Niektorí obyvatelia Gemera-Malohontu si ju pamätajú ako mladú televíznu redaktorku a moderátorku, iní ju poznajú ako hlas veľkých regionálnych podujatí. Dnes je predovšetkým riaditeľkou maďarskej Základnej školy v Blhovciach. Príbeh Barbary Plencner Végh z Rimavskej Soboty spája médiá, školstvo, kultúru a komunitný život do jednej prirodzenej životnej cesty.

Hoci sa narodila v Rimavskej Sobote, najkrajšie spomienky z detstva sa jej viažu k vidieku a k obci Gemerské Dechtáre. Práve tam trávila letá u svojej starej mamy, na ktorú dodnes spomína s obrovskou láskou. „Moja stará mama bola a aj je pre nás skutočná čarovná babka. Ak sme si večer o desiatej zaželali palacinky, jednoducho ich upiekla. Bola takou starou mamou, akú by si prialo každé vnúča,“ hovorí pre vobraze.sk Barbara Plencner Végh (34).

Veľký vplyv na jej život mali aj rodičia, ktorí jej od detstva dôverovali a nechávali jej priestor na vlastné rozhodnutia. „Nesnažili sa ma za každú cenu ovplyvňovať, dovolili mi, aby ma viedli moje vlastné záujmy. Vždy boli pre mňa veľkou oporou. Práve vďaka nim som mala odvahu hľadať vlastnú cestu a napĺňať to, kým naozaj som.“ Napriek možnostiam odísť do zahraničia sa podľa jej slov vždy rozhodla zostať doma. Sama sa označuje za lokálpatriotku. „Tento kraj, samotnú Rimavskú Sobotu aj jej okolie mám veľmi rada. V živote som mala možnosti odísť a žiť v zahraničí, no ja som si vždy vybrala domov.“

Už počas školských rokov bolo jasné, že ju priťahuje svet slova, komunikácie a verejného vystupovania. Recitovala v slovenskom aj maďarskom jazyku, zúčastňovala sa na jazykových súťažiach a úspešne reprezentovala región. Počas štúdia na Reformovanom gymnáziu Mihálya Tompu redigovala školský časopis, podieľala sa na tvorbe časopisu Rikkancs a pracovala aj na časopise Letnej univerzity. V tom období už bolo zrejmé, že ju priťahuje svet žurnalistiky a médií.

Ako gymnazistka obsadila prvé miesto v celoštátnom kole súťaže Szép magyar beszéd a zúčastnila sa aj na súťaži Poznaj slovenskú reč. Sama však priznáva, že ju nikdy nehnala túžba po víťazstve. „Nikdy pre mňa nebolo hlavnou motiváciou víťazstvo, ale samotná príprava, atmosféra a zážitok zo súťaženia,“ hovorí.

Prvú televíznu príležitosť dostala už ako pätnásťročná. V regionálnej televízii GTV pripravovala maďarský magazín a ako tínedžerka sa dostala priamo do zákulisia televíznej práce. „Bol to pre mňa obrovský zážitok, pretože som ešte ako dieťa mohla nahliadnuť do zákulisia televíznej práce. V tomto období som spoznala veľa výnimočných ľudí a vybudovala som si sieť kontaktov, ktorá do veľkej miery položila základy mojej ďalšej profesijnej cesty.“

Po maturite nastúpila na masmediálne štúdiá v Košiciach, zároveň sa hlásila aj na žurnalistiku v Nitre. Neskôr pokračovala v štúdiu prekladateľstva a tlmočníctva v Banskej Bystrici. Hoci sa jej profesijný život nakoniec nevyvíjal výlučne novinárskym smerom, médiá z jej života nikdy nezmizli. Pôsobila aj v TV Rimava, kde spolu s Gerim Gorondim pripravovala reláciu Magyar Magazín. „Bol to fantastický pocit byť pri všetkých dôležitých maďarských podujatiach v regióne, spoznávať príbehy výnimočných ľudí a prinášať na obrazovku osobnosti, ktoré si právom zaslúžia, aby ich meno poznalo aj širšie okolie.“

Práve televízia jej priniesla aj priateľstvá na celý život. „S Gerim sme sa totiž nestali len kolegami, ale aj skutočnými priateľmi. Najlepšie to dokazuje aj to, že bol svedkom na mojej svadbe,“ podotkla. A chýba jej dnes televízny svet? „Klamala by som, keby som povedala, že nie. Veci, ktoré človek robí zo srdca a s nadšením, totiž nikdy nevníma iba ako prácu.“ Osud však pre ňu pripravil nečakaný zvrat. Hoci ako dieťa bola presvedčená, že učiteľkou nikdy nebude, práve školstvo sa stalo jej životným poslaním. „Jedno som vedela celkom určite – nechcela som byť učiteľkou. Osud to zariadil úsmevne, pretože dnes som práve tam, kde som.“

Po nečakanom telefonáte dostala príležitosť učiť slovenský jazyk na Základnej škole na Dúžavskej ceste v Rimavskej Sobote. Výzvu prijala a postupne zistila, že našla svoje miesto. „Keď som prvýkrát prekročila prah školy ako pedagogička, cítila som, že toto bude moja cesta. V živote sú chvíle, keď človek jednoducho vnútorne cíti, že je na správnom mieste.“ Nasledovali roky pedagogickej práce, doplňujúce pedagogické štúdium a pôsobenie v Hosticiach.

“Počas rokov strávených v škole sa vo mne postupne začala formovať túžba po niečom väčšom. Cítila som v sebe silu aj motiváciu, že by som dokázala viesť školu. Počas materskej dovolenky som sa dozvedela, že v Blhovciach hľadajú riaditeľku školy. Hoci ma manžel vždy podporoval, pred rozhodnutím pustiť sa do takej veľkej výzvy sme spolu viedli dlhé rozhovory,” spomenula.

„Keď som popri rodine a malom dieťati získala rigorózny diplom, povedala som si, že neexistuje misia, ktorú by sme ako rodina nedokázali spoločne zvládnuť,“ hovorí Barbara. Od septembra 2024 stojí na čele Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským ako jej riaditeľka. O škole hovorí ako o svojom druhom domove. Po desiatich rokoch strávených v školstve mala tento rok prvýkrát svoju končiacu triedu. „Vďaka tomu som mohla pocítiť aj to, aké je lúčiť sa s deťmi, ktoré človeku skutočne prirástli k srdcu. Sme malá škola s rodinnou atmosférou, s energickými kolegyňami a so živými, šikovnými deťmi. Pre mňa to nie je len práca, ale už trochu aj môj druhý domov. “ Jej pedagogické krédo je jednoduché, no silné. „Mojím cieľom je, aby sme deťom popri učive odovzdávali aj ľudské hodnoty. Také, ktoré v nich posilňujú dôveru, otvorenosť, vieru v seba samých a vo svoj talent.“

Popri škole zostáva aktívna aj v komunitnom živote regiónu. Už od sedemnástich rokov pôsobí v mládežníckej organizácii Via Nova ICS, podieľa sa na organizácii Katarínskeho plesu a pravidelne moderuje Június Feszt, jedno z najväčších maďarských kultúrnych podujatí v regióne. “Vždy som rada vymýšľala nové nápady, organizovala podujatia a bola aktívnou súčasťou komunity, preto som cítila, že bude dobré niekam patriť. K tímu, ktorý spája hŕstku maďarských mladých ľudí v našom regióne. A tento pocit sa vo mne nezmenil ani po mnohých rokoch. Za tie roky sme zorganizovali nespočetné množstvo kultúrnych a spoločenských podujatí,” doplnila.

Dnes sa Barbara Plencner Végh snaží odovzdávať hodnoty aj svojmu synovi. „Myslím si, že aj v dospelom živote si musíme nájsť čas a priestor na svoje záľuby a na veci, ktoré robíme zo srdca. Môj syn sa už narodil do tohto sveta, preto je preňho úplne prirodzené vyjsť na pódium aj pred niekoľko tisíc ľudí a povedať niečo do mikrofónu,” naznačila.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Barbara Plencner Végh

<p>The post Od televíznej kamery k školskej tabuli. Barbara spája médiá, školstvo aj spoločenský život Gemer-Malohontu first appeared on vobraze.sk.</p>

Lucia Slováková, rodáčka z Hnúšte, sa venovala fotomodelingu, pracovala vo viacerých médiách a nedávno sa stala mamou. Vo voľnom čase ju to ťahá na golfové ihriská.
Z Hnúšte odišla po strednej škole, dlhodobejšie žije v Bratislave. „Hnúšťa mi bola pocitovo vždy malá, vedela som, že hneď, ako to bude možné, odídem. Mám radšej anonymitu, voľnosť, možnosti. A priznávam, chcela som byť, v rámci Slovenska, čo najďalej od rodiny a možno si dokázať, že viem prežiť a postarať sa o seba aj sama, bez zadných dvierok a istoty najbližších,“ uviedla pre vobraze.sk Lucia Slováková (38).

Má za sebou fotomodelingovú minulosť. „Na sociálnej sieti ma oslovil fotograf, ktorého som pár rokov odmietala, až som si raz povedala, prečo to neskúsiť, keď je taký vytrvalý. Vznikli prvé fotky, ktoré poslal bez môjho vedomia do jednej redakcie, odkiaľ ma následne pozvali na niekoľko fotení tituliek, editoriálov, kozmetiky atď. A už to išlo,“ priblížila Slováková.

Na módnych prehliadkach
Absolvovala aj módne prehliadky. Zážitkom pre ňu bol Fashion Week vo Viedni. Lucia meria 181 cm, miluje jedlo a nedokáže si podľa jej slov predstaviť dodržiavať jedálny lístok a aktívne k tomu cvičiť. „Mám aj obdobia lenivosti, odmietala som diétovať. Neľutujem to. Párkrát som sa dostala na 60 kg, raz dokonca na 56 kg, čo bol môj rekord, no necítila som sa dobre. Bola som unavená, točila sa mi často hlava a celkovo som bola bez energie, čiže bolo jasné, že tadiaľto cesta nevedie,“ doplnila Lucia. Modeling je podľa nej pre dievčatá, ktoré majú štíhlu postavu geneticky danú, prípadne majú naozaj pevnú vôľu. „Je to pre mňa už naozaj len história, už niekoľko rokov som nefotila nič, bolo to skôr ako hobby, jedno obdobie dokonca srdcová záležitosť. Dostala som sa k tomu úplnou náhodou, rovnako ako aj k práci v médiách,“ uviedla.

V zahraničnej redakcii televízie
Počas jedného fotenia spomenula asistentka fotografa, že vo vtedajšej STV (dnes RTVS) hľadajú do zahraničnej redakcie koordinátora spravodajstva, podmienkou však bola naozaj dobrá angličtina. Keďže Lucia žila v Anglicku takmer dva roky, vyskúšala to a na druhý deň po pohovore do redakcie aj nastúpila. „Dnes sa už angličtina podľa mňa nepovažuje úplne ako cudzí jazyk, ale skôr ako povinná jazda, vo väčších mestách určite. V televízii sa po pár rokoch menili podmienky a nedohodli sme sa, takže som odišla mimo médií, ale kontakty ostali,“ ozrejmila Slováková a pokračovala: „Raz som stretla v mesta kamaráta, moderátora zo súkromnej televízie, a ten ma presvedčil, že sa musím vrátiť, veď „s tým hlasom by bol hriech nepracovať“, a tak som sa vrátila do televízie, tentokrát ako redaktorka v regionálnej redakcii, kým sa naučím, čo a ako funguje. Tu som sa prvýkrát stretla s nadriadenou, ktorá ma vyslovene nemusela a skonštatovala, že to nie je práca pre mňa a mám sa radšej dobre vydať, “ zasmiala sa Lucia Slováková.

Anabáza v rádiu Anténa
V tom čase nastúpila do rádia Anténa. Bola to pre ňu tiež výborná škola, ktorá ju naučila pracovať pod stresom, správy sa pripravovali nové každú polhodinu. Zároveň sa venovala produkcii. To ju bavilo. Lucia Slováková robila rozhovory s domácimi umelcami, ale aj so zahraničnými osobnosťami, boli medzi nimi napríklad Suzanne Vega, David Hasselhoff, Tatu, Rick Astley, Dario G atď. „Speváka z kapely Europe som učila po slovensky,“ prezradila s úsmevom. Po pár rokoch majiteľ rádio predal a vzniklo z neho rockové rádio. Lucia sa nepovažuje za rockerku ani hlasom a ani ničím, rozlúčila sa s touto prácou.

Na vlnách Best FM
Neskôr zakotvila v rádiu Best FM. Náplňou práce Slovákovej je predhrávanie večerného spravodajstva, formát vysielania nie je naživo. „Vyberám tie najdôležitejšie správy, ktoré sú podstatné, zaujímavé, prípade sa o nich budú rozprávať ako ľudia v mestách, tak aj na dedinách. Prepíšem si ich tak, aby neboli dlhé, mali hlavu aj pätu a aby sa mi dobre čítali. Nahrám ich, štúdio mám doma v šatníku, postrihám, zmixujem a nahodím do systému,“ opísala Lucia svoju prácu. Ako dodala, v tomto rádiu pôsobí osem rokov.

Okrem toho nahráva rozhovory, ale väčšinou už len o akciách, festivaloch, nadáciách a podobne. „S príchodom partnera do môjho života som sa pred niekoľkými rokmi dostala ku golfu. Najskôr som sa tomu bránila, ale podľahla som. Kým sme boli sami dvaja, veľmi veľa sme cestovali po svete práve za golfom, výjazdy sme vždy kombinovali s dovolenkami s kamarátmi – väčšinou tiež pármi. Niečo do seba mali výjazdy do Francúzska, kam sme sa vracali každý rok, no vždy do inej vínnej oblasti – Bordeaux, Champagne, Provensálsko. Každý deň sme navštívili iné vinárstvo, prešli sme si proces výroby vína, ochutnávky, spoznávali danú oblasť a, samozrejme, hrali golf,“ ozrejmila Lucia.

V úlohe moderátorky
Moderovala rôzne akcie, večierky, uvádzanie kozmetiky a parfumov na trh, ale aj hudobné charitatívne projekty.
Lucia Slováková v roku 2017 moderovala v rodnom meste Miss Malohont. Priznala, že bola vo väčšom strese, ako keď moderovala vianočný večierok pre firmu so 400 zamestnancami. „Keďže som pomerne dávno z Hnúšte odišla, podvedome som mala strach, čo povedia ľudia, či budú spokojní, ako budú reagovať a, samozrejme, nechcela som spraviť hanbu rodičom. S moderátorom Tomášom Juríčkom sa ale pracuje dobre, takže si myslím, že sme sa celkom slušne dopĺňali a nakoniec si to aj užili. Verím, že to tak vnímali aj ľudia,“ uviedla.

Široké pole pôsobnosti ju obohatilo niečím novým. „Na modelingu to bolo určite to, že každé fotenie aj prehliadka zo mňa spravili úplne iného človeka, ako spieva Eva Máziková, každý deň je zo mňa iná žena. A to nehovorím len o vzhľade, ale aj výrazovo to bolo vždy o niečom inom. Pri fotení módy to bolo o širokých úsmevoch. Kalendáre prípadne čokoľvek iné už boli viac o emóciách a výrazoch. Pri foteniach som videla, čo sa nosí, ale išlo to mimo mňa. Nosila som a nosím to, v čom sa cítim dobre. Na moderovaní je to spoznávanie nových ľudí, ale aj rozšírenie si obzorov, keďže na každú moderovačku som sa vždy poctivo pripravovala,“ skonštatovala.

Teší ju syn Matteo
Aktuálne ju najviac teší mesačný syn Matteo. „Som zadaná a spokojná bez papiera, aj keď človek nikdy nevie, čo život prinesie. Bolo obdobie kedy som si hovorila, že rodinu chcem mať zásadne až po svadbe, ale vekom ma to prešlo, priority sa trošku zmenili,“ hovorí Lucia. Narodenie dieťaťa pre ňu predstavuje obrovskú zmenu v živote. Chýba jej spánok a najmä to, že nie je paňou svojho času.

„V každom prípade by som nemenila, bola to láska na prvý pohľad. Malý ma donútil spomaliť a tiež nám ukazuje, čo sú naozaj priority. Keď na dieťa čakáte tak dlho, užívate si každý deň, nech už je akýkoľvek. A už opäť pracujem v rádiu Best FM, dala som si voľno tri týždne, ktoré ubehli, ani neviem ako,“ povedala. Je to však pre ňu stále niečo čerstvé. Pokladá sa za extrovertku, ale v poslednej dobe sa viac mení na introvertku.

Rodičia žijú v Hnúšti
Domov do Hnúšte chodí len minimálne. Necíti sa v tomto smere veľmi zodpovedne. „Chodím do Hnúšte raz, maximálne dvakrát do roka, aj keď tento rok je výnimka. Nebola som tam ešte ani raz, keďže som väčšinu tehotenstva preležala a cestovať hore – dole, byť ďaleko od lekárov, ktorí ma sledovali, mi prišlo ako priveľký risk a nezodpovednosť,“ spomína Lucia na tehotenské obdobie. V Hnúšti bývajú jej rodičia, s ktorými denne udržiava kontakt. Jej brat žije s rodinou vo Zvolene. „Oni sú tí, ktorí chodia domov pravidelne a tým trošku pomáhajú môjmu svedomiu, že rodičia nie sú zanedbávaní. Prípadne sa všetci stretávame u nich vo Zvolene, nemajú to ďaleko ani rodičia a ani my z Bratislavy,“ vyjadrila sa Slováková. Rodina častejšie cestuje za ňou.

V práci si verí a má viac – menej istotu. „Ako mama nemám istotu v ničom, a je to viac – menej o metóde pokus – omyl. Snažím sa nájsť rovnováhu medzi prácou a rodinou, samozrejme, tak, aby to malý absolútne nepocítil, on je priorita. Moja predstava, dnes už viem, bola celkom naivná, že tie tri hodinky si nechám pre seba na prácu v rámci zachovania si čistej hlavy. Ale ako som už spomínala, priority sa zmenili. Čo bude v najbližších týždňoch, rokoch, si netrúfam v tejto chvíli povedať. V jednej veci mám ale jasno, keď práca, tak na voľnej nohe, aby som sa mohla venovať rodine,“ uzavrela Lucia Slováková.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album L. Slovákovej

<p>The post Rodáčka z Hnúšte sa venovala fotomodelingu. Slováková pracuje v mediálnej brandži first appeared on vobraze.sk.</p>

Už ako dieťa vedela, že sa chce stať učiteľkou. Inšpirovali ju k tomu jej učiteľky. Rodičia z nej chceli mať radšej lekárku, no ona si išla za svojím snom a prihlásila sa na pedagogiku. Pôsobí v školstve a venuje sa aj moderovaniu podujatí. Učiteľka a moderátorka Marianna Resutíková z Rimavskej Bani v rozhovore pre vobraze.sk prezradila, prečo si vybrala učiteľskú profesiu i to, či máva trému pred vstupom na pódium.

Rozhodnutie, že sa chce stať učiteľkou, má korene už niekde na základnej škole. “Mala som veľmi dobré pani učiteľky. Každé dieťa v tomto období niekoho obdivuje alebo má za vzor, tak ja som obdivovala svoje pani učiteľky. Oni vo mne objavili aj recitátorský talent. No samotné rozhodnutie stať sa učiteľkou padlo asi v poslednom ročníku, keď sme si dávali prihlášky na stredné školy a ja som si ju podala na Strednú pedagogickú školu v Lučenci,” spomína Marianna Resutíková. Dodáva, že je rada, že si svoje povolanie vybrala sama, pretože jej rodičia chceli mať z nej lekárku. “Paradoxne, nepochádzam ani z učiteľskej a ani z lekárskej rodiny, rodičia proste videli, že som študijný typ, veľmi dobre som sa učila, bavilo ma to, nemala som problém veľa sa učiť, tak si mysleli, že bude zo mňa lekárka.”

Učenie sprevádza Mariannu Resutíkovú celý život, čoho dôkazom je, že sa ďalej vzdeláva aj popri pedagogickej profesii. Nedávno úspešne skončila tretiu vysokú školu, učiteľstvo pre primárne vzdelávanie. Na Základnej škole v Tisovci vyučuje na druhom stupni nemecký jazyk a zároveň je učiteľkou v špeciálnej triede. Svoje povolanie má rada. “Deti sa učia nemčinu veľmi rady a ja ju tiež rada učím. Je to ich druhý cudzí jazyk, ktorý sa učia na druhom stupni, kde majú ešte angličtinu, ktorá má veľa podobných slovíčok s nemčinou, čiže hľadáme paralelu. Hodiny nemčiny sa snažím robiť pre deti pestré a zaujímavé, tak aby ich to bavilo,” vysvetlila Resutíková.

Pri moderovaní necíti trému
Popri práci učiteľky sa Marianna Resutíková venuje aj moderovaniu rôznych podujatí. Napríklad už vyše 15 rokov moderuje folklórne slávnosti Klenovská rontouka. K folklóru má veľmi pozitívny vzťah odmala. “Môj ocko hrával na harmonike a napriek tomu, že bol samouk, bol veľmi talentovaný. Čiže talent na hudbu som zdedila určite po ňom. Ale každý chlap v našej rodine vedel hrať na nejaký hudobný nástroj. Takže ľudová pieseň a hudba boli takou prirodzenou súčasťou v mojom živote,” prezradila Marianna. Chvíľu pôsobila aj vo folkovej kapele MELL v Rimavskej Sobote. Ako dodala, jej vzťah k folklóru trochu poľavil v tínedžerskom veku, no na vysokej škole sa opäť k nemu vrátila, keď bola súčasťou FS Torysa. Po štúdiu už len moderuje folklórne podujatia. K moderovaniu sa dostala v období, keď začala učiť v Hnúšti. “Na škole sme mali rôzne spevácke súťaže a ako nová učiteľka som ich moderovala. Na jednej takej súťaži bol v porote aj vtedajší riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti Jaroslav Piliarik, ktorý si ma všimol a oslovil ma, či by som nešla moderovať nejakú akciu v kultúrnom stredisku. Tam ma oslovil zas niekto ďalší a takto to celé vzniklo,” spomína na svoje moderátorské začiatky Marianna Resutíková.

Moderuje akcie v rámci celého Rimavskosobotského okresu. Okrem folklórnych podujatí moderuje aj rôzne spoločenské akcie ako dni obcí či miest, alebo rôzne plesy či športové podujatia. Aj napriek tomu, že folklórne podujatia sú jej srdcu bližšie, pri ponukách na moderovanie nerobí rozdiely.

“Za každým tým podujatím je kopec ľudí. Ja si veľmi vážim spoluprácu s profesionálnymi ľuďmi, ktorí presne vedia, čo robia, ale hlavne, keď to robia dobre. Takéto programy sa mi potom veľmi dobre moderujú, mám z nich veľmi dobrý pocit, a keď ma opätovne oslovia, rada ponuku znovu prijmem.” Ako Marianna tvrdí, táto práca si vyžaduje dôkladnú prípravu. Pred vstupom na pódium však necíti trému. “Musím však povedať, že s pribúdajúcim vekom mám väčší pocit zodpovednosti.”

Voľný čas trávi aktívne
Leto je čas dovoleniek a Marianna si tú svoju užila v tretí júlový týždeň. “Dovolenkovala som aktívne. Bola som na cyklotúre v Trenčianskom kraji. Na strechu auta som vzala so sebou bicykel a išli sme trasu Čachtice, Beckov, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Trenčín. Majú tam veľmi dobre vybudované cyklotrasy, čo nám v našom okrese trošku chýba, pretože u nás sa bicyklujem po hlavnej ceste a je to dosť nebezpečné,” opísala svoju dovolenku.

Popri hektickej práci si vždy nájde čas na aktívny oddych. “Tým, že si učiteľská profesia vyžaduje najmä psychické nasadenie, tak oddych pre mňa znamená aktívny pohyb. V lete je to turistika, spomínané bicyklovanie a v zime lyžovanie, korčuľovanie. No keďže bývam v rodinnom dome, tak je to aj práca v záhradke a okolo domu. Veľmi rada sa tiež prechádzam s mojím psíkom, “ uviedla sympatická učiteľka. Rada trávi svoj voľný čas aj na kultúrnom podujatí, v kine alebo pri dobrej knihe.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album M. Resutíkovej

<p>The post Marianna Resutíková pracuje v školstve a moderuje rôzne podujatia first appeared on vobraze.sk.</p>

Známa moderátorka, humoristka a aj príležitostná herečka nikdy nezabudne na krásne chvíle najmä zo svojho detstva prežité v Tisovci. Keď sa Elena Vacvalová vracia do rodného mesta, má srdce v hrdle a neskutočne dobrý pocit, že ide domov. Viac prezradila pre vobraze.sk v rozhovore.

Aj keď sa Eňa narodila v nemocnici v Hnúšti – Likieri, do odchodu na vysokú školu žila v Tisovci. „Moje detstvo bolo úžasné. Otecko bol riaditeľ základnej školy, maminka v nej učiteľka a my sme v škole aj bývali. Brat pokračoval v rodičovských šľapajach a odišiel študovať učiteľstvo, aj manželku si našiel učiteľku. Ja som však z tohto vybočila,“ smeje sa moderátorka, ktorá po základnej škole študovala na hnúšťanskom gymnáziu. Keďže ju podľa jej slov nezobrali na vysokú školu na herectvo pre nedostatok talentu, rozhodla sa pre Filozofickú fakultu Univerzity Komenského – odbor filmová a televízna žurnalistika.

„Toto malo k filmu a divadlu, ktoré som mala veľmi rada, blízko. Potom som už ostala v Bratislave, kde som si našla prácu v časopise Kamarát,“ doplnila Vacvalová. Divadlo jej však učarovalo už ako dieťaťu. V Tisovci bolo ochotnícke divadlo a Elenina mamička v ňom účinkovala.

„Doteraz mám fotku, kde hrala Noru v divadelnej hre. Ja som tiež pričuchla k divadlu už od základnej školy. Na gymnáziu som zasa pôsobila v školskom rozhlase a stále som recitovala,“ ozrejmila dlhoročná humoristka, ktorá sa do rodného Tisovca stále rada vracala a aj vracia. Predtým pravidelne počas vysokej školy chodila za rodičmi, no keď jej otecko nečakane zomrel, rozhodla sa ostať pri mamičke celé leto a promovať až v septembri. „Kým žila, chodila od Sviatku všetkých svätých do jari ku nám do Bratislavy, potom sa už tešila a v apríli, či v máji sa vracala do milovaného Tisovca,“ vysvetľuje Eňa. Celá jej a aj bratova rodina pravidelne 30 rokov chodila ku bratrancovi na chalupu na lazy. Posledné dva roky však kvôli pandémii neboli, no zvažujú, že toto leto tam znova zavítajú.

Relácia Sedem na TV JOJ má totiž teraz pauzu a Zlaté časy po smrti Milana Lasicu moderátorka ukončila. Reláciu vysielala RTVS. „Dostala som ponuky moderovať to s niekým iným, no ja som to odmietla. Program bol naše spoločné dieťa a ja som cítila, že to potrebujem uzavrieť,“ hovorí Elena Vacvalová (64) s tým, že si chce užívať zaslúžený dôchodok a účinkovať len v obľúbenej dlhoročnej relácii Sedem. Teší ju, že mladí stand-uptisti to omladili a omladili aj ju s kamarátkou, humoristkou Oľgou Feldekovou. „Idem do práce a teším sa. Toto sa málokedy stáva. Nie je to o práci a „korunkách“, ale o priateľoch,“ prezradila Elena, ktorá sa chce viacej venovať zvieratám, prírode, filmu, či ísť do kina. Bez stresu si chce užiť záhradu. „Prežila som v šoubiznise 45 – 46 rokov, veď to je ako za trest,“ povie s úsmevom.

V týchto dňoch si moderátorka užíva plavbu loďou po severských krajinách v spoločnosti manžela Juraja a následne v auguste jej kroky povedú do Tisovca na spomínanú chalupu. „Síce už rodičom pôjdeme len na hroby, ale to je jedno. Ja keď prichádzam do Tisovca a len vidím tabuľu s názvom, mám srdce v hrdle a zasa mám ten úžasný pocit, že idem domov. To sa nikdy nestratí, či tam niekoho máte, alebo nie, lebo tam máte srdce a spomienky na nádherné detstvo,“ zakončila skvelá humoristka.      

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Eleny Vacvalovej

<p>The post Humoristka Vacvalová prežila nádherné detstvo v Tisovci first appeared on vobraze.sk.</p>

To sa síce nenaplnilo, ale Katarínu Kantorovú si môžete pamätať z obrazoviek regionálnej TV Rimava. „Bola som tam vlastne od jej zrodu. Zastávala som funkciu šéfredaktorky. Popritom som bola aj redaktorkou. Tvorili sme tím skvelých mladých ľudí. Každý vniesol kúskom svojho talentu do reportáží pozitívnu energiu a originalitu. Som fakt zo srdca vďačná za túto skúsenosť,“ povedala nám Kantorová. Bavilo ju prinášať divákom pozitívne správy z regiónu. Ako poznamenala, televízia bola jej srdcovkou, keďže má rada prácu s ľuďmi.

„Vďaka pôsobeniu v televízii som spoznala veľmi veľa skvelých ľudí z rôznych oblastí života. S mnohými z nich som doteraz v kontakte, s niektorými v priateľskom vzťahu,“ doplnila Katarína. V televízii však už v ostatných rokoch nepracuje. Ako prezradila, v súčasnosti pôsobí vo sfére nehnuteľností a realít. „Ide zas o prácu s ľuďmi. Čo sa týka budúcnosti, nevylučujem, že by som sa možno na obrazovku niekedy vrátila. Uvidíme, čo život prinesie,“ uviedla Kantorová z Rimavskej Soboty.

Jej vášňou je šport. Venuje sa jeho rôznym druhom. Dlhodobo navštevuje fitnescentrá, súťažne sa venuje vodnému športu paddleboardingu, v lete je jej druhým domovom Teplý Vrch. Okrem toho sa rada bicykluje, korčuľuje,lyžuje, bežkuje, no medzi jej záľuby patrí tiež skialpinizmus či turistika. V tomto roku by chcela pokoriť Lomnický i Gerlachovský štít.

<p>The post Snívala o tom, že sa stane herečkou first appeared on vobraze.sk.</p>