Obec Klenovec sa v týchto dňoch stala opäť raz folklórnym centrom. Návštevníci 44. ročníka Gemersko-malohonských folklórnych slávností Klenovskej rontouky môžu opäť počuť a vidieť tóny ľudových piesní i remeselných majstrov. Jedným z nich je aj majster ľudovej umeleckej výroby Milan Stieranka z Klenovca. Ako pre vobraze.sk priznal, slávnosti navštevuje pravidelne a veľmi rád. „Veď som z Klenovca, tak musím,” povedal s úsmevom a dodal, že chodí sem, aj keď on sám spievať či tancovať nevie, je ale vášnivým divákom. Za tie roky už nazbieral niekoľko pekných zážitkov, no významné sú preňho práve tieto dni. „Kedy môžem ľuďom z okolia ukázať svoju tvorbu,“ hovorí Stieranka, ktorý sa venuje výrobe črpákov už takmer štyridsať rokov.

To, že je milým človekom, bolo poznať hneď od začiatku. S veľkou vášňou rozprával o svojom remesle. „Pri výrobe črpákov sa snažím dodržiavať tie konštrukcie, ktoré boli pôvodné. Aby bolo jasné, z ktorého kraja pochádzajú,” povedal Milan Stieranka. Ten má na rontouke výstavu pod názvom Bačovský riad. Po oslovení organizátormi tohto podujatia sa na tento deň pripravoval už od konca minulého roka.

Hlavným zámerom výstavy sú najmä črpáky, z ktorých majster vyrába hneď niekoľko typov a to severoslovenský typ, stredoslovenský typ a východoslovenský typ. Napríklad východoslovenský črpak, je z oblasti Gemera a Spiša, má rúčku a nádobku vyrobenú z jedného kusa dreva. Hlavný rozdiel je aj vo výzdobe a tak, ako to býva aj pri iných typoch výrobkov, aj tu bola rozhodujúca bohatosť daného kraja. Pre každé miesto bol typický iný motív. V Hornej Nitre sa tradične používal vzor srdca, Detva mala zase vežičku, pre Horehronie bol typický figurálny motív, bača zobrazoval sám seba, pri robote alebo pri oddychu. „Všetko má svoj zmysel, nič nebolo robené bez rozmyslu, každý sa snažil hlavne prejaviť pri tvorbe,” priblížil Stieranka, ktorý spolupracuje s Ústredím ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).

Milan Stieranka vyrezáva drevené kone, ovečky, barana, medvede a rôzne iné. Slona či leva by ste v jeho tvorbe hľadali márne. V neposlednom rade na výstave môžete vidieť aj vyrezávaný betlehem, ktorý bol typický pre rodiny na Vianoce. Na záver skromne zhodnotil, že nevymýšľa nič nové, robí len to, čo sa dopočul od starších ľudí, či prečítal v knihách, ktoré boli zväčša písané v 50.-60. rokoch.

Predmety, ktoré vyrobil Milan Stieranka, sa dostali do rôznych kútov Slovenska i sveta. Jeho črpáky nájdeme v zbierkach múzeí v Rimavskej Sobote, v Detve, ako aj v Ovčiarskom múzeu v Liptovskom Hrádku. Dokonca sa dostali až do Číny, kde ich obdivujú v múzeu nehmotného kultúrneho dedičstva provincie Zhejiang.

Klenovská rontouka je však aj o gastronomických špecialitách. Pripravujú ich vo dvoroch: Klenovskom, U Bencov, U starých mám, U Lenky, v Heligonkárskom.

Sobota je na folklórnych slávnostiach zameraná na zbojníčenie a pre návštevníkov sú pripravené aj animačné aktivity pre deti ako Pasovačka za zbojníka, ale aj Lapačka Jánošíka, Prepad visišpána, a to v réžii Jaroslava Černáka a Viktora Brádňanského. Dlhoročnou súčasťou podujatia je aj jarmok remesiel a tvorivé dielne v zóne oddychu pri Baptistickom kostole, kde svoje remeslá prezentujú majster Ladislav Hedvigi Kyjatické hračky, Niná Svistáková práca s vlnou, Lucia Dovalová výroba modrotlače, Karolína Krišková paličkovanie, Šanca pre Dražice rôzne kreatívne vecičky, Kristína Lendvorská omaľovánky.

Od 18:30 dnes začne regionálny program z Gemera – Malohontu, pod názvom Od jari do leta, v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej. Predstavia sa v ňom FS Vepor z Klenovca, Hôra z Rejdovej, Stromíš z Vlachova, Miška Baštáková a Peter Gecelovský, Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Ivan Nemčok z Rožňavy, MSSk Húžva a ŽSSk Skaliny z Hnúšte, Lieščina z Rimavskej Soboty.

Jánošík v nás je názov programu od 21:00, v réžii Romana Malatinca, v ktorom sa predstavia Podpoľanec z Detvy, Rozsutec zo Žiliny, Hornoliptovskí kurucký regiment z Vavrišova, Trombitáši Štefánikovci z Nimnice, Kýčera z Čierneho Balogu, Vepor z Klenovca.

Sobotňajší program zakončí FS Technik z Bratislavy s programom Generáciám, venované 70. výročiu súboru.
V nedeľu organizátori pozývajú do kostola ECAV v Klenovci, od 10:00 na Služby Božie.

Zdroj: vobraze.sk, Stanislava Zvarová a Dominika Husárová

Klenovská Rontouka ponúkne pestrý program pre dospelých i deti. Pripravte sa aj na zbojníkov

<p>The post Remeselník Milan Stieranka je vášnivým divákom Klenovskej rontouky. Zažíva počas nej významné dni first appeared on vobraze.sk.</p>

Milan Stieranka z Klenovca sa venuje výrobe črpákov už takmer štyridsať rokov. Predmet, ktorý nájdeme na salaši, mu učaroval už v detstve. Začal ich vyrezávať popri svojej práci ako záľubu a dnes tento slovenský výrobok môžu ľudia obdivovať až v ďalekej Číne. Má titul majster ľudovej umeleckej výroby.

Spočiatku pracoval s kovom a k rezbárstvu sa dostal postupne. Vyrábal pracky na opasky, ale aj podlievané pracky na veľké zvonce. Dokonca pre jeden detský súbor vyhotovil ľahké hliníkové valašky. „Skúšal som aj obrazy v dreve, a keďže sa mi to javilo, že je to zaujímavé, postupne som prechádzal od kovu k drevu,” uviedol pre vobraze.sk Milan Stieranka. Spomína si aj na svoj prvý výrobok, ktorý sa odvážil niekomu ukázať. Boli to drevené obrázky podľa fotografií Karola Plicku z knihy Zlatá brána. V súčasnosti vyrába hlavne črpáky, a to zo všetkých kútov Slovenska. Obdivoval ich odmalička. „Chodil som na žinčicu na salaš pod Sincom a tam mal bača vystavené krásne vyrezávané črpáky. Keď prišiel na salaš vzácny hosť, vždy ho ponúkli žinčicou z krásneho črpáka. No a ja, keďže som bol malý, dostal som žinčicu tiež, ale z plechového hrnčeka. Vtedy som si povedal, až raz budem veľký, takýto črpák si spravím sám. A stalo sa,” spomína rezbár a dodáva, že vyrábať sa ich naučil sám. Informácie čerpal hlavne z literatúry a čo-to mu poradili aj bačovia z blízkeho okolia.

Vyrába tri typy črpákov: severoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský, do poslednej menovanej oblasti sa zaraďujú črpáky z Gemera a Spiša. Tie sa od ostatných typov odlišujú tým, že rúčku a puterku (nádobku) majú vyrobenú z jedného kusa. Vyznačujú sa vysokou štíhlou líniou, nadol mierne zúženou, pričom rúčku väčšinou zdobí motív psíkov. „Puterka sa najčastejšie vyrába z javora, prípadne zo svora. Na zhotovenie dna sa používa ihličnaté drevo,” dodal Milan Stieranka, ktorý okrem črpákov vyrába aj pastierske betlehemy, soľničky, formy na oštiepky, črpačky a pre deti koníky, medvede, vlky, psíky, ovce, barany, poprípade kto, čo chce.

Tvrdí, že najradšej robí všetky druhy črpákov, lebo sa mu všetky páčia. Pri ich výrobe dôsledne dodržuje konštrukciu a stavbu jednotlivých typov, a to hlave preto, aby sa do budúcna zachovali v pôvodnej podobe. „Výzdoba je už voľnejšia, ale aj tam sa snažím pridržiavať tradičných vzorov v mojom prevedení,” poznamenal. Črpáky vyrába z javora, čerešne prípadne z iných ovocných drevín, pokiaľ sa k nim dostane. Betlehemy a zvieratká zas z lipy.

Predmety, ktoré vyrobil Milan Stieranka, sa dostali do rôznych kútov Slovenska i sveta. Jeho črpáky nájdeme v zbierkach múzeí v Rimavskej Sobote, v Detve, ako aj v Ovčiarskom múzeu v Liptovskom Hrádku. Dokonca sa dostali až do Číny, kde ich obdivujú v múzeu nehmotného kultúrneho dedičstva provincie Zhejiang. „Pastiersky betlehem bol v čase vianočného obdobia 2016 na medzinárodnej výstave betlehemov „100 „Presepi“ v Ríme. Tá sa koná každý rok vo výstavných priestoroch pri bazilike Santa Maria del Popolo v centre Ríma na Námestí Piazza del Popolo,” ozrejmil.

Spolupracuje s Ústredím ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Svoje výrobky dodáva do ich sietí predajní, no ako hovorí, robí aj veci na objednávky podľa predstáv tých, ktorí si chcú dať niečo vyrobiť. Za svoje rezbárske umenie mu ÚĽUV udelil v roku 2017 titul majster ľudovej umeleckej výroby. Svoje výrobky Milan Stieranka prezentuje na rôznych podujatiach, zúčastňuje sa na Dňoch majstrov ÚĽUV, Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach v Klenovci, na podujatí Nezabudnuté remeslá v Banskej Štiavnici, Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve, vo Východnej, na Myjave, v Banskej Bystrici a rôznych ďalších. Výrobu drevených predmetov sa snaží učiť aj mladú generáciu na remeselných táboroch v Banskej Bystrici či Ráztočnom. Vo voľnom čase si rád prečíta o ľudových výrobcoch.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album M. Stieranku

<p>The post Zručný majster z Klenovca vyrába črpáky i drevené betlehemy first appeared on vobraze.sk.</p>

Na Rontouke ocenili v uplynulých dňoch dve organizácie a jednotlivcov. Klenovskí poslanci o tom rozhodli ešte v roku 2020, no k ich odovzdaniu nedošlo kvôli zrušeniu folklórnych slávností z pandemických dôvodov. Čakalo sa tak na tento ročník, aby sa im na hlavnom pódiu ušlo rovnakej pocty, ako po minulé roky. Cenu obce získala Špeciálna základná škola v Klenovci a Bedmintonový klub RODON Klenovec. Obecné zastupiteľstvo schválilo aj to, že Cenu starostky udelili rezbárovi bačovského riadu Milanovi Stierankovi a fotografovi Jánovi Kováčikovi. Ten nám prezradil, že 13. augusta oslávil životné jubileum, 75 rokov a ešte stále je aktívnym fotografom.

„Fotiť som začal v roku 1972, keď sa mi narodil syn, odvtedy som vydal tri knihy. Okrem prírodných krás Klenovca som fotil i na mnohých spoločenských akciách a svadbách,“ priblížil pre vobraze.sk Ján Kováčik z Klenovca.

Ľuďom sa vraj najviac páči štýl fotografií Kováčika. „Moje fotografie zachytávajú momenty, nie sú to klasické strnulé fotky,“ priblížil. Teraz už podľa jeho slov každý má fotoaparát, no keď fotil svadby alebo koniec školského roka, tak sa mu darilo robiť zábery, ako sa ľudia tešia s kvetmi, či sa prváci túlia k mame. „To ma tak bavilo. Niekedy som sa tak sústredil, že som nefotil, ale postupne som sa naučil pozerať a aj fotiť, aby som nerušil,“ podotkol Kováčik, ktorý odjakživa rád fotil prírodu.

„Za rôzneho počasia a netradičného času som prechádzal ‘vŕšky‘ v okolí. Tak vznikla moja prvá fotokniha Klenovec z výšky.“ V knihe nájdete fotky, ako sa korigoval miestny potok, alebo ako to vyzeralo v miestach, kde je teraz priehrada. Dnes Ján Kováčik píše a prispieva svojou bohatou zbierkou fotografií do miestnych novín či do infokanálu v televízii. Pochádza z desiatich súrodencov, posledná bola sestra.

Pozrite si aj fotogalériu Jána Čajka, ktorý svojimi profesionálnymi objektívmi zachytil aj tento ročník Rontouky. Pracuje síce ako kamionista, no aktívnejšie fotí vyše desať rokov. „Začal som ešte na škole, ale potom som sa tomu nevenoval. Som len amatér, ale rád fotím, čo je naokolo, kultúrne akcie, ale aj prírodu,“ povedal päťdesiatnik Čajko.

Na záberoch prierezom diania folklórnych osláv zachytil aj atmosféru z piatkového programu. Zlatým klincom tam bol súbor Považan, ktorého vystúpenie si ľudia na konci niekoľkokrát vytlieskali. V jeho fotogalérii nechýbajú ani zábery zo záveru podujatia, ktorý prebiehal v nedeľu, v evanjelickom kostole.

Zdroj: vobraze.sk, Tereza Nemcová, FOTO: Ján Čajko

<p>The post Na Rontouke ocenili organizácie aj jednotlivcov. Pozrite si fotogalériu Jána Čajka first appeared on vobraze.sk.</p>

Priaznivcom folklóru a nadšencom ľudového umenia sa v týchto dňoch naozaj oplatilo navštíviť Klenovec. Najstaršie folklórne slávnosti v okrese Rimavská Sobota mali čo ponúknuť. Na jednom mieste ste si mohli užiť bohatý program regionálnych folklórnych kolektívov, remeselníkov, hudobníkov i hosťujúcich kolektívov z ostatných regiónov Slovenska. Aj keď nám každý z nich ponúkol niečo iné, mali spoločný cieľ, rozvíjať a uchovávať tradičnú ľudovú kultúru. Nechýbala na nich ani druhá najstaršia rodáčka z Klenovca, viac sa dočítate v článku zo včera.

Remeselníci sú neoddeliteľnou súčasťou Klenovskej Rontouky, tak tomu bolo aj na 42. ročníku. Mnohí z nich prišli do Klenovca s tým, že sú poslednými vo svojom obore. „Výrobe drevených hračiek sa venujem približne dvanásť rokov. O metóde ich výroby, ktorá je stará vyše 150 rokov, som sa dozvedel z kníh. Neskôr som si zohnal učiteľov, vtedy ešte totiž boli takí, čo sa tomuto remeslu venovali. Teraz sa dá povedať, že na Slovensku nemám konkurenciu,“ povedal pre vobraze.sk výrobca hračiek, Ladislav Hedvigi. Kyjatické hračky dostali názov podľa obce Kyjatice, ktorá sa v 18. storočí zviditeľnila výrobou nábytku. A tam sa začal aj príbeh hračiek. „Kyjatické hračky sú typické svojim vzorom. Pri ich výrobe je použitý rytý ornament, “ dodal Hedvigi.

O jedinečnosti svojho remesla nám porozprávala aj Eva Sojková. „Na kolovrátku ma naučila pracovať moja krstná mama. Vtedy som veľmi obdivovala, ako ľahko jej to ide, “ spomína už dnes skúsená priatka. Spolu s tkáčkou Ľubomírou Žilíkovou tvoria výborný tím. Do Klenovca doniesli aj ukážku tkaných ľanových kobercov, taštičiek či košieľ. Výrobky sú jedinečné svojim ľudovým vzorom spojeným s modernejším dizajnom.

Ľudová hudba sa v našom regióne tradovala z generácie na generáciu. Tak, ako sa vyformovala do dnešnej podoby, v sobotu sa predviedlo v súťaži Drótova nôta päť kolektívov ľudovej hudby, jeden vytvorili hudobníci z Rimavskej Soboty spolu s hudobníkmi z Rožňavy, ďalej to boli kolektívy z Považskej Bystrice, Strečna, Hriňovej a Klenovca. Po napínavom súboji napokon zvíťazila Ľudová hudba Hriňovčan z Hriňovej.

Príjemnú atmosféru dotvárala okrem bohatého programu aj vôňa tradičných špecialít. Nechýbali klobásky, trdelníky ani rybacia polievka halászlé.

Na záver sme oslovili Jána Fottu, gubára a spracovateľa ovčej vlny. Aj keď sa narodil v Hnúšti, celý život prežil v Klenovci. „Vyrábam koberce, guby, rôzne odevy, tašky i vankúše. Napriek tomu, že škála výrobkov z ovčej vlny je naozaj široká, na Slovensku som jediný, kto sa jej spracovaniu venuje. “

V Klenovci bola podľa jeho slov dlhá tradícia spracovania ovčej vlny. „V dobrých časoch tu pracovalo zhruba 36 výrobcov, no potom nastal generačný útlm a ostal som iba sám,“ dodal Fotta. Jeho výroba je výnimočná v tom, že vlnu spracúva od samého začiatku, teda od špinavej vlny až po hotový výrobok, úplne sám. „Prišiel som ľuďom ukázať, že situácia v mojom obore je kritická a chcel by som napomôcť k zachovaniu tohto remesla. Banskobystrický samosprávny kraj sa rozhodol konať vo veľkom, no pre mňa je oveľa dôležitejšia kvalita ako kvantita výrobkov, “ uviedol pre vobraze.sk Ján Fotta.

Slávnosti v Klenovci každoročne hostia mnoho príbehov, ktoré by mali byť v mene udržania tradícií vypočuté. Veríme, že táto úžasná tradícia Klenovskej Rontouky ostane pre budúce generácie zachovaná.

Zdroj: Tereza Nemcová, foto: vobraze.sk

<p>The post Na Rontouke bolo tradične veselo. Nechýbali ani remeselníci + foto first appeared on vobraze.sk.</p>