Nadaný futbalista Milan Lauro prestúpil z MŠK Rimavská Sobota do FC Tatran Prešov. Pätnásťročný tínedžer z Rimavských Zalužian sa na východe republiky pripravuje na novú sezónu prvej dorasteneckej ligy s mužstvom v kategórii U17. „Teším sa na prvú dorasteneckú ligu, čo bude niečo nové pre mňa. Viem, že sa v nej hrá rýchlejšie než v tretej lige, ktorú som hrával v R. Sobote. Verím, že sa v nej rýchlo adaptujem. Od pôsobenia v Prešove očakávam, že budem stabilne hrávať, podávať dobré výkony a výkonnostne ďalej napredovať,“ povedal pre vobraze.sk Milan Lauro. Patril medzi opory prvoligových žiackych tímov MŠK a v uplynulej sezóne bol kapitánom rimavskosobotského mužstva mladších dorastencov v tretej lige. Tam tiež ukázal, že je perspektívnym hráčom. Za svoju najsilnejšiu stránku považuje rýchlosť.

„So sedemnástkou Tatrana trénujem druhý týždeň. Moje prvé dojmy sú zo všetkého veľmi dobré, tréneri i spoluhráči sú dobrí a rovnako to platí aj o prostredí, ktoré som v Prešove našiel. Zodpovedá to mojim predstavám. Vedel som, do čoho idem, keďže som bol v Tatrane na skúške a páčilo sa mi tam. Vyzerá to tak, že budem nastupovať na poste pravého obrancu. V R. Sobote som hrával na ňom i na poste krajného záložníka. Osobne sa cítim dobre tam i tam,“ povedal Lauro. Ten je veľkým fanúšikom Argentínčana Lionela Messiho.

Na jeseň minulého roka si zahral Milan za výber Stredoslovenského futbalového zväzu na regionálnom turnaji do 17 rokov. Od septembra začne v metropole Šariša študovať na Súkromnej strednej športovej škole Elba. „V MŠK R. Sobota som pôsobil odmalička. Mám na toto obdobie pozitívne spomienky. Budú mi všetci chýbať. Je však dobré sa v istej fáze takto posunúť,“ podotkol. Jeho mladší brat Matúš si bude naďalej obliekať dres MŠK R. Sobota, a to konkrétne v kategórii U15.

„V budúcnosti by som si chcel zahrať najvyššiu súťaž na Slovensku v mužskej kategórii. To je môj hlavný cieľ a potom uvidíme, čo bude,“ povedal Milan Lauro. Kondíciu si podľa jeho slov udržiava aj bicyklovaním a v zime ho baví hokej.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Talentovaný futbalista Milan Lauro prestúpil z MŠK R. Sobota do Tatrana Prešov first appeared on vobraze.sk.</p>

V rekreačnom areáli Lesík pri Rimavských Zalužanoch sa od júna naplno rozbehli stavebné práce. Obľúbené miesto, kde sa každoročne konajú kultúrne, spoločenské aj športové podujatia, čaká komplexná rekonštrukcia za približne 270-tisíc eur. Projekt má byť dokončený do 15 mesiacov. Obec získala na realizáciu projektu „Rozvoj a udržanie cestovného ruchu a infraštruktúry v oblasti Lesík a okolie“ dotáciu z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR prostredníctvom Kooperačnej rady UMR Rimavská Sobota vo výške 230-tisíc eur. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedol starosta obce Milan Medveď, zvyšné náklady obec spolufinancuje siedmimi percentami. Stavenisko podľa jeho slov odovzdali zhotoviteľovi v apríli po schválení projektu ministerstvom. Samotné stavebné práce sa začali v júni. Realizátorom je spoločnosť JAMU stav z Hnúšte.

„Je to najväčšia investícia do Lesíka za posledné roky. Robia každý deň tvrdo, aby sa areál zmenil na miesto, ktoré bude slúžiť obyvateľom aj návštevníkom počas celého roka,“ povedal starosta Rimavských Zalužian. Projekt je rozdelený na jedenásť stavebných častí. Najväčšou investíciou je vybudovanie úplne nového sociálneho zázemia. V areáli vzniknú toalety, umývadlá aj ďalšie hygienické zariadenia, ktoré doteraz návštevníkom chýbali. „Elektrika tu prakticky nebola. Ani pódium nemalo vlastné napojenie a počas podujatí sa všetko riešilo cez predlžovacie káble a provizórne prípojky. Teraz sa buduje kompletná elektrická sieť aj areálový vodovod na úžitkovú vodu,“ priblížil starosta.

Obnovou prejdú aj viaceré schátrané objekty. Rekonštruuje sa guľášovisko, studnička, pribudne nový altánok na opekanie, vstupná brána, oplotenie, spevnené plochy, mobiliár aj pivnica. Súčasťou projektu sú tiež rozsiahle terénne úpravy a predpríprava priestoru na budúci kemp. „Strechy na viacerých stavbách boli už v zlom stave a rozpadávali sa. Chceme zachovať charakter Lesíka, preto budú všetky nové prvky z prírodných materiálov – prevažne z dreva a kameňa, aby zapadli do prostredia amfiteátra a okolitej prírody,“ doplnil Medveď.

Cieľom projektu je vytvoriť kvalitné zázemie pre organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí, ale aj podporiť rozvoj cestovného ruchu. Lesík patrí medzi najvyhľadávanejšie oddychové lokality v okolí Rimavských Zalužian a každoročne hostí viacero podujatí, ktoré prilákajú stovky návštevníkov.

Po ukončení súčasnej etapy obec plánuje pokračovať v ďalšom rozvoji lokality. Do budúcnosti chce rozšíriť rybník, ktorý by okrem protipovodňovej funkcie mohol slúžiť aj na rekreačné využitie.

Zdroj: PR-príspevok, Obec Rimavské Zalužany, foto: archiv obce Rimavské Zalužany

<p>The post V Lesíku pri R. Zalužanoch už naplno pracujú. Obľúbený areál prejde rozsiahlou obnovou first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Rimavské Zalužany vynovili vápennú pec ako technickú pamiatku z čias zabudnutej histórie. Má ísť o regionálnu atrakciu a nachádza sa v časti Príboj – Vápenica, za železničnou traťou. Pri turisticky nenáročnom chodníku SNP môže byť spestrením pre návštevníkov a turistov. V lokalite prebiehal archeologický výskum, ktorý realizoval Alexander Botoš z Gemersko-malohontského múzea.

„Z typologického hľadiska odkryté pece predstavujú jednokomorový typ šachtovitej pece s kúreniskom kruhovitého tvaru a vykurovacím kanálom,“ priblížil pre vobraze.sk archeológ Alexander Botoš. Pece podľa jeho slov pochádzajú pravdepodobne z 19. storočia. „Mimoriadne hodnotná informácia je zaznamenaná v Topografickom popise Malohontu z roku 1802, ktorý uvádza, že obyvatelia Príboja sa zaoberajú pálením vápna.“ Identifikovaných bolo celkovo 10 zaniknutých vápenných pecí, pričom minulý rok boli odkryté dve.

Podľa slov starostu obce Milana Medveďa ide o veľmi pekné miesto a v lokalite sa nachádza viac takýchto zaniknutých šachtových vápenných pecí. „Chceme, aby sa ľudia dozvedeli, že tu niečo takéto bolo. Aj prostredníctvom týchto pecí sa tu ľudia v minulosti živili a na svete ich je zachovaných pravdepodobne len minimum,“ hovorí pre vobraze.sk starosta obce Milan Medveď. Ako doplnil, na ich rekonštrukciu získali sumu 20-tisíc eur. „Ide o výnimočnú vec. Archeologický výskum na Slovensku takýchto rozmerov zameraný na vápenné pece ešte nebol a súvisel aj so zachovaním starých remesiel.“

Súčasťou projektu sú aj lavice, informačné tabule a napojenie na existujúci turistický chodník. Ich otvorenie je naplánované na nedeľu 19. apríla a spojené bude aj s odborným výkladom archeológa a priblížením ukážok pálenia vápna prostredníctvom zachovaných fotografií.

Územie je podľa starostu zaujímavé aj grafitovou baňou či vrchom, ktorý sa na starých mapách nazýval Strieborný. „Zem tu ľuďom dávala obživu, neboli tu vtedy ešte fabriky, len železná ruda v bani, hámre, vápno, grafit a ťažba surovín, čo už zaniklo,“ skonštatoval starosta.

Vápno sa v minulosti pálilo na Gemeri vo viac ako 40 obciach. Ľudia poznali jeho hygienické, stavebné aj estetické účinky už v dávnej minulosti. Používalo sa pri výrobe malty, najmä na cirkevné stavby a na stavby kaštieľov či kúrií – teda feudálnych sídiel, zatiaľ čo „chudoba“ si stavala domy z dreva. Podľa starostu Medveďa nie je vylúčené, že vápno z Príboja sa použilo aj pri stavbe Evanjelického kostola v Rimavskej Bani, ktorý vznikol v poslednej tretine 13. storočia.

Vo vápenných peciach sa kúrilo drevom. Oheň v nich horel niekoľko dní a nocí. Vápenkári vedeli, že vápno je vypálené, keď drevo prestalo dobre horieť, biele vápno sa začalo oddeľovať od muriva vápenice a zmenil sa dym. Priemerný vápenkár vypálil ročne približne 20 pecí, niektorí zvládli aj 30. Z predaja vápna si následne kupovali obilie. Remeslo postupne zaniklo po druhej svetovej vojne, keď ho nahradila priemyselná výroba.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Milan Medveď, archív Alexander Botoš

Náučný chodník pripomína štvordňové boje povstalcov pri Rimavskej Bani + foto a video

<p>The post V Rim. Zalužanoch obnovili historickú vápennú pec. Nachádza sa pri chodníku SNP + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

Tradičná obecná zabíjačka v Rimavských Zalužanoch prinesie tento rok novinku, na ktorú návštevníci čakali. Kým po minulé roky boli ráno k dispozícii najmä klobásy a kapusta, tentoraz bude ponuka výrazne bohatšia. Pripravené budú aj hotové hurky či mäsaníky – teda ďalšie tradičné zabíjačkové špeciality, takže na svoje si prídu aj tí, ktorí dorazia hneď ráno. Pripravená bude aj ukážka rozoberania mäsa. Atmosféru dotvorí hudba, varené víno a stretnutia susedov i návštevníkov z okolia.

Podujatie sa uskutoční v sobotu 31. januára pred budovou obecného úradu a opäť ponúkne ochutnávky tradičných obľúbených jedál. Patria medzi ne paprikové slaninky, jaternice, mäsaníky, škvarky a z polievok zabíjačkový vývar, kapustnica či menej tradičná, ale o to chutnejšia pľúcková polievka. Chýbať nebude ani kultúrny program s heligonkármi.

„Zo skúseností ľudia chodia už od rána a chceli by mať veci hotové. Preto tento rok pripravíme viac výrobkov dopredu. Asi tri dni vopred budeme robiť nielen klobásky, ale aj hurky či mäsaníky, aby bolo občerstvenie zabezpečené hneď od začiatku. Už od rána to tu bude rozvoniavať,“ avizuje pre vobraze.sk starosta Milan Medveď. Podľa neho ide o ústretový krok voči návštevníkom, aby nemuseli čakať na prvé porcie.

Súčasťou programu bude aj obľúbená súťaž trojčlenných tímov vo výrobe klobás. Prihlásiť sa dá vopred na obecnom úrade, no väčšina družstiev sa hlási priamo na mieste. „Kto príde, môže sa zapojiť. Štartovné sa neplatí, obec zabezpečí suroviny aj zázemie,“ doplnil starosta. Vlani súťažilo sedem tímov. Medzi najlepšie sa neskôr zaradili družstvá z Rimavských Zalužian či z Rimavského Brezova.

Starosta pozýva širokú verejnosť, ktorá chce vidieť tradície a zažiť pravú zabíjačku s ochutnávkou špecialít. Výhodou bude aj upravený priestor pred obecným úradom, kde niekdajšiu trávnatú plochu pred dvomi rokmi nahradila dlažba a parkovisko, takže blata sa už netreba obávať.

Zdroj: PR-prispevok, Obecný úrad Rimavské Zalužany

<p>The post V Rimavských Zalužanoch ponúknu na obecnej zabíjačke viac špecialít už od rána first appeared on vobraze.sk.</p>

Hokejista Dalibor Ďuriš, rodák z Rimavských Zalužian, si oblieka v aktuálnej sezóne dres druholigového HC 07 Detva. Hráč s extraligovými skúsenosťami posilnil tím spod Poľania pred jej začiatkom. V jeho farbách strelil tri góly a zaznamenal rovnako tri asistencie. „ V Detve som spokojný. Mám radosť z hokeja. Zatiaľ mi nič nechýba. Podmienky spolupráce, na akých sme sa dohodli, platia. Aj tréningový proces je na dobrej úrovni. Mužstvo vedú tréneri Tomáš Chlebničan a Tomáš Nádaždi. Som veľmi spokojný tiež s mojou vyťaženosťou na ľade, keďže chcem veľa hrať,“ povedal pre vobraze.sk dvadsaťpäťročný útočník Dalibor Ďuriš. Podľa jeho slov ho to do prvej ligy veľmi nelákalo. „V prospech HC 07 Detva zavážilo i to, že to mám tam blízko zo Zvolena, kde žijem s priateľkou Natáliou. Nechcel som ďaleko cestovať,“ podotkol bývalý mládežnícky reprezentant.

„Bolo by pekné zase niečo vyhrať v tejto druhej lige. Každopádne by bolo super zabojovať o medailu. Mám ambície byť čo najproduktívnejší a pomôcť čo najviac nášmu tímu,“ uviedol Ďuriš. S hokejom začínal v R. Sobote.

Detva figuruje po prvej tretine základnej časti druhej ligy (A-skupina) s 13 bodmi (päť víťazstiev – z toho dve po predĺžení a dve prehry) na tretej priečke. „Chceme skončiť po základnej časti do štvrtého miesta a v play – off sa dostať čo najďalej. Registrujem snahy predstaviteľov klubu posilniť ešte náš káder,“ vyjadril sa krídelník Ďuriš.

„Okrem hokeja mám prácu v stavebnej oblasti a začal som trénovať deti v HKM Zvolen, pomáham zvolenským trénerom v tréningovom procese. Venujem sa tomu prvýkrát, získavam ako asistent trénerské skúsenosti. Celkom ma to baví. Ide o žiakov prvého a druhého ročníka základnej školy,“ priblížil.

Vlani hrával Dalibor Ďuriš v druhej lige za HK Brezno a odtiaľ potom zamieril do prvoligového HK Žiar nad Hronom. V sezóne 2022/2023 sa podieľal na historickom postupne Soboťanov do prvej ligy, ktorú si následne v ich drese zahral. V ročníku 2020/2021 oslavoval s tímom HKM Zvolen titul v extralige. Najvyššiu súťaž si okrem Zvolena vyskúšal v Liptovskom Mikuláši. V mládežníckom veku pôsobil tiež v Hradci Králové.

Ďuriš je dlhoročným vášnivým rybárom. „Na ryby som začal chodievať so starkým ešte predtým, ako som nastúpil do základnej školy. Chytilo ma to a rybárčeniu sa už roky venujem. Je to moja veľká záľuba. Prináša mi pokoj, oddych i adrenalín, keď ryba zaberie. Keď nejaké ryby ulovím, púšťam ich naspäť do vody. Zvažujem, že si vyskúšam aj súťažnú formu rybárčenia.“

Zdroj: vobraze.sk, foto: album D. Ďuriša

<p>The post Ďuriš má v Detve radosť z hokeja. Každopádne by bolo super zabojovať o medailu, vraví rodák z Rim. Zalužian first appeared on vobraze.sk.</p>

Martin Jackuliak z Rimavských Zalužian spája staré remeslá. Známy je predovšetkým ako umelecký kováč, no v poslednej dobe ho čoraz častejšie nájdeme so sekerou a pri kresaní veľkých trámov. K tesárstvu sa dostal cez nástroje, ktoré sám vyrába. Ako hovorí, chcel si vyskúšať, ako fungujú v praxi. Dnes má za sebou nielen vlastnoručne postavený krov na svojom dome, ale podieľa sa aj na významnom projekte ako oprava historickej strechy ZUŠ-ky v Banskej Štiavnici. Ako ďalej pre vobraze.sk Martin Jackuliak uviedol, uplynulý týždeň zhotovil veľký slovenský dvojkríž počas „festivalu“ tradičných remesiel, ktorý sa konal v Lesíku.

„Organizátori oslovili remeselníkov, či by sme nevyrobili niečo tradičné a tento nápad vyhral. Robili sme na ňom dva dni, jeden deň sme kresali, druhý dopracovávali detaily,“ spomína. Použili tradičné techniky, drevené kolíky a kliny. Dvojkríž by mal mať reálnu výšku asi štyri metre.

Drevo kresali sekerami tak, ako sa to robilo pred stáročiami – pomaly, dôkladne, s dôrazom na jeho prirodzené vlastnosti. Podľa Jackuliaka má takto spracované drevo lepšiu trvácnosť, menej sa krúti, ťažšie ho napádajú škodce a trámy sú pevnejšie, ako keď sa režú na píle.

Záujem verejnosti v Lesíku ho príjemne prekvapil. Ľudia sa pýtali, skúšali si kresanie a zaujímali sa o celý proces. „Aj to bol cieľ – ukázať, ako sa drevo spracúvalo kedysi na stavebné účely, drevenice, krovy . Teraz to už nahradilo rezivo, to však má trochu iné vlastnosti či trvácnosť. Pomalšie schne, tým pádom dochádza k menšiemu krúteniu dreva, trámy nebývajú tak dotrhané, ťažšie ho napádajú škodce,” priblížil.

Jackuliak kuje sekery, nástroje pre tesárov a často sa s nimi stretával. “Zaujímalo ma, ako to funguje v reáli. Tak som si povedal, že si to vyskúšam. Najprv pár trámov na skúšku, no postupne sa z toho stalo viac a viac,“ vysvetľuje Jackuliak. Svoje skúsenosti naplno využil pri stavbe vlastného domu. Chcel, aby bol krov pohľadový, so stopou ručnej práce. “Bol to chtíč, chcel som mať pohľadový krov a aby bolo vidieť stopu remeselnej práce,” hovorí a dodáva, že aj keď ručne kresaný trám nie je dokonalý, je v ňom cítiť ľudskú ruku, remeselný cit a úsilie. Každý sek je iný, každá sekera zanechá svoju jedinečnú stopu.

“Tesár si kmeň vždy pozrie, aby z neho vyťažil čo najviac a najlepšie. Aj napríklad pri tvorbe dvojkríža bolo drevo oblúkové, ale dalo sa z toho vytesať relatívne rovný tvar,” podotkol s tým, že pri práci tesára ide o spoluprácu viacerých rúk dobrovoľníkov.

Skúsenosti s kresaním a tradičnou tesárčinou naplno zúročuje v Banskej Štiavnici, kde sa od januára podieľa na výrobe častí nového krovu pre historickú budovu ZUŠ-ky, ktorú poškodil rozsiahly požiar. „Keď som sa prvýkrát dostal na miesto, bola to už len rovná plocha. Krov zhorel úplne. Bolo jasné, že to bude obrovská výzva,“ uviedol.

Na rekonštrukcii podľa neho spolupracujú desiatky remeselníkov z rôznych kútov Slovenska. Martin Jackuliak doma vyrábal napríklad profilované rímsy a jednotlivé prvky, ktoré sa následne skladali na mieste. Niektoré trámy mali aj 15 metrov a išlo o precíznu prácu. „Krov bol pôvodne veľmi dobre premyslený a predimenzovaný. Bolo cítiť, že nič nebolo ponechané náhode. Je to najväčšie, na čom som zatiaľ robil,“ hovorí s tým, že strechu mnoho remeselníkov skladá z asi 1800 prvkov.

Dielce sa spájajú výlučne drevenými kolíkmi, technikou, ktorú používali tesári už v stredoveku. „Je to podobné tomu, ako sa v Paríži po požiari obnovoval Notre-Dame – tradičnými nástrojmi, ručne a s rešpektom k pôvodnej technológii,“ poznamenal kováč-tesár.

Napriek tomu, že stále žije predovšetkým z kováčstva, tesárčina mu prináša inú energiu – pokoj, pohyb v prírode a vyváženie práce v dielni. „Je to taká moja očista od kováčskeho žeravého kovu. Ale stále mám rozrobené menšie kováčske projekty, úplne som na to nezanevrel,“ hovorí s tým, že na kladivo mu v dielni síce prach nestihne sadnúť, ale momentálne ho napĺňa aj niečo iné.

Martin Jackuliak však vníma aj ohrozenie tradičných remesiel. Podľa neho chýba mladým ľuďom najmä trpezlivosť a ochota vytrvať. „Jedna vec je skúsiť si niečo na týždeň, ale rok trvá, kým sa dostavia prvé reálne výsledky. To si mnohí uvedomia až v praxi,“ podotkol s tým, že takáto práca si vyžaduje aj dobrú kondíciu. “Telo si musí zvyknúť na niečo také. Pri kresaní treba dávať pozor, lebo keď to človek na začiatku prepáli, tak si to nesie na celej kresačke so sebou. Radšej treba začať pomaly, je to už také moje ponaučenie,” poznamenal.

Mladým by odkázal len to, čo sa naučil sám. „Remeslo si vyžaduje pokoru, čas a trpezlivosť. Výsledky neprídu hneď. Ale o to viac potešia,“ hovorí talentovaný kováč, ktorý je známy netradičným kvetom zo železa, vyrobil však aj kliešte, ktoré sú umiestnené na kopci pri Hnúšti, smerom na Polom. “Dostávajú sa mi aj teraz spätné väzby, čo ma teší. Ľudia sa sem-tam pripomenú, že boli pozrieť kliešte,” povedal a doplnil, že by to už možno chcelo nový projekt, no zatiaľ je vyťažený viacerými spomínanými aktivitami. Občas zájde pozrieť i šesťmetrový kvet, ktorý vytvoril na Sochárskom sympóziu „Práci česť“ na Šariši.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Umelecký kováč Jackuliak spája staré remeslá. Vytesal slovenský dvojkríž a podieľa sa na oprave zhorenej historickej strechy first appeared on vobraze.sk.</p>

Montované drevodomy spájajú výhody rýchlej realizácie, energetickej úspornosti a dôrazu na detail. Ján Škorňa z Rimavských Zalužian sa ich výstavbe venuje už takmer dve desaťročia. Prostredníctvom firmy LumberHOUSE zrealizoval niekoľko desiatok projektov navrhnutých s dôrazom na tepelnú izoláciu a dlhodobú úsporu energií. „Robíme prevažne drevostavby a strechy. Nie sme firma, ktorá stavia 30 domov za rok. Postavili sme ich zatiaľ 55 a zakladáme si na individuálnom prístupe k zákazníkom a jeho požiadavkám,“ hovorí majiteľ spoločnosti LumberHOUSE Ján Škorňa. K drevu má blízko odmalička, po strednej drevárskej škole vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene so zameraním práve na drevostavby.

Za najväčšiu výhodu oproti konkurencii považuje flexibilitu, ktorú poskytujú svojim klientom. „Staviame na mieru. Ešte som snáď asi nepostavil dom podľa prvotného projektu. Vždy sa nájde niečo, čo si majitelia počas výstavby uvedomia, že by chceli zmeniť a vylepšiť. Vieme to,“ dodal Škorňa.

Jednou z najväčších výhod montovaných stavieb je rýchlosť. V prípade LumberHOUSE sa pohybuje medzi 4 až 12 týždňami podľa rozsahu projektu. Partia šikovných stavbárov pôsobí po celom Slovensku. Momentálne stavajú rodinný dom do 100 metrov štvorcových na Kurinci pri Rimavskej Sobote. Jedna zo stien má moderný plechový povrch, zvyšok je kvalitný drevený obklad.
Podlaha aj strop sú dôkladne izolované, a to vrátane použitia minerálnej vlny, parozábran a hydroizolácií, ktoré chránia stavbu pred stratami tepla aj vlhkosťou. „Pekný dom sme stavali napríklad v Horných Hámroch. Kreslil si to sám zadávateľ. Drevená fasáda, zelená strecha, proste bomba,“ priblížil Škorňa.

Väčšina stavieb, ktoré realizovali, sa od murovaných domov rozoznať navonok podľa slov skúseného stavbára nedá. „Väčšinou robíme dom, ktorý je prekrytý omietkou. Kompletne drevený sme ale napríklad robili v Telgárte. Je to chata s rozmerom domu. Na ten sme tiež nesmierne hrdí,“ prezradil Škorňa.

Firma LumberHOUSE je schopná postaviť dom za 4-6 týždňov. Ako však Škorňa priznal, väčšinou výstavba trvá 8 týždňov, v prípade priaznivej situácie. „Jediný mokrý proces počas výstavby je betónový poter. Takže keď už začneme, tak pracujeme. Nemusíme čakať na nič,“ doplnil Škorňa. Hrúbka obvodových múrov drevostavieb je oproti murovanému domu takmer polovičná pri zachovaní rovnakej energetickej náročnosti. Práve to a doba výstavby je podľa skúseného stavbára silné argumenty pre výber drevodomu.

„Základom je kvalitné suché drevo. Sú chlapci, čo postavia dom zo surového dreva, opláštia to polystyrénom a môžu rovno aj hlivu nasadiť,“ usmieva sa Škorňa, ktorý využíva prevažne smrekové KVH hranoly. Stavby spoločnosti LumberHOUSE majú takzvanú difúzne otvorenú skladbu. Konštrukcia je paropriepustná, aby sa vlhkosť mala kadiaľ dostať. „Podstatné je suché drevo a kvalitná parozábrana. Cez metrovú škáru dokáže za deň prejsť liter vody,“ prezradil majiteľ firmy. Vraj sa už pri svojej práci neraz stretli s nedôslednosťou stavbárov, ktorá viedla k zničeniu celej strešnej konštrukcie.

Cena holodomu sa pohybuje okolo 1000 eur za meter štvorcový zastavanej plochy. Finálna cena sa však odvíja od mnohých parametrov a najmä požiadaviek zákazníka.

Rodák z Rimavských Zalužian postavil svoj prvý dom v rodnej obci. Práve zrub, ktorý mnohí vodiči pravdepodobne zaregistrovali pri vjazde do dediny, bol predmetom jeho diplomovej práce.

Vo firme spolu s Jánom Škorňom pôsobia aj dvaja jeho bývalí spolužiaci. S Radom Radom Tonhajzerom a Stanom Chrenekom spolu študovali na strednej škole a neskôr aj na univerzite. Partiu troch dlhoročných priateľov podľa potreby dopĺňajú o ďalších zamestnancov. Do portfólia ich stavieb patria aj menšie domčeky, záhradné a detské domčeky či preliezky i herné centrum.

Zdroj: PR článok, LumberHOUSE

<p>The post V LumberHOUSE Rim. Zalužany stavajú montované domy rýchlo, úsporne a na mieru. Majiteľ Škorňa svoj prvý dom zrealizoval práve v rodnej obci first appeared on vobraze.sk.</p>

Montované drevodomy spájajú výhody rýchlej realizácie, energetickej úspornosti a dôrazu na detail. Ján Škorňa z Rimavských Zalužian sa ich výstavbe venuje už takmer dve desaťročia. Prostredníctvom firmy LumberHOUSE zrealizoval niekoľko desiatok projektov navrhnutých s dôrazom na tepelnú izoláciu a dlhodobú úsporu energií. „Robíme prevažne drevostavby a strechy. Nie sme firma, ktorá stavia 30 domov za rok. Postavili sme ich zatiaľ 55 a zakladáme si na individuálnom prístupe k zákazníkom a jeho požiadavkám,“ hovorí majiteľ spoločnosti LumberHOUSE Ján Škorňa. K drevu má blízko odmalička, po strednej drevárskej škole vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene so zameraním práve na drevostavby.

Za najväčšiu výhodu oproti konkurencii považuje flexibilitu, ktorú poskytujú svojim klientom. „Staviame na mieru. Ešte som snáď asi nepostavil dom podľa prvotného projektu. Vždy sa nájde niečo, čo si majitelia počas výstavby uvedomia, že by chceli zmeniť a vylepšiť. Vieme to,“ dodal Škorňa.

Jednou z najväčších výhod montovaných stavieb je rýchlosť. V prípade LumberHOUSE sa pohybuje medzi 4 až 12 týždňami podľa rozsahu projektu. Partia šikovných stavbárov pôsobí po celom Slovensku. Momentálne stavajú rodinný dom do 100 metrov štvorcových na Kurinci pri Rimavskej Sobote. Jedna zo stien má moderný plechový povrch, zvyšok je kvalitný drevený obklad.
Podlaha aj strop sú dôkladne izolované, a to vrátane použitia minerálnej vlny, parozábran a hydroizolácií, ktoré chránia stavbu pred stratami tepla aj vlhkosťou. „Pekný dom sme stavali napríklad v Horných Hámroch. Kreslil si to sám zadávateľ. Drevená fasáda, zelená strecha, proste bomba,“ priblížil Škorňa.

Väčšina stavieb, ktoré realizovali, sa od murovaných domov rozoznať navonok podľa slov skúseného stavbára nedá. „Väčšinou robíme dom, ktorý je prekrytý omietkou. Kompletne drevený sme ale napríklad robili v Telgárte. Je to chata s rozmerom domu. Na ten sme tiež nesmierne hrdí,“ prezradil Škorňa.

Firma LumberHOUSE je schopná postaviť dom za 4-6 týždňov. Ako však Škorňa priznal, väčšinou výstavba trvá 8 týždňov, v prípade priaznivej situácie. „Jediný mokrý proces počas výstavby je betónový poter. Takže keď už začneme, tak pracujeme. Nemusíme čakať na nič,“ doplnil Škorňa. Hrúbka obvodových múrov drevostavieb je oproti murovanému domu takmer polovičná pri zachovaní rovnakej energetickej náročnosti. Práve to a doba výstavby je podľa skúseného stavbára silné argumenty pre výber drevodomu.

„Základom je kvalitné suché drevo. Sú chlapci, čo postavia dom zo surového dreva, opláštia to polystyrénom a môžu rovno aj hlivu nasadiť,“ usmieva sa Škorňa, ktorý využíva prevažne smrekové KVH hranoly. Stavby spoločnosti LumberHOUSE majú takzvanú difúzne otvorenú skladbu. Konštrukcia je paropriepustná, aby sa vlhkosť mala kadiaľ dostať. „Podstatné je suché drevo a kvalitná parozábrana. Cez metrovú škáru dokáže za deň prejsť liter vody,“ prezradil majiteľ firmy. Vraj sa už pri svojej práci neraz stretli s nedôslednosťou stavbárov, ktorá viedla k zničeniu celej strešnej konštrukcie.

Cena holodomu sa pohybuje okolo 1000 eur za meter štvorcový zastavanej plochy. Finálna cena sa však odvíja od mnohých parametrov a najmä požiadaviek zákazníka.

Rodák z Rimavských Zalužian postavil svoj prvý dom v rodnej obci. Práve zrub, ktorý mnohí vodiči pravdepodobne zaregistrovali pri vjazde do dediny, bol predmetom jeho diplomovej práce.

Vo firme spolu s Jánom Škorňom pôsobia aj dvaja jeho bývalí spolužiaci. S Radom Radom Tonhajzerom a Stanom Chrenekom spolu študovali na strednej škole a neskôr aj na univerzite. Partiu troch dlhoročných priateľov podľa potreby dopĺňajú o ďalších zamestnancov. Do portfólia ich stavieb patria aj menšie domčeky, záhradné a detské domčeky či preliezky i herné centrum.

Zdroj: PR článok, LumberHOUSE

<p>The post V LumberHOUSE Rim. Zalužany stavajú montované domy rýchlo, úsporne a na mieru. Majiteľ Škorňa svoj prvý dom zrealizoval práve v rodnej obci first appeared on vobraze.sk.</p>

Hokejista Dalibor Ďuriš, rodák z Rimavských Zalužian, hrával v uplynulej sezóne v druhej i prvej lige. Hájil farby HK Brezno i HK Žiar nad Hronom, kde pôsobil pod vedením trénera Jerguša Baču a asistenta Jozefa Stümpela. Bývalých výborných hráčov a majstrov sveta z roku 2002. V týchto dňoch sleduje v televízii svetový šampionát v Štokholme a Herningu. „V základných skupinách ma zaujali svojimi výkonmi Kanaďania, Švédi a Česi. Mám viacerých kamarátov medzi hráči, ktorí reprezentovali Slovensko na tohtoročných majstrovstvách sveta. V mládežníckych reprezentáciách boli mojimi spoluhráčmi Samuel Hlavaj, Andrej Golian, Dávid Mudrák či Maxim Čajkovič. S Daliborom Dvorským, Samuelom Honzekom či Samuelom Kňažkom sa stretávame v letnom prípravnom období vo Zvolene,“ povedal pre vobraze.sk dvadsaťštyriročný útočník Dalibor Ďuriš.

Pred štyrmi rokmi oslavoval s extraligovým tímom HKM Zvolen majstrovský titul. Sezóna 2020/2021 bola pritom jeho premiérová v seniorskej kategórii. Extraligu si neskôr zahral aj v Liptovskom Mikuláši. Neskôr brázdil klziská v prvej a druhej lige. „Musel by sa stať zázrak, aby som ešte hrával v extralige. Nevidím to reálne. Možno teoreticky v takom prípade, ak by klub, kde budem pôsobiť, bol farmou extraligistu a ten by si ma odtiaľ vzhľadom na nejaké okolnosti stiahol,“ uviedol Ďuriš.

V ročníku 2024/2025 si najprv obliekal dres HK Brezno. V sedemnástich zápasoch dal sedem gólov a pridal desať asistencií. „Bol som už takmer rozhodnutý, že nechcem ďalej hrávať hokej. Nemal som potrebnú motiváciu, keď som zistil, ako to funguje na Slovensku s peniazmi, keď neplatia veci dohodnuté na papieri. Strácal som na základe tohto chuť do hokeja. Oslovili ma však z brezianskeho klubu a zavážilo, že som tam v minulosti hrával v prvej lige, poznal som to tam. Okolo hokeja sa v Brezne pohybujú dobrí ľudia. Aj keď to nebola profesionálna súťaž, tak sme sa dohodli na spolupráci. Bol som spokojný s produktivitou, ktorú som tam mal, ale, bohužiaľ, nepostúpili sme do play-off,“ priblížil bývalý mládežnícky reprezentant.

Z druholigového Brezna zamieril do Žiaru, kde už v minulosti rovnako pôsobil. „Pomohol mi k tomu bývalý spoluhráč v R. Sobote Martin Ďaloga, obliekajúci si dres Žiaru. Stihol som tam odohrať pár zápasov na konci základnej časti prvej ligy. Ambiciózni Žiarčania v nej obsadili druhé miesto. V klube fungovalo všetko výborne. Bol som z toho milo prekvapený. Vo štvrťfinále play-off sme však vypadli v sérii s Považskou Bystricou 2:4 na zápasy. Žiaľ, ďalej sme sa tak v play-off nedostali. Jerguš Bača a Jozef Stümpel sú doteraz najzvučnejšie mená, ktoré ma trénovali. Veľa vecí ma naučili,“ vyjadril sa Dalibor Ďuriš.

S hokejom začínal v R. Sobote. V mládežníckom veku rozvíjal svoj talent vo Zvolene i v Hradci Králové. Jeho meno bude navždy spojené s historickým postupom Soboťanov do prvej ligy. Bol totiž autorom víťazného gólu do siete Detvy vo finálovej sérii v ročníku 2022/2023. Druhú najvyššiu súťaž si vo farbách R. Soboty následne aj zahral. „Neviem, kde budem hrávať v novej sezóne. Ten hokej ma zrejme neprestane baviť. V súčasnosti pracujem v inej oblasti. V štádiu riešenie je možnosť, že sa stanem mestským policajtom alebo vstúpim do Hasičského a záchranného zboru. Uvidím, ako sa to bude dať časovo zladiť a ďalšia vec je tá, aby ten klub nebol ďaleko od Zvolena, kde žijem s priateľkou a oplatilo by sa mi to. Viem si predstaviť, že by som si znovu obliekal aj dres HKM R. Sobota, keby sa podarilo doriešiť to, čo nie je doriešené. Mám ťažké srdce na predsedu tamojšieho klubu. Účinkovanie rimavskosobotských hokejistov som sledoval,“ povedal krídelník Ďuriš.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album D. Ďuriša

<p>The post Hokejistu Ďuriša z Rim. Zalužian trénovali v Žiari majstri sveta. Sezónu začal v Brezne first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Rimavské Zalužany chystajú tradičnú zabíjačku. Hody budú v sobotu 8. februára pred obecným úradom. Spojené budú s ochutnávkami tradičných špecialít, súťažou o najlepšiu klobásku a zábavou s heligonkármi. Očakávaní sú ako domáci, tak aj hostia z okolitých obcí. Trojčlenné tímy sa môžu hlásiť na obecnom úrade. Ako pre vobraze.sk priblížil starosta obce Milan Medveď, ide už o siedmi ročník tohto čoraz žiadanejšieho podujatia. Súťažiaci nebudú platiť štartovné a obec im poskytne všetko potrebné. Každé družstvo si prinesie svoj tajný recept, dobrú náladu a originálnu zmes korenín. Ak by sa rozhodovali na poslednú chvíľu, tak k dispozícii bude na mieste aj pojazdný stánok regionálneho predajcu s koreninami, ktorý privezie majiteľka Michaela z okresu Poltár. Na podujatí atmosféru spríjemní aj svojím spevom.

Celé podujatie odštartuje okolo deviatej hodine ukážkou pravej tradičnej zabíjačky, na ktorej si každý bude môcť pripomenúť, ako sa kedysi pripravovali domáce pochúťky. Šikovný tím miestnych kuchárov a mäsiarov pripraví obľúbené špeciality, ako sú jaternice, húriky, mäsaníky, tlačenka, škvarky či voňavá zabíjačková kapusta. Na predaj budú aj klobásky, ktoré organizátori v obci pripravia už deň vopred. „Na tejto akcii sa zúčastňujú aj všetci naši obecní poslanci. Aj preto naša obecná zabíjačka patrí k vydareným podujatiam v obci,“ povedal starosta Medveď.

Cieľom tejto zabíjačky je nielen pripomenúť si tradičné postupy pri príprave jedál, ale aj posilniť komunitného ducha v obci. „Veríme, že podujatie spojí všetky generácie, ktoré si spolu vychutnajú dobré jedlo, hudbu a príjemnú atmosféru,“ dodal starosta.

Zdroj: PR článok, obec Rimavské Zalužany

<p>The post V Rim. Zalužanoch chystajú zabíjačkové hody so súťažou a zábavou pri heligónke first appeared on vobraze.sk.</p>