To, čo sa pred dvadsiatimi rokmi začalo obyčajnou rodinnou dovolenkou v Chorvátsku, prerástlo do úspešného podnikania, za ktorým prichádzajú zákazníci z celého Slovenska. Rodák z Hrnčiarskych Zalužian Jaroslav Vrábeľ (51) vybudoval spolu s manželkou Ivetou spoločnosť Karavanovo, ktorá sa venuje predaju, prenájmu aj servisu obytných prívesov a karavanov.

Začiatky pritom boli celkom nenápadné. „Chceli sme si kúpiť karavan, ale v tom období ich na Slovensku takmer nebolo. Kúpili sme si prvý obytný príves, narodila sa nám dcérka a vybrali sme sa s ním do Chorvátska. Ešte počas dovolenky som dal prvý inzerát, že karavan predám. Keď sme sa vrátili domov, zákazník už čakal pred bránou. Tak sa predal náš prvý karavan,“ hovorí Vrábeľ.

Z času na čas priniesol auto pre priateľov. Postupne však začal popri automobiloch dovážať aj karavany. Jeden predal, kúpil ďalší, potom tretí a ďalšie. Každý si najskôr s rodinou vyskúšali na vlastných cestách, aby vedeli ľuďom odporučiť tie najlepšie a hlavne praktické kúsky. „Nechceli sme zostať bez karavanu ani my. Postupne sme testovali rôzne modely, chodili na čoraz krajšie miesta a získavali skúsenosti. Zároveň sme zisťovali, čo zákazníkom vyhovuje a čo od karavanov očakávajú,“ približuje.

Zo súčiastok vznikol e-shop

S rastúcim počtom zákazníkov prichádzali aj ďalšie požiadavky. Ľudia potrebovali náhradné diely, doplnky či rôzne vylepšenia. „Keď som chodil do zahraničia, zákazníkom som rád priniesol všetko, čo potrebovali. Postupne vznikol nápad vytvoriť e-shop so súčiastkami a príslušenstvom. Tak sme sa začali rozširovať,“ hovorí.

Blízko mali aj k známym značkám Knaus, Tabert a Weinsberg a začali tak spolupracovať s ich importérom v Rimavskej Sobote, neskôr sa sami začali venovať predaju a prenájmu karavanov. „Videl som, že ide o kvalitné karavany. Zákazníci z celého Slovenska si u nás nechávali montovať rôzne doplnky, postupne sme rozšírili spoluprácu a pridružila sa k tomu aj požičovňa.“ Ponúkajú nové alebo maximálne dvojročné autokaravany. Po jednej či dvoch sezónach ich následne predáva, takže zákazníci jazdia na moderných vozidlách.

Na dvore majú približne dvadsať karavanov

Dnes firma ponúka nové aj jazdené obytné prívesy a karavany, prenájom, kompletný servis aj široký sortiment príslušenstva. V požičovni majú desať obytných prívesov či tri autokaravany. Na dvore ich býva približne dvadsať. „Máme kolegu Petra, ktorý sa stará o e-shop a komunikáciu so zákazníkmi. Ja s manželkou sa venujeme predaju, ale aj servisu. Každý karavan po návrate z prenájmu treba dôkladne umyť, vydezinfikovať, skontrolovať a pripraviť na ďalšie použitie.“ Súčasťou služieb je aj dezinfekcia vozidiel ozónom, kompletné vybavenie, diaľničná známka pre SR či havarijné poistenie. Spolupracujú aj s majiteľom požičovne karavanov v Detve – KaravanyDT Michalom Michálekom.

Okrem predaja montujú zákazníkom množstvo doplnkov podľa ich požiadaviek – od markíz, nosičov bicyklov, solárnych panelov či lítiových batérií až po elektrický pohon. „Celú výbavu do karavanov v požičovni montujeme sami. Chceme, aby mali zákazníci čo najväčší komfort a mohli si dovolenku naplno užiť,“ zdôrazňuje Jaroslav Vrábeľ.

Karavan môže byť úplne sebestačný

Veľká časť zákazníkov v súčasnosti podľa neho vyhľadáva čo najväčšiu nezávislosť. „Máme napríklad rybárov alebo ľudí, ktorí chcú stáť mimo kempov. Pomocou solárnych panelov, lítiových batérií a meničov vieme karavan urobiť prakticky sebestačný. Potom už stačí len vyraziť za zážitkami.“ Servisu sa venuje osobne. „Opravujeme kúrenia, chladničky, montujeme príslušenstvo. Túto prácu treba robiť s citom a kvalitne. Keď je všetko správne namontované, zákazník sa môže na karavan spoľahnúť.“

Karavaning si získava čoraz viac priaznivcov

Za dve desaťročia sledoval, ako sa mení záujem Slovákov o cestovanie. „Karavaning je dnes veľmi obľúbený. Skôr býva problém nájsť voľné miesto v kempe, preto odporúčame rezervovať si ho vopred. Na druhej strane robíme všetko pre to, aby boli naše karavany čo najviac nezávislé a zákazníci mali pri cestovaní väčšiu voľnosť.“

Sám na karavanovú dovolenku nedá dopustiť. „Je to úplne iný spôsob cestovania ako hotel. Je aktívnejší, človek sa musí o karavan aj postarať, doplniť vodu či pripraviť všetko na ďalší deň. Ale tá sloboda za to stojí.“ Karavany pritom už dávno nie sú iba záležitosťou letných mesiacov. Firma Karavanovo ponúka aj modely určené na zimné kempovanie. „Máme zákazníkov, ktorí vyrážajú aj počas zimy. Aj my radi chodíme do Oravíc alebo do Tatier. Zimný karavaning má svoje čaro.“

Odporúčajú objavovať aj Gemer-Malohont

Hoci ich zákazníci cestujú po celej Európe, radi im odporúčajú aj miesta v regióne. „Nemusia ísť hneď tisíce kilometrov. Krásne zážitky môžu získať aj na Teplom Vrchu, Ružinej, Kurinci či na ďalších miestach nášho regiónu. Aj tam si môžu vyskúšať, aké je to cestovať s karavanom.“

Zákazníci obľubujú krajiny ako Taliansko, Slovensko, Chorvátsko, Belgicko, Sardínia, ale aj severské krajina ako Nórsko či Fínsko.

Práce majú viac než dosť. Preto si na vlastné cestovanie hľadajú čas len ťažko. „Zákazníci sa nás často pýtajú, kam by sme im odporučili ísť. Som veľmi rád, že sa nám nedávno podarilo na dva týždne vyraziť do Chorvátska. Bol to pre nás malý zázrak. Väčšinu času sa totiž staráme o to, aby boli karavany pripravené a zákazníci spokojní.“

<p>The post Z H. Zalužian vyrážajú karavany do celej Európy. Manželia Vrábľovci poskytujú ich prenájom i servis first appeared on vobraze.sk.</p>

Hudobník Jozef Chlpoš zo Stárne, mestská časť Tornale, precestoval desiatky krajín, hral na lodiach v zahraničí a aj na dôchodku stále pravidelne sedáva za bicími nástrojmi. Hudba je pre neho celoživotnou vášňou, ktorej sa venuje dodnes – s rovnakým nadšením ako v časoch, keď začínal ako samouk. Ako pre vobraze.sk s humorom uviedol, už je dosť starý na to, aby začínal odznova. V skutočnosti však patrí medzi tých, ktorí nikdy neprestali. Dnes je členom kapely Tors z R. Soboty, ktorá pôsobí od roku 2016 a združuje viac než desiatku hudobníkov.

Jozef pochádza zo Stárne, kde vyrastal. Jeho cesta k hudbe však začala už v detstve. „Asi som tú hudbu počúval viac do hĺbky ako ostatní. Začínal som ako samouk, pretože v tých časoch učitelia hry na bicích nástrojoch neboli,“ hovorí Jozef Chlpoš (72). ​Zlom u neho prišiel na slovenskej základnej škole v Tornali, keď uvidel bubeníka hrať na venčeku. „Pozeral som na neho v nemom úžase. Ľavá noha, pravá noha, ľavá ruka, pravá ruka. Na všetko bol nejaký bicí inštrument, to ma veľmi zaujalo.“

Najviac ho však v tom období inšpirovala inštrumentálna britská hudobná skupina The Shadows, ktorá v rokoch 1968 – 1969 zavítala do Československa. „Bol to fantastický zážitok počuť, ako gitara znie cez zosilňovače, keď sa rozozvučia struny. Bolo to pre nás chlapcov niečo úžasné, počúvať tie tóny. Bol to ten prvý impulz smerom k hudbe,“ zdôraznil Jozef. ​​

Inšpirovala ho aj skladba „Honky Tonk Women“ od The Rolling Stones. Práve vďaka malej LP platni, ktorú dostal od sesternice ako darček, sa posunul k prvým pokusom hrať na bicie. Platňa zaujala kamarátov. Jednému z nich ju aj požičal a ten mu na oplátku vybavil miesto v detskom domove v Tornali, kde si mohol konečne vyskúšať hru na bicích. „Prišiel som tam, sadol som si za bicie a chlapec, z ktorého sa neskôr stal dobrý bubeník, mi ukázal jeden rytmus. Tak som sa začal učiť hrať,“ spomína s tým, že rodičia o jeho tajných výletoch na bicykli nemali ani poňatia, vášeň k hudbe u svojho syna vtedy nepodporovali.

„V tých časoch nekoloval práve najlepší názor na muzikantov. Hovorilo sa, že každý muzikant je svetobežník a v štyridsiatke umrie na tuberkulózu,“ rozpráva ďalej. Pravda vyšla najavo, až keď mal Jozef prvé vystúpenie na čajovom večierku. „Nemali sme diskotéky, hrávali sme na čajových večierkoch, kde sa v hojnom počte stretávali mladí ľudia. Bolo to v oveľa slušnejšej forme ako diskotéky, ktoré sa časom vzhľadom na alkohol dosť zvrhli.“​​

Hudbe sa naplno začal venovať počas štúdia na stavebnej priemyslovke v Rožňave, kde pôsobil vo viacerých kapelách. Ako sám hovorí, vždy sa snažil posúvať ďalej. „V Rožňave bolo veľa šikovných chlapcov. Urobili sme aj pár poloprofesionálnych koncertov. Som typ človeka nespokojný s tým, čo práve robím, pretože si vždy poviem, že sa to dá urobiť aj oveľa lepšie,“ vysvetľuje svoju motiváciu k pokroku.

Jeho okolie si však v tom čase medzi sebou hovorilo, že napredoval priam raketovou rýchlosťou. „V hudbe musí byť človek aj trochu fanatik, inak by to nešlo,“ dodáva s tým, že po škole sa stal v Tornali hudobníkom v kaviarni. Postupne prešiel od rocku k latinskoamerickým rytmom ako samba, bossa nova či swing a napokon zakotvil pri džeze, ktorý ho oslovil najviac. Dokonca si urobil profesionálne skúšky zo spevu v Bratislave.​​

Keď sa mu naskytla príležitosť, neváhal a prijal ponuku hrať s kapelou na výletných lodiach v zahraničí. Znamenalo to však aj zásadné rozhodnutie – dať výpoveď v práci a vydať sa na neistú, no lákavú cestu.

Na lodiach panoval prísny režim. „Skrátka, keď hráte, musíte hrať,“ hovorí s tým, že od muzikantov sa vyžadovala vysoká profesionalita. „Mal som veľmi dobrých kolegov, šikovných muzikantov. Sprevádzali sme rôzne šouprogramy či spevákov, ktorí už mali svoje najväčšie roky slávy za sebou. Na zaoceánskych lodiach si však stále užívali pozornosť publika,“ priblížil.

Hranie na lodi znamenalo nielen slušný zárobok, ale aj možnosť spoznať svet. Práve vďaka tomu precestoval približne 50 krajín. Učarovala mu najmä Srí Lanka, Karibik či Francúzska Guyana. V jeho zozname však dodnes chýba Severná Amerika a Austrália.

Napriek cestovaniu ho to vždy ťahalo domov. „Srdce ma vždy ťahalo za rodinou. Manželke patrí veľká vďaka za jej podporu a toleranciu pri plnení mojich hudobných snov,“ dodáva Jozef, ktorý striedal pobyt v zahraničí s návratmi domov. Podľa neho je takýto životný štýl vhodnejší skôr pre slobodného človeka.

Dnes trávi čas najmä s rodinou – s radosťou sa venuje vnúčatám aj práci v záhrade, ktorá je jeho ďalšou veľkou vášňou.

Popri práci však hudbu počúvať nemôže. Podľa vlastných slov by sa do nej tak zahĺbil, že by zabudol pracovať.​​ Dnes je Jozef súčasťou zoskupenia Tors Rimavská Sobota, ktoré by sa pri troche neskromnosti dalo nazvať big bandom. V skupine spieva Monika Bírová z Hrachova a ako hosť im vypomáha Jozef Gödri, učiteľ klavíra zo Základnej umeleckej školy v R. Sobote. „Naša skupina hráva z lásky k hudbe, nie pre peniaze, aj keď by nám to niekedy padlo vhod,“ hovorí Jozef. Momentálne hľadajú dobrého basgitaristu.​ Skúšajú raz týždenne v mestskom amfiteátri, keďže kultúrny dom v Rimavskej Sobote prechádza rekonštrukciou. Vystupujú tri až štyrikrát do roka. Najbližšie sa predstavia v máji na Dňoch mesta v Rimavskej Sobote.

„Bigbandová hudba je menšinová, je tu obmedzený počet poslucháčov aj vystúpení. Čo by za takúto kultúru dali iné európske štáty,“ zamýšľa sa. Na bicie cvičí každý deň a inšpiráciu čerpá z mien ako Burt Bacharach, Eliane Elias, Chris Botti či Jamie Cullum. Odporúča tiež skladbu Heavens Design od Bobbyho McFerrina. Ako sám hovorí, Amerika mala v 40. a 50. rokoch veľmi plodné obdobie tvorivých ľudí, a tie staré piesne z American Songbook sú ozaj veľmi pekné. Vo voľnom čase hrá na bicie aj v dychovej hudbe mesta Hnúšťa.

Jozefov život nebol len o hudbe. Pôsobil ako stavebný dozor v Tornali a po návrate z výletných lodí sa rekvalifikoval na UMB v Banskej Bystrici a pracoval ako majster odborného výcviku v Tornali aj necelých desať rokov na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Rimavskej Sobote.​ Na školské časy spomína ako prísny pedagóg, ktorý veril, že škola má študentov aj vychovávať.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Jozef Chlpoš

<p>The post Bubeník Jozef Chlpoš hral na lodiach po svete. Dnes udáva rytmus na podujatiach i v R. Sobote first appeared on vobraze.sk.</p>

Bezplatné cestovanie pre seniorov nad 70 rokov sa od nového roka zmení, dopravu zjednoduší Senior Pas
Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) od 1. januára 2026 zavádza nový systém bezplatného cestovania pre seniorov nad 70 rokov v regionálnych autobusoch Integrovaného dopravného systému BBSK (IDS BBSK). Bezplatná preprava bude možná len s dopravnou kartou Senior Pas, ktorú cestujúci jednoducho priloží k čítačke vo vozidle. Ako prví majú možnosť o Senior Pas požiadať seniori zo 40 miest a obcí, ktoré sa prihlásili do predregistrácie.

Od 1. januára budúceho roka budú seniori nad 70 rokov cestovať regionálnymi autobusmi v systéme IDS BBSK bezplatne vďaka Senior Pasu. Ten v plnej miere nahradí doterajšie preukazovanie sa vodičovi občianskym preukazom a tlač nulových registračných lístkov. Bez Senior Pasu budú mať cestujúci nárok len na 50% zľavu z bežnej ceny cestovného.

„Vyhoveli sme požiadavkám vodičov i samotných seniorov a prišli s novým produktom – Senior Pasom, ktorý bude fungovať podobne, ako predplatné lístky. Senior Pas môže mať podobu dopravnej karty IDS BBSK, QR kódu alebo môže byť aktivovaný na akejkoľvek inej karte, z ktorej je možné odčítať UID číslo. Vďaka nemu budú seniori nad 70 rokov aj od 1. januára 2026 cestovať regionálnymi autobusmi po celom kraji úplne zadarmo a na jednoduché „pípnutie“. Už sa nebudú musieť obávať, že stratia svoj občiansky preukaz, ani čakať na vytlačenie registračného lístka,“ hovorí predseda BBSK Ondrej Lunter.

Presné čísla
Zavedenie Senior Pasu nielen zefektívni odbavenie cestujúcich, ale tiež umožní presnú evidenciu počtu prepravených osôb.
„Toto je kľúčové pri rozhodovaní o zachovaní, posilnení alebo úprave spojov. Jednoducho povedané, ak dnes máme v autobuse 20 seniorov nad 70 rokov a z nejakého dôvodu nemajú vytlačené registračné lístky, autobus sa javí ako prázdny. Tomuto nový systém zabráni,“ doplnil Radoslav Vavruš, predseda predstavenstva spoločnosti Organizátor IDS BBSK, ktorá regionálnu autobusovú dopravu v kraji zastrešuje.

Predregistrácia cez obce a mestá
Ako prví budú mať možnosť o Senior Pas požiadať obyvatelia 40 miest a obcí, ktoré sa zapojili do predregistrácie. Tieto sú pripravené obslúžiť spolu viac ako 4300 seniorov priamo v mieste ich bydliska.
„Možnosť zapojiť sa do pred-registrácie sme dali všetkým mestám a obciam v našom kraji. Vytvorili sme pre nich špeciálny formulár a pripravili dopravné karty tak, aby bol celý systém čo najjednoduchší a aby seniori nemuseli cestovať na zákaznícke centrá. Pred-registrácia cez zapojené mestá a obce potrvá až do 15. októbra. Zoznam zapojených samospráv, spolu s detailnými informáciami o Senior Pase a odpoveďami na najčastejšie otázky je zverejnený na stránke www.idsbbsk.sk/seniorpas,“ povedal Ondrej Lunter s tým, že samotný proces registrácie si manažujú jednotlivé samosprávy v rámci svojich časových a priestorových možností. „Zapojené mestá a obce budú obyvateľov o registrácii informovať prostredníctvom svojich obvyklých komunikačných kanálov,“ doplnil župan.

Registrovať Senior Pas je už dnes možné aj v e-shope IDS BBSK po prihlásení sa do svojho konta alebo po vytvorení nového. Registrovať seniora online môžu aj jeho príbuzní, stačí, ak majú k dispozícii jeho doklad totožnosti pre overenie nároku na bezplatné cestovanie a aktuálnu fotografiu tváre. Podrobný návod ako Senior Pas aktivovať cez web je rovnako zverejnený na www.idsbbsk.sk/seniorpas.
„Registrácia Senior Pas prostredníctvom fyzických Zákazníckych centier IDS BBSK bude dostupná od 16. septembra. V stredu vo väčšine pobočiek predĺžime otváracie hodiny a pripravujeme aj personálne posilnenie v dopoludňajších hodinách. O detailoch ešte budeme informovať, seniorom však odporúčame, aby na registráciu využili čas až do 31. decembra a nestáli zbytočne v radoch,“ uzavrel Radoslav Vavruš.

Dôležité informácie
• Povinnosť mať Senior Pas na bezplatné cestovanie začne pre ľudí nad 70 rokov platiť od 1. 1. 2026 – dovtedy je stále možné preukazovať sa občianskym preukazom a registračným lístkom od vodiča.

• Senior Pas je možné vybaviť v e-shope IDS BBSK, od 16. septembra na Zákazníckych centrách IDS BBSK a do 15. októbra aj prostredníctvom zapojených obcí a miest – ich zoznam je dostupný na www.idsbbsk.sk/seniorpas.
• Prvé vydanie dopravnej karty pre účely Senior Pas je vždy bezplatné, každé ďalšie je spoplatnené podľa aktuálneho cenníka IDS BBSK.
• Seniora môže pre Senior Pas zaregistrovať aj člen rodiny – stačí občiansky preukaz a aktuálna fotografia seniora.
• Seniori bez trvalého pobytu v obci/kraji sa môžu registrovať, ak spĺňajú vekové kritérium.
• Senior Pas platí doživotne, obnovuje sa automaticky, ak sa použije aspoň raz za 365 dní.
• Zneužitie karty (napr. pred dovŕšením 70 rokov) bude pokutované v zmysle platného sadzobníka pokút IDS BBSK.

Zapojené mestá a obce
Pre detaily ohľadom času a miesta registrácie sledujte informačné kanály jednotlivých samospráv.
• Okres Banská Bystrica: Moštenica, Poniky, Králiky, Horná Mičiná, Kordíky
• Okres Banská Štiavnica: Beluj
• Okres Brezno: Podbrezová, Drábsko
• Okres Krupina: Kozí Vrbovok, Cerovo, Litava
• Okres Lučenec: Ábelová, Kotmanová, Lovinobaňa, Podrečany
• Okres Poltár: Mládzovo, Utekáč
• Okres Rimavská Sobota: Rimavská Baňa, Čierny Potok, Rimavské Brezovo, Lenartovce, Večelkov
• Okres Veľký Krtíš: Sucháň, Pôtor, Nová Ves
• Okres Žiar nad Hronom: Horná Ždaňa, Lovčica-Trubín
• Okres Žarnovica: Orovnica, Hodruša-Hámre, Žarnovica, Župkov, Veľká Lehota
• Okres Zvolen: Ostrá Lúka, Babiná
• Okres Revúca: Revúcka Lehota, Rákoš, Jelšava, Ratkovské Bystré, Tornaľa, Leváre.

Zdroj: tlačová správa – Lenka Štepáneková, vedúca útvaru marketingu a komunikácie IDS BBSK

<p>The post Bezplatné cestovanie autobusom pre seniorov nad 70 rokov sa zmení, možné bude len s dopravou kartou Senior Pas first appeared on vobraze.sk.</p>

Rita Herczegová je riaditeľkou Knižnice Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote, kde pôsobí nepretržite už viac ako 31 rokov. Na čelo inštitúcie sa postavila pred vyše štyrmi rokmi. Knihy, čitatelia aj samotná knižnica sú ale súčasťou jej života oveľa dlhšie. Prácu podľa jej slov vníma ako poslanie a knižnicu označuje za svoj druhý domov.

Pochádza z Behyniec, mestskej časti Tornale. Herczegová pri tejto príležitosti rada spomína na kaštieľ, ktorý v detstve slúžil ako kultúrne centrum. „Chodila som tam vystupovať ešte ako škôlkarka,“ hovorí. Rada si pripomína aj starú budovu škôlky, ktorá stála pri potoku Turiec a podľa nej „dýchala históriou“. Po základnej škole v Tornali odišla do Bratislavy, kde študovala na strednej škole knihovníctvo. „V tom čase nebolo bežné pustiť štrnásťročné dieťa na internát do hlavného mesta. No rodičia ma podporili. Bola som dobrá žiačka a túto možnosť si dodnes veľmi cením,“ zdôraznila Herczegová.

Do knižnice v Rimavskej Sobote nastúpila v roku 1994 – práve v období, keď sa presťahovala z priestorov múzea do terajšej budovy na Hlavnom námestí. „Nastúpila som v septembri, krátko po slávnostnom otvorení. Pôvodnú knižnicu v múzeu si pamätám ešte z praxe,“ podotkla. Ako prezradila, v jej začiatkoch všetko fungovalo na papieri a podľa jej slov to bolo jednoduchšie. “Od čitateľských preukazov až po karty, do ktorých sa zakladali knižné lístky. Všetko to bolo v šuflíkoch, bolo to zoradené, malo to svoju logiku. Ja sama som ešte stará škola, do dnešného dňa si všetko píšem na papier. Som však aj technický typ, no keď si mám vybrať, tak to, čo je na papieri, je pre mňa prehľadnejšie,” podotýka Herczegová. V súčasnej dobe by ich však podľa nej papierový systém skôr spomalil. “Lebo okrem výpožičiek kníh máme v ponuke širokospektrálne služby a technika nám to uľahčuje. Má to svoje benefity,” spomenula.

Herczegová začínala ako knihovníčka – bibliografka, neskôr sa stala vedúcou služieb a zástupkyňou riaditeľky. Práve tieto skúsenosti ju pripravili na vedenie celej knižnice. „Musíte byť aj ekonóm, aj právnik, manažér. Odvtedy mám na čítanie menej času. Keď sa ma niekto nedávno spýtal, čo som čítala naposledy, odpovedala som, že Zákonník práce,“ hovorí s úsmevom. Stále má však pri sebe knihu. Najradšej si ju vychutnáva vo vani naplnenej horúcou vodou. Za knihu, ktorú by odporučila každému, považuje Malého princa – pre jeho hĺbku a krásne myšlienky.

Knihy ju však vždy bavili. „Predstava, že v knižnici sa len číta, sa mi rozplynula hneď po nástupe do práce. No robím to, čo mám rada, a to je pre mňa najviac,“ spomenula riaditeľka, ktorá ešte v detských časoch najradšej čítala knižku Môj macík, potom to bola samozrejme povinná literatúra a pre dievčatá edícia Čajky.

Tvrdí, že práca v knižnici nie je nudná. „Teší ma, keď čitatelia poďakujú, že sme im zohnali konkrétnu knihu. Alebo keď sa podarí zrekonštruovať priestor, spustiť nový projekt či letný tábor pre deti. Tento rok sme ho ešte ani oficiálne neohlásili a už je takmer plný. Také momenty mi vedia pohladiť dušu,“ hovorí riaditeľka.

Jej ambíciou je zachovať kvalitu služieb a postupne knižnicu rozvíjať. V pláne má napríklad projekt na vybudovanie exteriérového výťahu z nádvoria, ale aj ďalšie rekonštrukcie, na ktoré sa snažia získať mimorozpočtové zdroje. „Napadlo mi už, či raz príde vyhorenie. Ale mám toľko nápadov, že zatiaľ určite nie. Ešte by som chcela pracovať,“ povedala a dodala, že na spropagovanie knižnice víta aj zámer umiestnenia sochy s lavičkou Mateja Hrebendu pred knižnicou.

Jej detským snom bola práca letušky. Keď cestuje a vidí letušky robiť inštruktáž, tak sa jej niekedy tento sen pripomenie. Vo voľnom čase rada cestuje. S rodinou opakovane navštívili Spojené štáty, kde nachádza obľúbený oddych na Floride. Rada má aj jednodňové výlety a prírodu – najmä návštevy jaskýň. „Radi chodíme aj do Svätého Antona alebo Banskej Štiavnice a z tých bližších miest milujem kúpalisko v Tornali, ktoré minulý rok otvorili a kde sa vždy rada vraciam,“ povedala Herczegová. V obľube má aj ručné práce, pečenie.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Riaditeľka Herczegová knižnicu v R. Sobote označuje za svoj druhý domov. Chcela byť letuškou a rada cestuje first appeared on vobraze.sk.</p>

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) zvyšuje dôraz na digitalizáciu svojich služieb, aby získala dodatočné výnosy, ušetrila náklady a prispela k ekológii. Cez mobilnú aplikáciu „IDeme vlakom“ a e-shop ZSSK si môžu zákazníci naďalej zakúpiť lístky bez servisného poplatku, a to napríklad aj z pohodlia svojho domova. Nákup cez web alebo mobilnú aplikáciu nie je len finančne najvýhodnejší, ale aj ekologický a šetrí čas cestujúcim. Poplatok za servis pri nákupe lístkov v pokladniciach a vo vlakoch ZSSK zavádza s účinnosťou od 15. marca 2025. Generálny riaditeľ ZSSK Peter Helexa zdôrazňuje: „Už viac ako 45 % našich zákazníkov nakupuje lístky online, čo je dôkazom, že moderné riešenia sú cestou budúcnosti. Zavedením poplatkov za servis chceme tento trend posilniť a rozšíriť využívanie našich digitálnych služieb na čo najväčší okruh cestujúcich. Rešpektujeme nižšiu mieru znalosti práce s internetom u staršej generácie a preto servisný poplatok nebudeme uplatňovať u seniorov pri kúpe cestovného lístka so 100 % zľavou, ľudovo povedané zadarmo.“

Podpora digitálnych riešení: Zavedenie poplatku za servis

Od 15. marca bude pri kúpe lístka v pokladnici alebo vo vlaku zavedený poplatok za servis vo výške 1 alebo 3 eurá. Tento krok reflektuje rozdielne náklady jednotlivých predajných kanálov a pokrýva spracovanie a vydanie lístka, tlač, správu predajných systémov, technickú podporu a personálne náklady. Online nákup zostáva najvýhodnejšou možnosťou – je rýchlejší, ekologickejší a nevyžaduje dodatočné náklady, preto sa naň poplatok nevzťahuje. „Cestujúci majú naďalej možnosť využiť rôzne digitálne kanály, vrátane SMS lístkov, ktoré zostávajú dostupné pre kategóriu osobných vlakov a TEŽ. Verejnosť o zmenách informujeme s mesačným predstihom, aby mali cestujúci dostatok času oboznámiť sa s výhodami online nákupu a dostupnými možnosťami,“ vysvetľuje generálny riaditeľ ZSSK Peter Helexa. ZSSK zároveň spúšťa informačnú kampaň, ktorá cestujúcim pomôže prejsť na digitálne nákupné možnosti. Cieľom je priblížiť výhody online predaja, zjednodušiť prechod na moderné formy cestovania a sprístupniť digitálne služby čo najširšiemu okruhu cestujúcich.

Online nákup: Najvýhodnejšia možnosť – lístok je bez poplatku za servis.
Nákup v pokladnici: K cestovnému bude účtovaný poplatok za servis vo výške 1 €.
Nákup vo vlaku: K cestovnému bude účtovaný poplatok za servis vo výške 3 € (pri nástupe v každej stanici, aj v stanici bez otvorenej pokladnice).
Výnimky: Poplatok za servis sa neuplatňuje pri kúpe cestovného lístka na 100 % zľavu pre cestujúcich od 62 rokov, pre osoby od 70 rokov a držiteľov preukazu ŤZP-S. Rovnako sa netýka miesteniek, lôžok, ležadiel, cestovného na bicykel a batožinu, SC príplatkov, preukazov JUNIOR, KLASIK a MAXI KLASIK, medzinárodných dokladov, kuriérnych zásielok, balíkových ponúk, autovlaku, prolongácie režijných preukazov, doplatku do 1. triedy a dobitia kreditu. ZSSK neprevádzkuje stacionárne automaty na staniciach, mobilné automaty vo vlakoch TEŽ a OŽ sú samoobslužné, a preto sa na ne poplatok nevzťahuje.

Dlhodobé trendy ukazujú rast digitalizácie

Štatistiky za posledných päť rokov jasne potvrdzujú trend digitalizácie:

Mobilná aplikácia „IDeme vlakom“ vzrástla z 1,09 % na 17,32 %.
E-shop na www.zssk.sk si udržuje stabilný rast, pričom jeho podiel sa zvýšil z 21,87 % na 28,35 %.
SMS lístky zostávajú minoritným kanálom, ich podiel sa pohybuje medzi 0,34 % a 0,53 %.
Predaj v pokladniciach dlhodobo klesá – zo 69,94 % na 47,68 %.
Nové digitálne projekty pre rok 2025

V rámci digitalizácie ZSSK pripravuje ďalšie inovácie, ktoré prinesú ešte väčší komfort:

Modernizácia aplikácie „IDeme vlakom“ a e-shopu pre jednoduchší a rýchlejší nákup lístkov.
Check-In Check-Out systém, ktorý automaticky zistí prejdené trasy a vypočíta najvýhodnejšie cestovné.
Elektronické zľavové preukazy pre študentov, seniorov a ďalších oprávnených cestujúcich.
Dnes už viac ako 85 % Slovákov používa smartfóny s prístupom k dátovým službám, čo výrazne znižuje bariéry pre využívanie digitálnych kanálov. ZSSK navyše nedávno modernizovala svoju aplikáciu „IDeme vlakom“, ktorá teraz ponúka ešte intuitívnejšie a rýchlejšie riešenia nákupu.

Finančné a ekologické výhody digitalizácie

Digitalizácia šetrí nielen čas, ale aj a peňaženky cestujúcich, ako aj financie ZSSK. Predaj lístka v pokladnici stojí spoločnosť viac ako euro, zatiaľ čo online predaj zníži tieto náklady na menej ako 30 centov. Okrem toho digitalizácia znižuje potrebu tlače papierových lístkov a prispieva tak k ochrane životného prostredia. „Každé euro získané alebo ušetrené digitalizáciou investujeme späť do zamestnancov, modernizácie vlakov a zlepšovania služieb,“ uzavrel Helexa.

Prispôsobenie služieb potrebám cestujúcich s dôrazom na digitalizáciu

ZSSK neustále pracuje na modernizácii a digitalizácii svojich služieb, tak aby reflektovali potreby všetkých skupín cestujúcich, čím prispejú k pohodlnejšiemu, efektívnejšiemu a dostupnejšiemu cestovaniu. Rodiny s deťmi môžu využívať digitálne nástroje na plánovanie ciest, ktoré poskytujú aktuálne informácie o spojeniach, rezerváciách miest a špeciálnych ponukách. Seniori a osoby so zdravotným znevýhodnením (ŤZP-S) ocenia elektronické doklady, ktoré eliminujú nutnosť fyzických potvrdení a zjednodušia kontrolu lístkov. Digitálne riešenia im navyše umožnia jednoduchší prístup k zľavám priamo cez mobilnú aplikáciu.

Pravidelní dochádzajúci a pracujúci získajú spoľahlivejšie spojenia vďaka taktovej doprave a lepšiemu prepojeniu cestovných plánov s digitálnymi systémami. Online nákup cez mobilnú aplikáciu IDeme vlakom, e-shop na www.zssk.sk alebo SMS (pre osobné vlaky) im umožní efektívnejšie plánovanie ciest a ušetrí čas, najmä počas ranných špičiek. Rekreační cestujúci môžu profitovať z ekologických možností cestovania a rozšírenej ponuky spojov, pričom digitálne služby im poskytnú jednoduchší prístup k sezónnym lístkom a výhodným ponukám.

Neoddeliteľnou súčasťou modernizácie je dostupnosť informácií v reálnom čase, rýchlejšie riešenie problémov a možnosť spravovať cestovanie v jednom systéme. Študenti a ľudia v produktívnom veku ocenia zákaznícke konto ZSSK, ktoré im spolu s aplikáciou umožní vyhľadávanie spojení, rýchle vrátenie lístka, online platby a nákup lístkov pre viacerých cestujúcich. Tento prístup šetrí čas, náklady a zároveň podporuje udržateľnosť a efektivitu železničnej dopravy na Slovensku.

20 rokov ZSSK: História a budúcnosť

Rok 2025 je pre ZSSK výnimočný – spoločnosť oslavuje 20 rokov svojej existencie. Každý deň vypraví 1 818 vlakov a prepraví približne 200-tisíc cestujúcich, čím efektívne spája regióny Slovenska. Ako najväčší poskytovateľ elektromobility v krajine prepraví ročne viac ako 70 miliónov cestujúcich, z toho 50 miliónov elektrickými vlakmi.

ZSSK sa dlhodobo zameriava na modernizáciu vlakových súprav, zlepšenie infraštruktúry a zavádzanie inovácií, ktoré prispievajú k udržateľnej a ekologickej železničnej doprave. Stratégia spoločnosti stojí na štyroch pilieroch: stabilný zamestnávateľ, moderné vlaky, kvalitné služby a finančná stabilita.

„Naša vízia je jasná – držíme Slovensko v pohybe a robíme všetko pre to, aby železničná doprava bola moderná, dostupná a ekologická. Digitalizácia je našou odpoveďou na potreby dnešnej doby a príležitosťou, ako priniesť lepšie riešenia pre každého cestujúceho,“ uzavrel Helexa.

ZSSK pozýva cestujúcich, aby si vyskúšali nové digitálne služby a objavili pohodlie moderného cestovania. Viac informácií nájdete na www.zssk.sk.

Zdroj: tlačová správa Železničná spoločnosť Slovensko

<p>The post Najvýhodnejšie cestovné od ZSSK je elektronické, ekologické a ekonomické first appeared on vobraze.sk.</p>

Mladý tanečník Kristián Vein je externým členom Baletu opery Národného divadla v Prahe, pôsobí aj v Brne. Talentovaný dvadsiatnik z obce Číž rád cestuje, usídlil sa v Prahe kde aj pôsobí. Čím je však ďalej od domova, tým mu viac chýba. Základy do života zbieral v Tornali, aktuálne v štúdiu pokračuje na dvoch školách. Ako pre vobraze.sk ďalej priblížil, miloval hudbu, tanec a chcel študovať herectvo.

„Sníval som o ňom ešte keď som bol na Základnej škole Pavla Jozefa Šafárika v Tornali. Potom ma prijali na súkromné konzervatórium v Košiciach a práve počas štúdia na hudobno-dramatickom odbore prišiel môj prvotný zápal pre tanec, preto som prestúpil na tanečný odbor,“ priblížil Vein, ktorý bol odmalička náruživým dieťaťom. Napriek nadšeniu prišli však prvé zlyhania a aj vďaka pretrvávajúcej pandémii postupom času pomaličky od tancovania ustúpil.

„Budovanie fyzickej kondície a osvojovanie si tanečných štýlov a techník v domácom prostredí bolo veľmi náročné,“ spomenul Vein. „Tak, ako dnešná mládež je zvyknutá odhodiť všetko v zárodku, bol som jeden z nich,“ priznáva s tým, že pri tancovaní bol stále trochu na inej vlne ako spolužiaci. Našla sa však jedna učiteľka, ktorá ho však k pokračovaniu stále nabádala, v kontakte sú dodnes. Práve na tomto konzervatóriu si Kristián ešte externe dorába titul.

V Prahe začal študovať ekonómiu na vysokej škole. Napriek úplnému odbočeniu od pôvodného plánu, byť viditeľným v tanečnom priemysle, ho osud nasmeroval na tanečný konkurz do Národného divadla. „Mal som pri sebe tých správnych ľudí, ktorí ma presvedčili, aby som to skúsil. Konkurz trval približne osem hodín, zúčastnilo sa ho 130 dychtivých, nádejných tanečníkov. Nakoniec si vybrali 12 ľudí a ja som mal tú česť byť medzi nimi,“ hovorí Vein. V národnom divadle pôsobí od začiatku roka 2024.

Ako uvádza, operný súbor nemá sólových tanečníkov. Je to vlastne jeden kolektív tanečníkov, ktorý je obsadzovaný do opier typovo trebárs podľa toho, či potrebujú do roly mladších, alebo starších tanečníkov. Naopak v baletnom súbore sú sólisti, demisólisti“ Po premiére Rusalky prišli na rad ďalšie role. Mal možnosť tancovať v opere Nabucco, Nápoj lásky, Šárka, či Ottelo.

V Janáčkovom divadle v Brne pôsobí ako externý člen, kde sa momentálne vo veľkom chystá nové predstavenie Figarova svadba, s ktorým sa pôjde až do Francúzska. Za sebou má záživný projekt Výlety páně Broučkovy. Podľa jeho slov si všetky úlohy naštudoval s veľkým oduševnením. Vzorom preňho sú sólisti z divadla. Napriek tomu, že ním počas svojej tanečnej púte aj vďaka realistickému nadhľadu, neplánuje byť, pripomínajú mu, aby na sebe viac pracoval.

Aj vďaka tomu, že ho to od raného detstva ťahalo umeleckým smerom, vniesol do svojej rodiny akýsi „nový nádych“ práve tým, že ako prvý v rodine túžil byť umelcom. K inému druhu tanca, ako je napríklad spoločenský, ho to nikdy neťahalo. „Bral by som to ako šport, a mne by sa nechcelo súťažiť s nikým. Práve preto som sa našiel v umeleckom smere, i keď sa to vlastne určitým spôsobom v rolách vždy prepája, klasika so súčasnými žánrami,“ povedal Kristián Vein.

Veľmi dobré spomienky má aj na módnu prehliadku Borisa Hanečku v rámci otvorenia nových častí Auparku v Bratislave. „Bolo to zorganizované v rámci tanečného vystúpenia ako skvelá kombinácia módy a tanca, čím celý koncept prehliadky získal významnú dynamiku.“

V súčasnosti sa rozhodol aj pre externé štúdium masmediálnej komunikácie na UCM v Trnave. „Je to hlavne kvôli zabezpečeniu si vlastnej budúcnosti. Život v umeleckej brandži je nepredvídateľný, je to doslova tanec na tenkom ľade. Hocikedy sa môže trebárs prihodiť úraz, je dobre mať v zálohe plán B,“ podotkol.

Do svojho rodiska sa vracia sporadicky dva-trikrát ročne, počas sviatkov. „Čím viac som sa svojmu domovu vzdialil, tým radšej prichádzam späť. Kým som býval doma, vnímal som mnoho bezvýznamných negatív a práve to, čo mi v tých časoch najviac prekážalo, prináša do môjho života harmóniu, kľud a teplo domova. Môžem trebárs dokorán otvoriť okno, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Nepočuť zvuk električky, sirén. Každá stránka má dve mince, už som si na život mimo svojho domova zvykol,“ dodáva.

Zdroj: vobraze.sk foto: archív Kristián Vein

<p>The post Mladý tanečník zaujal v Prahe i v Brne. Talentovaný Kristián Vein pochádza z Čížu first appeared on vobraze.sk.</p>

Od utorka siedmeho januára sprevádzkujú nový autobusový spoj z Revúcej do Bratislavy. Pre vobraze.sk to potvrdil Dušan Súkeník, konateľ spoločnosti NIKA BUS z Lubeníka. „Všetko je doriešené a začíname najbližší utorok na tejto linke premávať. Sme na to pripravení, cestujúcich poveziem ako jeden z vodičov,“ dodal.

Diaľkový autobus bude odchádzať z autobusovej stanice v Revúcej ráno o 6:00 h. Jeho ďalšími zastávkami na ceste budú Lubeník, Jelšava, Tornaľa (odchod 6:40), Rimavská Sobota (7:10 h), Lučenec (7:40), Detva, Zvolen, Žiar nad Hronom, Nitra a jeho príchod do Bratislavy je podľa cestovného poriadku o 11:20 h. „Budeme zabezpečovať dopravu od pondelka do piatku. Od začiatku sme mali plán, že budeme jazdiť v obidvoch smeroch cez Tornaľu. Máme na to pozitívne ohlasy. Nad tým, že by sme mali zastávky v Tisovci či v Hnúšti, sme neuvažovali,“ uviedol Súkeník.

Z Bratislavy bude mať autobus na tejto linke odchod o 13:45, do R. Soboty má doraziť o 17:58, do Tornale o 18:25 a do Revúcej o 19:05 h. „Študenti a dôchodcovia budú mať zľavu 25 percent a deti do šesť rokov 50 percent. Možno časom zavedieme aj rezervačný systém, ale fungovať začíname bez neho,“ povedal konateľ spoločnosti.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album D. Súkeník

Od januára začne premávať autobus z Revúcej do Bratislavy. Cestujúcich priberie v Tornali, R. Sobote i Lučenci

<p>The post Pribudne nový spoj z Revúcej do Bratislavy. Zastávky bude mať v Tornali, R. Sobote i Lučenci first appeared on vobraze.sk.</p>

Cestovateľka Veronika Enache z obce Čiž v okrese Rimavská Sobota trávila roky Vianoce v zahraničí a v teple. Aj keď navštívila 88 krajín sveta, videla celú Severnú a Južnú Ameriku, Európu, i časť Ázie a Afriky, stále je podľa jej slov kam cestovať. Ako pre vobraze.sk Veronika Enache uviedla, kým sa nestala mamou, zemiakový šalát počas Vianoc nahradili morské plody. Na výletnej lodi počas štedrého večera ponúkali vraj pochúťky všetkého druhu, okrem tých našich tradičných. V tom čase jej tradície nechýbali, ale po narodení syna svoje priority nastavila inak. Vysvetľuje, že deťom chce ukázať, aké sú krásne Vianoce doma. „Aby nezabudli, odkiaľ pochádzame popri tom cestovaní čo s nami zažívajú. Plynule rozprávajú po anglicky, maďarsky, slovensky aj rumunsky, a tak sa u nás miešajú tradície z každej strany,“ hovorí.

Počas Vianoc spolu ako rodina zdobili stromček, krájali jablko, podávali si oplátky, na stole nemohli chýbať zemiakový šalát i ryba. „Na morské plody a cestovanie máme ešte čas,“ spomenula. Stráviť Vianoce v cudzine ju stále láka a ako hovorí, verí, že ten správny čas ešte príde. Aktuálne si podľa nej deti nevedia predstaviť, že by Vianoce trávili kdekoľvek inde ako doma.

„Sú vo veku, kedy veria, že Ježiško ich môže nájsť len doma pri stromčeku. V hoteli, alebo na pláži by k nim netrafil,“ podotkla s úsmevom Veronika, ktorá sama cíti, že takto je to teraz správne, aby deťom vštepili lásku k svojmu pôvodu. I keď ako zmiešaná rodina musia rešpektovať tradície všetkých predkov. Okrem slovenských, sa pri sviatočnom stole objavujú aj rumunské, či maďarské prvky. Snáď spoločným zvykom je bozk pod imelom.

„Už keď som bola prvý krát s rodičmi pri mori, tak som cítila, ako by ma more volalo,“ spomína dnes už skúsená cestovateľka na svoju prvú skúsenosť. Prvý výlet osamote podľa nej však nebol najlepší. Šla do Londýna, aby sa nalodila na prvú plavbu výletnou loďou. Podotkla, že stres čo prežívala jej natoľko utkvel v pamäti, že dodnes nemá k Londýnu blízky vzťah.

Skúsenosti má aj s prácou na výletnej lodi. Bola podľa Veroniky skutočne náročná, zvažovala aj, že skúsi niečo iné. Vtedy však prišla ponuka letieť do Kanady a na Aljašku, neodolala a napokon na lodi odpracovala takmer päť rokov. Začínala ako čašníčka dvanásť hodín denne, osem mesiacov bez jedného dňa voľna. Ako spomína, skončila ako restaurant hostess, ktorá usádza viac ako 800 ľudí za noc. „Robila som si aj tréning za future cruise sails. Chcela som predávať plavby,“ dodáva.

Boli však aj svetlejšie pracovné dni. „Štedrý večer na lodi sme mali k dispozícii hocičo, najlepšie jedlá od stejkov, len sme nemali náš zemiekový šalát ani bubáky. Bez toho som bola niekoľko rokov, ale osobne mi to nechýbalo,“ poznamenala. S manželom žili neajkú dobu aj v Rumunsku, ruch veľkomesta im však nesadol a rozhodli sa prísť bývať na Slovensko.

Práve Kanada a Aljaška sú pre ňu srdcovka. „Nikdy nezabudnem, ako som nevedela prestať dýchať zhlboka ten čerstvý vzduch,“ opisuje svoje pocity Veronika, ktorá túži ukázať tieto miesta aj svojim deťom, keď na to budú pripravené.

Cestovanie však majú deti v génoch zdedených po rodičoch a syn bol pri mori prvý krát keď mal sedem mesiacov. Vďaka tomu, že manžel naďalej pracoval na lodi, mali ako rodina možnosť byť tam s ním a keď mal syn osem mesiacov, trúfla si odvážna mamička aj na cestu do Ázie, kde strávili tri mesiace.

„Cestovať a vidieť svet vám nikto už nezoberie,“ vysvetľuje a dodáva, že svoje deti sa snaží učiť, že materiálne veci nie sú najdôležitejšie. Priznáva, že spomienky na všetky krajiny a zážitky sú pre ňu hodnotnejšie, ako prevážať sa po meste v luxusnom aute.

Svoje skúsenosti a zážitky využíva aj pri svojom terajšom povolaní v rimavskosobotskej cestovnej agentúre. Klientom tak môže priblížiť cudzinu vďaka jej bohatým skúsenostiam z prvej ruky. Vraj ich najviac zaskočí informácia, že bola aj na Antarktíde.

Veronika pri cestovaní uprednostňuje prírodu, more, pláž a slnko. Navštívila však aj pamiatky, či mnohé metropoly. Myslí si, že každé miesto má svoju atmosféru v inom ročnom období. Podľa vlastných skúseností však odporúča využiť možnosť cestovať v zime, kedy sú letiská pokojnejšie, nie sú také horúčavy a kvôli menšiemu náporu nie je tak často problém s meškajúcimi letmi.

Na záver však podotýka, že cestovať sa dá v každom ročnom období. Láka ju však neustále. „Môj sen v cestovaní je Austrália, Nový Zéland. Nemôžem zomrieť bez toho, že tam nevstúpi moja noha,“ dodáva zanietená cestovateľka.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Pracovala na výletnej lodi a navštívila i Antarktídu. Veronika Enache zakotvila v obci Číž a stále uprednostňuje zážitky pred materiálnymi vecami first appeared on vobraze.sk.</p>

Andrea Gordošová pracuje dvadsať rokov na Okresnom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Lučenci. Zastáva funkciu inšpektorky na oddelení požiarnej prevencie. V mladosti súťažne športovala. Je rodáčkou z Lučenca, no momentálne žije v obci Krná (okres Poltár). „Tá práca si ma získala všestrannosťou a variabilitou. Som človek, ktorý nemá v obľube stereotypy a moja práca to spĺňa. Mám možnosť pri nej písať, čo robím veľmi rada, mám možnosť cestovať. Väčšinu nášho pracovného času zaberá komunikácia s ľuďmi. Moja práca nie je tradičná kancelárska. Veľa času trávime v teréne – na protipožiarnych kontrolách, na kolaudáciách, na konaniach o priestupkoch,“ uviedla pre vobraze.sk Andrea Gordošová (48).

Podľa jej slov je v HaZZ spokojná, rada navštevuje žiakov v školách, ktorých učí niečo z ochrany pred požiarmi. Tí jej odovzdávajú veľa zo svojho detského pohľadu na svet a dobíjajú ju energiou. „Všetko sa mi na práci inšpektorky v zbore páči. Robím ju rada, napĺňa ma, mám vôľu sa vzdelávať a nemám vo zvyku sa sťažovať na prácu. Som dosť aktívny človek a mám výborných kolegov, ktorí mi pomôžu, keď so mnou nejaký ten nový PC program nespolupracuje,“ skonštatovala s tým, že na lučeneckom okresnom riaditeľstve pracuje okrem nej ešte jedna hasička.

Hasičská rodina
Pred nástupom do HaZZ pracovala Andrea ako civilná zamestnankyňa na Okresnej vojenskej správe v Poltári, na mobilizačnom oddelení. „K práci na OR HaZZ som sa dostala počas materskej dovolenky s naším druhým synom Martinom, bolo to v roku 2004. Hľadali asistentku riaditeľa. Manžel Ján už vtedy pôsobil v zbore osem rokov. Päť rokov som potom pracovala na pozícii asistentky riaditeľa vo verejnom záujme. V roku 2009 som úspešne prešla prijímacím konaním na miesto inšpektorky na oddelení požiarnej prevencie. Odvtedy nosím uniformu,“ vyjadrila sa Andrea Gordošová.

Na Fakulte prírodných vied UMB v Banskej Bystrici vyštudovala učiteľský odbor so zameraním na spracovanie dreva a drevárske technológie. „Občas sa aj zasmejeme, že pri našej práci je najlepšie byť skvelým stavbárom, právnikom, učiteľom, chemikom a aj IT-čkárom v jednej osobe,“ doplnila.

Gordošová je zároveň členkou Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Poltári, kde má funkciu pokladníčky a niekedy aj šoférky na súťaže v hasičskom športe. Jej starší syn Ján pracuje ako hasič na OR HaZZ vo Zvolene, mladší syn sa tiež zaujíma o prácu hasiča a momentálne je uchádzačom o prácu príslušníka v HaZZ. Dodala, že obaja sú členmi poltárskeho DHZ.

Cestuje a veľa číta
Vo voľnom čase veľmi rada vyhľadáva rôzne športové aktivity, v minulosti súťažne behávala a rovnako sa venovala cyklistike. V HaZZ si vyskúšala aj beh na 25. poschodie v plnej hasičskej zbroji, keďže štyri roky po sebe, do roku 2018, sa zúčastňovala na Memoriáli Vladimíra Ružičku v Bratislave. Veľa času trávi v prírode, hlavne na turistike a v zime veľmi rada lyžuje i skialpuje. „Svoj voľný čas však venujem aj cestovaniu. Mám v úmysle spoznávať postupne všetky európske krajiny, lákajú ma pobaltské štáty a severná Európa. Milujem výhľady na krajinu a na horizonty, preto som už prešla väčšinu rozhľadní na Slovensku a aj v zahraničí ich rada vyhľadávam,“ ozrejmila Andrea, ktorá je vášnivou čitateľkou a pestovateľkou liečivých bylín. Cvičí tiež jogu a relaxuje pri meditácii.

„Mojou najväčšou túžbou je žiť v zdraví pokojný a spokojný každý deň, cestovať a tešiť sa s mojimi deťmi z obyčajných vecí. Som spokojná, že momentálne mám všetko, čo potrebujem,“ vyjadrila sa Gordošová.

Vykonáva štátny požiarny dozor
Prioritne sa vo svojej služobnej činnosti venuje štátnemu požiarnemu dozoru. Andrea Gordošová priblížila, že chodí do vybraných objektov v okresoch Lučenec a Poltár na protipožiarne kontroly, no kontroluje tiež obce, či si plnia povinnosti na úseku obrany pred požiarmi. Do jej agendy spadá tiež stavebná prevencia a v rámci nej stanoviská v územných, stavebných a kolaudačných konaniach, ako aj zisťovanie príčin požiarov, teda riešenie priestupkov.

„Okrem týchto prioritných služobných povinností školím technikov požiarnej ochrany, ktorí si potrebujú obnovovať svoje osvedčenia o odbornej spôsobilosti. A vyučujem aj detičky zo základných škôl na prvom stupni v rámci preventívno – výchovnej činnosti. Učím ich, ako sa majú správať v prírode, aby nespôsobili požiar alebo ako sa správať v horách v prípade búrky, ako postupovať, keď požiar spozorujú a nacvičujeme si komunikáciu na linkách tiesňového volania. Učíme sa, čo je to evakuácia a ako sa evakuovať z budovy, v ktorej vznikne požiar alebo panika,“ ozrejmila Andrea Gordošová.

Zdroj: Dominika Husárová, foto: album A. Gordošovej

<p>The post Lučenecká hasička Gordošová neobľubuje stereotypy. Jej práca ju napĺňa a má vôľu sa vzdelávať first appeared on vobraze.sk.</p>

Návrh dizajnu lietadla Airbus, s ktorým prišla Éva Kerényi z Rimavskej Soboty, sa premietol do reality. Pred pár dňami ho predstavili v Hamburgu. Autorka víťazného dizajnu pre maďarskú leteckú spoločnosť Wizz Air bola pri jeho predstavení. Jej pestrofarebný návrh uspel v súťaži spomedzi asi päťsto ďalších. Ako pre vobraze.sk Éva Kerényi uviedla, táto skutočnosť sa jej stále zdá byť neuveriteľná. „Stále si neuvedomujem, že na takom lietadle je môj výtvor. Dizajn je na tomto jednom lietadle a aj tým bude jedinečný,“ hovorí Kerényi, ktorá je historičkou a riaditeľkou Gemersko-malohontského múzea v R. Sobote. Vyštudovala zároveň aj výtvarné umenie a dizajnovanie má ako koníček.

Dizajnovanie má ako koníček. Ako priblížila, reakcie ľudí z rôznych krajín sú pozitívne. „Bolo tam veľa novinárov z celej Európy, poskytla som im niekoľko rozhovorov, bol to zážitok,“ doplnila. 

Nový Airbus s víťazným dizajnom má lietať na viacerých trasách pre Wizz air Malta z Budapešti do Malty, Lutonu, celého sveta. „Bola som si lietadlo prehliadnuť aj zvnútra. Má rovnaký interiér, len vonkajšok je úplne odlišný od ostatných lietadiel. Zatiaľ som sa na ňom ešte neviezla, lebo len nedávno vyšlo z výroby a ešte nemalo licenciu na cudzích pasažierov,“ priblížila. Do spomínanej súťaže sa Kerényi zapojila prvýkrát a dala na svoje pocity.

Súčasťou jej odmeny, ako autorky víťazného návrhu, bolo niekoľko letov so spoločnosťou Wizz air podľa výberu. Absolvovať ich mala do konca apríla. Podľa jej slov tak bola v Škótsku, Aténach, Abú Dhabi, Paríži i v Uzbekistane. „Boli to moje prvé lety do týchto destinácií. Všade som letela kvôli niečomu inému. Môj sen bol ale legendárny uzbecký Samarkán spojený s Hodvábnou cestou.  Tam som veľmi chcela ísť, je to stredná Ázia a úplne iná kultúra,“ priblížila Kerényi. 

Éva Kerényi sa medzičasom stala autorkou dvojjazyčnej maďarsko-slovenskej publikácie Kráľovná Alžbeta a Bardejovské kúpele. Ide o výsledok viacročnej vedeckej práce, obohatenej dobovými fotografiami a vo vlastnom dizajne autorky. „Robila som im dizajn a aj som ich zalamovala. Vyšli len nedávno a už sú aj v predaji,“ dodala. 

Éva Kerényi z R. Soboty je autorkou víťazného návrhu dizajnu lietadla

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Éva Kerényi

<p>The post Návrh dizajnu lietadla Évy Kerényi z R. Soboty sa na Airbuse stal realitou first appeared on vobraze.sk.</p>