Divadlo ho sprevádza odmalička. Kým jeho rovesníci trávili čas futbalom alebo potulkami po dedine, Markusz Bohó z Hodejova sedával doma pri starých maďarských filmoch a objavoval svet hercov, príbehov a javiska. Dnes je dvadsaťročný študent Dramatického konzervatória v Rimavskej Sobote známy medzi milovníkmi divadla aj vďaka svojmu zanieteniu pre históriu maďarského divadelníctva. Patrí medzi mladých ľudí, ktorí si za svojím snom idú napriek prekážkam.
„Odkedy si pamätám, zaujímalo ma iba divadlo. Pamätám si, že keď sa spolužiaci hrávali vonku, ja som doma pozeral s mamou staré maďarské filmy,“ hovorí. Ako dieťa ešte netušil, čo presne znamená byť hercom. Fascinovali ho postavy, ktoré ho dokázali rozosmiať aj rozplakať. „Keď som sa naučil čítať, začal som vyhľadávať všetko, čo sa týkalo divadla. Našťastie patrím ku generácii, ktorá má prístup k informáciám na internete,“ dodáva.
Markusz Bohó pochádza z rómskeho prostredia a vyrastal v Hodejove. Hoci je skôr tichý a uzavretý, pri rozprávaní o divadle sa mení. O histórii maďarského divadelníctva dokáže hovoriť celé hodiny a mnohí ho poznajú aj vďaka textom, ktoré píše o divadelných dejinách. „Milujem legendárneho maďarského herca Ivána Darvasa. Nedávno som sa dozvedel, že jeho starí rodičia z otcovej strany pochádzali z Hodejova. O to silnejšie cítim, že k divadlu patrím,“ poznamenal.
Na konzervatórium ho prihlásila mama
Po základnej škole pôvodne neuvažoval o umeleckom smere. Chcel študovať na obchodnej akadémii a pokračovať v praktickejšom odbore. Jeho mama však cítila, že by mal skúsiť herectvo. „Prihlášku na konzervatórium podala mama. V tom období sa v Rimavskej Sobote otváral odbor dramatická pedagogika a herectvo. Prijali ma, ale začiatky neboli jednoduché,“ hovorí Markusz.
Problémom bola najmä jazyková bariéra. Väčšina študentov bola maďarskej národnosti, zatiaľ čo pedagógovia komunikovali prevažne po slovensky. „Niektorí spolužiaci to vzdali a odišli. Ja som nechcel skončiť. Aj keď som bol uzavretý človek a nie vždy som sa vedel presadiť, učitelia aj spolužiaci ma podržali,“ povedal.
Počas štúdia sa zúčastnil viacerých súťaží. Predminulý rok sa predstavil na festivale Attilu Kaszása v Komárne a minulý rok sa dostal do finále celoštátnej recitačnej súťaže Mihálya Tompu.
Divadlo ako druhý domov
Na škole našiel nielen priestor pre umelecký rast, ale aj blízky kolektív. „Sme ako bratia. Za posledné roky sme sa veľmi zblížili a naša profesorka pripravovala predstavenia presne na mieru nášmu ročníku,“ povedal Markusz. Študenti uviedli viacero inscenácií – od rozprávkových titulov až po náročnejšie dramatické texty. Markusz si zahral napríklad vlka v rozprávke Tri prasiatka a vlk, no bližšie mu boli psychologicky náročnejšie postavy.
„V hrách som často dostával psychicky narušené postavy. Je to zaujímavé a silné herectvo. Raz by som si však chcel zahrať aj zaľúbenca, možno niekoho ako Rómea,“ povedal s úsmevom. V tomto školskom roku konzervatoristi uviedli tragikomickú frašku Gazdova krv od Rudolfa Slobodu. Aj v tejto hre dostal náročnú charakterovú úlohu.
Štúdium na konzervatóriu podľa neho ponúka viac než len hereckú prípravu. Po maturite môžu študenti pokračovať v štúdiu a získať titul DiS.art. Väčšina absolventov sa venuje dramatickej pedagogike a práci s deťmi.
Popri škole pracuje v škôlke
Okrem školy pracuje Markusz aj v materskej škole v Hodejove, kde sa venuje zdravotne znevýhodnenému chlapcovi. „Táto práca ma učí trpezlivosti a empatii. Je to niečo úplne iné ako javisko, ale veľa mi to dáva,“ povedal.
V poslednom ročníku ho čaká aj diplomová práca. Tému si vybral podľa svojej srdcovej záľuby. „Chcel by som písať o operete a konkrétne o histórii Čardášovej princeznej a jej autorovi Imrichovi Kálmánovi. Opereta je žáner, ktorý milujem,“ prezradil.
Pozval legendárnu herečku
Jedným z najsilnejších momentov posledného obdobia bolo stretnutie s obľúbenou herečkou Piroskou Molnár. Markusz sa rozhodol osloviť známu umelkyňu telefonicky a pozvať ju do Rimavskej Soboty na besedu. „Keď prijala moje pozvanie, skoro mi vypadol telefón z ruky. Neveril som, že naozaj príde,“ spomína.
Piroska Molnár, ktorá oslávila osemdesiate narodeniny, stále aktívne vystupuje na divadelných scénach v Budapešti. Pozvanie do Rimavskej Soboty prijala aj preto, že jej otec pochádzal práve z tohto regiónu.
Na stretnutie prišlo množstvo ľudí a atmosféra bola podľa Markusza výnimočná. „Nikdy nezabudnem, že som si s ňou mohol zaspievať duet z operety Čardášová princezná. Bol som veľmi nervózny, ale počas celého večera mi pomáhala,“ povedal.
Nevzdáva sa ani po neprijatí
Hoci sa tento rok nedostal na vysokú školu v Budapešti, svojho sna sa nevzdal. Prihlášku podal opäť a postúpil do druhého kola. „Viem, že nie som typický romantický hrdina. Ale ani Shakespeare nepísal svoje postavy pre modelov. Každý človek môže prežiť silný príbeh lásky,“ hovorí s tým, že sa pripravuje.
Práve na tému lásky pripravuje spolu s kamarátkou a spolužiačkou Lýdiou Illésovou nový komorný večer s názvom Spolu s tebou. „Markusza poznám od základnej školy, ale na konzervatóriu sme sa skutočne spriatelili. Dnes je mojím najlepším priateľom. Bude zvláštne hrať milostný pár, ale zároveň je to veľmi zaujímavá výzva,“ povedala Lýdia.
Markusz sa momentálne pripravuje na prijímacie skúšky a učí sa nové texty. Čakajú ho tiež ďalšie absolventské povinnosti.
