prežívať,“ hovorí Dominika Liptáková. Tanec im prináša radosť, voľnosť aj pocit úspechu. „Bola to drina, ale zvládli sme to. Je to naše,“ opisujú tanečníci.

Pre mnohých členov znamená súbor viac než len tanec. Je miestom, kde môžu tráviť čas zmysluplne a rozvíjať sa. „Som rád, že máme tento súbor, pretože niektoré deti robia na dedine neplechu. Keď sem chodia, majú čo robiť. Môžeme cestovať, spoznávať iných ľudí a inú kultúru,“ hovorí Peter Horváth.

Vedúca súboru vníma svoju úlohu širšie než len ako vedenie skúšok. „Vzdelávanie nie je len o tanci. Keď sa stretávame, snažíme sa do voľného času zakomponovať aj školské veci. Učíme ich, ako sa správať v spoločnosti, čo ich môže čakať. Sú dobrí aj zlí ľudia, ale netreba nikoho segregovať. Treba načúvať, premýšľať a konať správne,“ vysvetľuje.

Podľa nej je dôležité, aby deti chodili do školy, rozvíjali sa a mali šancu vydať sa lepšou cestou. „Ak budú pravidelne navštevovať školu a krúžky, môžu pokračovať ďalej a vybrať si krajšiu a lepšiu cestu,“ hovorí vedúca súboru. Zároveň sa podľa nej snažia poukázať na to, že tradície môžu žiť a v modernej dobe. Na javisku chcú ukázať, že vedia spievať, tancovať a priniesť publiku energiu, ktorá spája.

Zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Veronika Berkyová vedie mladých k tancu aj hodnotám. Romane Čerhaja z Hrnčiarskej Vsi oživuje tradíciu pre novú generáciu first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Kesovce v okrese Rimavská Sobota sa počas víkendu konali doplňujúce komunálne voľby. Jediným kandidátom na funkciu starostu bol 28-ročný Tomáš Szajkó, ktorý bol doteraz niekoľko mesiacov poverený vedením obce. V komunálnej politike sa začal angažovať v roku 2022, keď si ho občania zvolili za poslanca a neskôr sa stal aj zástupcom starostu.

V sobotňajších voľbách Tomášovi Szajkóvi (Magyar Szövetség – Maďarská aliancia, Smer-SD) odovzdalo hlas 56 voličov z celkového počtu 187 oprávnených voličov. Ako pre vobraze.sk uviedol Tomáš Szajkó, s funkciou sa bude rád ďalej oboznamovať a nadväzovať na predošlé mesiace, hoci by bol radšej, keby jeho otec, bývalý starosta, bol ešte nažive a mohol pokračovať v dobrej práci, ktorú v obci začal. „Bola to jeho vášeň – urobiť niečo pre rodinu a dedinu, kde vyrastal. Mal to veľmi na srdci. Budem sa snažiť čo najviac pokračovať v jeho šľapajach,“ hovorí Szajkó, ktorý otcovi pomáhal a pracoval s ľuďmi ako sociálny pracovník.

Medzi ciele nového starostu patrí kanalizácia a vodovod. „V prípade projektovej dokumentácie na kanalizáciu sme už podpísali zmluvy, čakáme na realizáciu,“ hovorí Szajkó a dodáva, že v prípade verejného vodovodu by sa mohlo potrubie dotiahnuť zo susednej obce Štrkovec. Z dlhodobejších plánov je podľa neho výstavba škôlky. „Máme tu dosť detí na to, aby sme mali vlastnú škôlku. Teraz musia chodiť do Štrkovca, no tam sú problematické spoje. Ak sa bude dať, určite by sme chceli využiť projekty alebo iné zdroje, keďže vlastné financie na výstavbu nemáme.“

Obec má približne 300 obyvateľov, viacerí z nich žijú a pracujú v zahraničí. Podľa jeho slov majú v obci veľa Rómov maďarskej národnosti. „Ako starosta si myslím, že ich musím tiež zastupovať a nerobiť rozdiely,“ hovorí Szajkó. Predtým niekoľko rokov pracoval v Nemecku i vo Švajčiarsku. Prácu v zahraničí by doprial aj ostatným z dediny, aby videli, ako to funguje inde, a priučili sa novým veciam. „Vždy im hovorím, aby si urobili aspoň vodičský preukaz a naučili sa niečo nové,“ dodáva starosta Szajkó.

Študoval na gymnáziu, no dnes hovorí, že by bol radšej, keby mal v rukách remeslo, napríklad ako kuchár-čašník. V zahraničí pracoval vo viacerých firmách, kde sa priučil rôznym remeslám. Pôsobil aj ako operátor strojov vo Švajčiarsku. „Som typ človeka, ktorý sa pozerá aj na prácu ostatných, aby som vedel, ako to robiť, keď sa k tomu dostanem,“ povedal jeden z najmladších v kresle starostu v okrese Rimavská Sobota.

Tomáš Szajkó je synom bývalého starostu Jána Szajka, ktorý minulý rok v lete náhle zomrel vo veku 47 rokov. Počas svojho krátkeho pôsobenia vo funkcii sa však pričinil o viacero zlepšení v obci s viac ako 90-percentným podielom rómskej populácie. Ján Szajkó za to získal aj prestížne ocenenie Roma Spirit 2024 v kategórii Obec a mesto. Pod jeho vedením sa dedina svojpomocne premenila na usporiadanú komunitu, čím sa stala inšpiratívnym príkladom inklúzie, rozvoja a obnovy dôstojnosti.

V uplynulých rokoch v obci postavili malú zvonicu, do ktorej premiestnili zvon z nefunkčného kostola. Upravené bolo aj okolie obce, rozšírili detské ihrisko a skultúrnili prostredie pri asfaltovej ceste, ktorá vedie až do dediny. Organizujú aj podujatie Romafest. „Sme koncová dedina, od nás sa viete dostať medzi kopcami poľnou cestou k rybníku pri obci Lenka,“ dodáva.

Tomáš Szajkó je ďalším starostom z rodiny – pred ním túto funkciu zastával jeho strýko Aladár Szajkó, po ňom jeho otec a teraz on.

Dedinka Kesovce v okrese R. Sobota sa v kategórii obec stala víťazom Roma Spirit. Bodovali aj Lučenčania

zdroj: vobraze.sk

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post V obci Kesovce si obyvatelia zvolili nového starostu. Tomáš Szajkó patrí medzi najmladších v okrese R. Sobota first appeared on vobraze.sk.</p>

Mäsiarenská spoločnosť TAURIS, a.s. predstavila v Rimavskej Sobote svoju výrobu. Išlo o priestory rozrábky, ktorá patrí medzi najväčšie na Slovensku. Spracovávajú v nej čerstvé bravčové, hovädzie mäso, divinu a najnovšie aj jahňacie mäso. Výroba tak ponúka pestrú ponuku produktov v tradičných receptúrach. Ako ďalej priblížil dlhoročný zamestnanec, vedúci rozrábky Zsolt Erdődi, súčasťou exkurzie bola veľká bravčová rozrábka, kde sa robia polky, stehná, boky a plecia.

„Menšia rozrábka bola hovädzia a videli sme aj balenie mäsa do sáčkov či ochrannej atmosféry,“ povedal Erdődi a dodal, že nahliadli aj do balíčkárne, kde sa expeduje výsekové mäso. Medzi najnáročnejšie pozície na tomto úseku podľa neho patria mäsiari – vykosťovači, ktorých si v spoločnosti však obzvlášť cenia. Na rozrábke v zmene pracuje približne 140 ľudí, pár zamestnancov externej firmy i študenti, ktorí získavajú skúsenosti v duálnom vzdelávaní v spolupráci so Strednou odbornou školou technickou a agropotravinárskou. Momentálne je tam 56 žiakov, ktorí už majú v rukách remeslo a sú to ľudia, ktorí podľa neho vedia urobiť zabíjačku a nepokazia slaninku. 

Túto tradičnú spoluprácu so strednou školou vyzdvihol aj riaditeľ ľudských zdrojov spoločnosti TAURIS Ivan Treľo. Podľa jeho slov je veľmi dôležitý mentoring zamestnancov, finančné či iné motivácie študentov a neskôr častokrát už aj zamestnancov. „Raz za polrok každý jeden riaditeľ divízií nominuje najlepšieho človeka, ktorého si spolu uctia,“ hovorí Ivan Treľo. Ako zdôraznil, títo najlepší zamestnanci dostanú finančnú hotovosť, ocenenie v podobe darčekov so Swarovskými kryštálmi, ďakovný list generálneho riaditeľa či iné benefity. Veľmi dôležité podľa neho je, že sa o človeku vyjadruje riaditeľ. „Toto je naša najlepšia predavačka momentálne zo 101 predajní. Neskutočne to motivuje a ľudia to musia vedieť,“ priblížil s tým, že výnimočnosťou nie je ani napríklad veľa ocenených Rómov.

Na exkurzii sa zúčastnili predstavitelia samospráv, okresných úradov či krajských i iných neziskových organizácií, ktoré spája záujem pomáhať v inklúzii. Medzi pozvanými hosťami boli aj účastníci či finalisti ocenenia Roma Spirit. Aktuálne nominovaná bývalá riaditeľka Gemersko-Malohontského múzea Oľga Bodorová, či minuloročný víťaz Ján Szajkó, starosta obce Kešovce. Na stretnutí sa zúčastnili aj starostovia Ján Matej z Oždian i Ján Rencsok z Rakytníka. „Lepšie sme sa zoznámili so spoločnosťou TAURIS, jej výrobou, či rozmanitými podujatiami, na ktorých sa podieľa,“ povedal Rencsok a dodal, že v obci majú niekoľko obyvateľov, ktorí pracujú dlhé roky v tejto spoločnosti. „Som rád, že možnosť pracovať v tejto firme stále majú aj noví pracovníci,“ dodal.   

Hostiteľom Akadémie Roma Spirit bola práve spoločnoť TAURIS, finalisti tejto ankety, ktorí sú od roku 2024 aj ich partnermi. V rámci stretnutia zástupcovia spoločnosti TAURIS predstavili svoje inovatívne prístupy k integrácii nízkokvalifikovaných ľudí do pracovného procesu. „Bez ohľadu na to, či niekto vyhrá, je každoročne 21 finalistov Roma Spirit ukážkou toho, že to má význam, že sa tu máme na koho obrátiť, oprieť,“ hovorí riaditeľka Asociácie pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC) Magdaléna Rothová. Podľa jej slov sa napríklad aj prostredníctvom Akadémie Roma Spirit snažia o pospájanie týchto „ostrovčekov nádeje“, aby sa možno vytvorila sieť, ktorá Slovensko povzbudí a pozdvihne a pomôže prosperite. 

„Osobne si myslím, že silná spoločnosť spočíva v tom, ako sa stará o tých najzraniteľnejších, o ľudí, ktorí žijú s chorobami a inými znevýhodneniami a možno aj ľuďmi, ktorí urobili chyby vo svojich životoch,“ povedal zástupca britského veľvyslanectva na Slovensku Andrew Wells, ktorý ocenil iniciatívu stretnutia. Spomenul, že aj preto sú dlhodobými partnermi Roma Spirit. „Som rád, že som tu a vidím, ako TAURIS ukazuje cestu a dobrý príklad toho, ako sa dajú robiť a nastaviť veci v tejto oblasti,“ zdôraznil. 

Zdroj: PR-článok, TAURIS GROUP

<p>The post TAURIS v R. Sobote ukázal výrobu aj cestu k zamestnaniu. Ich prácu ocenil zástupca britského veľvyslanectva na Slovensku + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>

Ján Deme z Klenovca pochádza z lekárskej i muzikantskej rodiny. Ako očný lekár pôsobil v Prahe na jednej z najväčších súkromných očných kliník. V súčasnosti sa vrátil do regiónu.  

Na detstvo v rodnej obci si spomína ako na bezstarostný svet, spojený s hudbou a futbalovým ihriskom. Jeho snom bolo stať sa archeológom. Neskôr vplyvom rôznych okolností začal túžiť po vede spojenej s prácou s ľuďmi. Ako pre vobraze.sk Ján Deme (30) priblížil, myšlienka súvisiaca s medicínou sa u neho začala formovať približne v desiatich rokoch. V tomto období začal študovať na osemročnom gymnáziu v Hnúšti.

Pre štúdium medicíny sa pevne rozhodol v šestnástich rokoch. Rodičia plne podporovali jeho štúdium a nesnažili sa ho profesionálne ovplyvniť. Inšpiráciu našiel v rodine, ako hovorí on sám. „Najväčším vzorom mi bol bratranec môjho otca, ktorý bol kardiológ a počas štúdia som s ním riešil otázky z chémie, biológie či medicíny.“

Nebol jediným lekárom v ich rodine. Brat jeho starej mamy Ján Cibuľa bol prvým rómskym lekárom v Československu a v roku 2001 bol nominovaný na Nobelovu cenu za mier. Patril k najvýznamnejším postavám svojej doby a dlho pôsobil v zahraničí. Jeho sestra bola prvou rómskou lekárkou.

S prípravou na vysokú školu nezaháľal a v poslednom maturitnom ročníku začal s aktívnou prípravou na medicínu. Vďaka jeho vytrvalosti a talentu bol prijatý na medicínu v Košiciach.

Prvý rok strávil aklimatizovaním sa, začal si zvykať na život vysokoškoláka na internáte. Ani v tomto období nezaháľal a štúdium naplno využil. Počas štúdia sa jeho videnie budúcnosti pomaly menilo a on videl jasnejšiu cestu, stať sa očným lekárom. „Je to malý odbor s priestorom na manuálnu prácu a chirurgiu, obsahuje veľa konzervatívnej medicíny a vedy. Ide o veľmi progresívny obor a ponúka dobrý kompromis medzi osobným životom a prácou,“ priblížil Ján Deme. Po úspešnom ukončení štúdia odcestoval na Erasmus + do Chorvátska.

Prvá práca sa mu naskytla v malom českom mestečku Břeclav, kde pôsobil pár mesiacov. Neskôr sa v roku 2019 presunul do Prahy, kde pracoval na jednej z najväčších súkromných očných kliník. „Hneď som mal možnosť zistiť, ako to funguje vo väčšom meste, nabral som tam veľa skúsenosti a spätne to hodnotím ako skvelú voľbu pre absolventa medicíny“. Keďže je Deme veľmi aktívny aj vo voľnom čase, rád vyhľadáva aktivity spojené s pohybom ako lezenie po stenách alebo salsa. Praha mu ponúkla širokú škálu možností na rozvoj, ktorú naplno využil.

Zmena podľa mladého lekára prišla po troch rokoch, kedy sa mu naskytla ponuka pracovať v rodnom regióne. Keďže mal možnosť na novej pozícií rozšíriť svoje skúsenosti v odbore, tak sa rozhodol vrátiť. Príležitosť využil na očnej klinike v Rimavskej Sobote ako očný lekár. Zmena prostredia mu dala možnosť vidieť veci z novej perspektívy a objaviť ďalšie možnosti v lekárskej praxi.

Dostal sa medzi finalistov ocenenia Roma Spirit 2024. „Bol som z toho dosť prekvapený, o to viac ma prekvapí, ak sa táto nominácia premení na reálnu výhru. Veľmi som váhal či do toho idem, pretože si myslím, že  zatiaľ nie som v statuse toho, aby som to ocenenie dostal. Domnievam sa, že je to skvelá skúsenosť a príležitosť spoznať nových ľudí. Okrem iného je to dobrá vec, ktorá môže inšpirovať ďalších,“ hovorí Ján Deme, ktorého húževnatosť a vytrvalosť je inšpiráciu pre mnohých, ktorí chcú v živote niečo dosiahnuť. Ján sa rozhodol svoje úsilie pretaviť do pomoci druhým tým, že im pomôže vidieť veci jasne. Veď, predsa zrak je  jeden z najdôležitejším orgánom, ktorým vnímame okolitý svet. Svet, ktorý nie je čiernobiely a  ponúka pestrú škálu farieb.

Ján ma ambície sa ďalej rozvíjať v lekárskej práci či už ide o výskum v obore, alebo ďalšie štúdium. Premýšľa o európskej atestácii z oftalmológie. Skúška sa robí v angličtine, raz ročne prevažne v Paríži alebo online.  Je to atestácia platná v odbore, ktorá je medzinárodne uznávaná pre celú Európu.

Svoje zručnosti si Ján Deme obohatil hrou na klavíri na Základnej umeleckej škole Hnúšti. Ku klavíru pridal ďalší nástroj – cimbal. Inšpiráciou pre ľudovú hudbu bol jeho otec Ján Deme starší, ktorý hra na husliach a bol aktívnym členom FS Vepor z Klenovca. Ľudová hudba mu prirástla k srdcu. Hra na cimbale mu priniesla nové možnosti umeleckého rozvoja. Spolu s ďalšími talentovanými hudobníkmi založili kapelu a začali účinkovať ako mladá ľudová hudba z Klenovca. Cimbal v Janovom svete ostal dodnes a je pre neho špecifickou formou relaxu a výborným cvičením na koncentráciu. Je absolventom programu Divé maky a jeho podpora začala, keď mal 14 rokov. Bol prijatý ako hudobný talent v hre na klavíri a cimbale. Neskôr sa stal študijným talentom, keďže medicína bola jeho prioritou.

V kategórii kultúra je finalistkou ocenenia Roma Spirit 2024 aj Oľga Bodorová z Rimavskej Soboty. Bývalá riaditeľka Gemersko-malohontského múzea sa etnológii venuje aj v dôchodkovom veku. Stále tvorí i publikuje. Jej práca dokumentuje dokumentuje bohatú kultúru Rómov, od architektúry po každodenný život a prepája minulosť s prítomnosťou.

Kategóriu spoločnosť a zamestnávateľ zastupuje spoločnosť, Deaf Group z Lučenca či Dušan Deme tiež z Lučenca.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Ján Deme

<p>The post Od cimbalu k medicíne. Mladý lekár Ján Deme z Klenovca je finalistom na ocenenie Roma Spirit first appeared on vobraze.sk.</p>

Oľga Bodorová z Rimavskej Soboty sa celý svoj pracovný život venovala etnológii, v objavovaní nových a jedinečných príbehov pokračuje aj na dôchodku. Odišla do neho na konci septembra pred dvomi rokmi. Naplno sa venuje tvorbe a príprave publikácií. Niekoľko z nich už uzrelo svetlo sveta a pár ich má vyjsť v najbližších mesiacoch.

Etnologička, muzejníčka, dlhoročná riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová si nedokáže predstaviť, že by svoj život zasvätila niečomu inému. Ako pre vobraze.sk ďalej priblížila, práve práca etnologičky jej sadla, čo ju k tomuto povolaniu a rozhodnutiu viedlo, netuší, keďže žiadneho etnografa nikdy nestretla, ani osobne žiadneho nepoznala. „Možno to bolo cez rozhlas a prostredníctvom relácií o tradičnej ľudovej kultúre. To ma tak oslovilo,“ podotkla.

„Nikto ma na túto profesiu nenahováral, ani neodhováral, ale priťahovali ma rôzne kultúry, etniká a tá inakosť. To ma tak stále priťahovalo,“ povedala Bodorová a dodala, že rada zapĺňa miesta na mape a bolo to tak odjakživa. Keď nastúpila do múzea, chýbala podľa nej história múzea v písomnej forme, ale aj podrobná história mesta, či kultúrnych pamiatok, na ktorej pracovala a svojím spôsobom aj ďalej pracuje. „Potrebujem vyjsť na kopec a vidieť, čo je za ním, mnohí zostanú pod kopcom. Práve to ma poháňa ďalej,“ hovorí. Navyše, rada objavuje nové, ešte neprebádané, a práve preto si hľadá príbehy, ktoré sú jedinečné a týkajú sa aj menšín.

„Všetko, čo píšem, je niečo nové, žiadne kompiláty. To sú veci, ktoré neboli publikované,“ hovorí Bodorová, ktorú nedávno navrhli ako jednu z kandidátok na ocenenie Roma Spirit. „Len zoznam príspevkov, v ktorých som sa venovala Rómom, má asi dvanásť strán. Kuriózny je napríklad príbeh „Predmet do ruky“ o tetovacej ihle Róma, ktorý ma ešte ako ročné batoľa držal v náručí,“ priblížila Bodorová.

Rodáčku z Jesenského odmala fascinovala stará vila, ktorú využívali ako detský domov. „Bol to jeden z prvých detských domovov v Československu,“ spomenula. Informácie však boli podľa Bodorovej veľmi strohé a nestačili na uspokojenie jej zvedavej mysle. „Zrejme práve tam sa zrodil môj záujem o históriu a etnológiu. Neskôr som mala šťastie na mojich učiteľov dejepisu, za čo som im veľmi vďačná,“ začína rozprávanie o jednom z mnohých príbehov Bodorová, ktorá má aj veľmi netradičnú záľubu – mapovanie cintorínov.

Veľkú oporu má v manželovi, s ktorým spoločne zbierajú otlaky od topánok na nohách pri obchádzaní množstva hrobov a zabudnutých cintorínov. Práve na náhrobných kameňoch je podľa jej slov veľký kus histórie. Doviedlo ju k tomu napríklad pátranie po hrobe Eugena Zádora, ktorý umrel tesne pred druhou svetovou vojnou. Podľa zistení Bodorovej bol práve on majiteľom spomínanej vily v Jesenskom. Ako právnik zastupoval aj šľachtické rodiny, avšak nemal deti. Až prostredníctvom jeho nevlastného syna – lekára sa Bodorovej podarilo získať množstvo zaujímavých informácií pre príspevok „Advokát Jenő Zádor z Jesenského a jeho rodina prekladateľov,“ ktorý je venovaný 80. výročiu deportácií.

Modernej etnológii podľa Bodorovej pomáhajú aj sociálne siete. Vďaka nim sa darí nachádzať potomkov a získavať mnohé užitočné informácie. Momentálne je tak v kontakte s ľuďmi z rôznych kontinentov, od ktorých sa jej darí získavať cenné spomienky, fotografie, či dokumenty. Záujem o históriu u Bodorovej vzbudila aj pani, ktorá pracovala v papierníctve v Jesenskom. Mala na ruke tetovanie. Toto tetovanie, ako aj príbeh okolo neho, vyvolával veľa otázok, ktoré chcela zodpovedať.

Práve na Jesenské má z detstva veľa spomienok. Kedysi to bolo okresné mesto a podľa Bodorovej v ňom žilo vyše 70 židov. „Mnohí sa po vojne nevrátili, niektorí emigrovali a ostávali po nich budovy,“ priblížila Bodorová. Tá sa v publikácii o obci Jesenské venuje jej histórii so zameraním na Židov, Rómov, ale aj informáciám o kultúrnych pamiatkach, ktorých je podľa jej slov požehnane. Nesmierne ju mrzí, že sa im nevenuje pozornosť a starostlivosť. „Dve z budov, ktoré sú spomínané v publikácii, boli už v čase dopísania publikácie zničené. Všeobecne históriu my Slováci nevnímame a potom sa dejú také veci, ako sa dejú, ktoré by sa diať nemali,“ skonštatovala a dodala, že má pocit akoby o mnohé vedomosti nebol napríklad záujem ani v Rimavskej Sobote. „S láskou si ich uchovávam a rada by som ich niekomu ďalej posunula,“ poznamenala.

Bodorová žije množstvom príbehov a ako hovorí, váži si, že veľa odpovedí z obdobia koncentračných táborov jej pomohla objasniť Kornélia Wirtschafterová, 98-ročná rodáčka z Tornale. S rodinou sa do R. Soboty presťahovali tesne pred vojnou, keď mala Kornélia trinásť rokov. Holokaust prežila a jej spomienky by aj prostredníctvom Oľgy Bodorovej mali byť vydané v knižnej podobe pod názvom Spomienky Kornélie Wirtschafterovej. „Je tou už v redakčnej úprave a má mať okolo 150 strán,“ avizuje.

Medzi originálny výskum bývalá riaditeľka GMM v R. Sobote zaradila tému bulharských zeleninárov, ktorí žili v našom regióne a podľa dostupných informácií ich bolo okolo desať rodín. S výskumom začala ešte v roku 1982, ale kvôli iným pracovným povinnostiam ho v tom čase musela odložiť. „Bulhari boli skvelí v aranžovaní zeleniny, ale aj v pestovaní a jej uskladnení,“ ozrejmila s tým, že ich doménou boli papriky, paradajky, baklažány, šaláty, cibuľka či kareláby.

Manžel Oľgy Bodorovej pochádza z Dolných Zahorian a keď sa miestnych pýtali na Židov a Rómov, väčšina tvrdila, že tam žiadni nežili. „Pravdou však je, že aj v Dolných Zahoranoch žila málo početná komunita židovských krčmárov a na okraji obce prebývali počas zimy kočovní Cigáni s písomným povolením starostu. „Záznamy o ich pobyte sme našli potom aj v miestnej matrike,“ vysvetlila.

Oľga Bodorová pracovala 47 rokov v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, 23 rokov ako riaditeľka. Za celoživotný prínos bola ocenená prestížnou cenou za prácu v múzejníctve. S manželom má dcéru, ktorá vyštudovala prekladateľstvo. Pol roka pracovala aj v Európskom parlamente, ako prekladateľka. Dnes je späť na Slovensku a pracuje v známom korporáte v oblasti ľudských zdrojov.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Etnologička Bodorová z R. Soboty rada objavuje nové a jedinečné príbehy. Pripravuje niekoľko publikácií first appeared on vobraze.sk.</p>