Návrh na umiestnenie sochy M. Hrebendu s lavičkou na Hlavné námestie v R. Sobote majú opäť na stole poslanci. Tí by mali vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas s umiestnením pred knižnicou, ktorá nesie práve meno tohto slovenského národného buditeľa a ľudového spisovateľa. Pred dvomi rokmi bol tento bod stiahnutý z rokovania. 

„Podobné projekty sú aj v iných mestách, sú turisticky zaujímavé, vyhľadávané a využívané na fotenie sa najmä medzi mladými ľuďmi, ale aj ostatnou verejnosťou. Takéto dielo bezpochyby zvýši atraktivitu rimavskosobotského Hlavného námestia, ale tým aj mesta ako turistického centra Gemera – Malohontu,“ odôvodňuje tento zámer Miestny odbor Matice slovenskej. Vysvetľujú, že na počesť Mateja Hrebendu je mesiac marec od roku 1955 vyhlásený za mesiac knihy.

„Bola to osobnosť, ktorá podporovala vzdelanie u obyčajných ľudí. Podporoval to, aby čítali knihy. Nie je politická ani iná osobnosť a nevieme o tom, že by riešil nejakú konfesnú otázku,“ hovorí poslanec MsZ Ivan Hazucha, predkladateľ návrhu. Poznamenal, že ide o pomerne finančne náročný projekt a sú radi, že ministerstvo kultúry bolo zaviazané uznesením k finančnej podpore osadenia spomínanej sochy. Je tam termín splnenia 30. september 2025. Ako Hazucha, ktorý je zároveň poslancom NR SR, dodal, že v prvotnej fáze potrebujú súhlas, aby sa v tomto zámere pokračovalo. Stanovisko napríklad Pamiatkového úradu je podľa neho ďalším z postupných krokov. 

Podľa slov poslanca a viceprimátora R. Soboty Jozefa Tótha o tomto bode zatiaľ nediskutovali v poslaneckom klube. „a proti návrhu Matice Slovenskej nemám námietky a akceptujem rozhodnutie poslancov. A zároveň nemam nič proti tomu, že by tam nemohla byť socha aj s lavičkou. Myslím si, že treba poprípade aj zatraktívniť námestie. Podobné som videl v Piešťanoch kde majú zakladateľa kúpeľov,“ povedal Tóth a dodal, že isté je len to, že samospráva na takýto projekt financie nemá. 

„Osobne si myslím, že námestie potrebuje doniesť život a nie sochy. Čím ďalej, tým viac Hlavné námestie chátra. Je tam menej kultúrnych programov a aj služby by mohli byť oveľa lepšie pre turistov,“ povedal pre vobraze.sk druhý viceprimátor a poslanec MsZ Attila Halász. Ako načrtol, námestie v R. Sobote je historicky veľmi bohaté aj na trhy. Oveľa viac by preto uvítal v centre viac trhov, napríklad aj počas vianočných sviatkov. Ako Halász skonštatoval, v R. Sobote sú dva sochové parky. Na Námestí Š. M. Daxnera a pri Tompovom námestí.

„Myslím si, že by sme to mali takto ponechať do budúcna a do viacerých častí mesta by sme nemali osádzať sochy, aby neprišli aj iné návrhy a budeme známy tým, že je to mesto sôch. Myslím si, že my máme na viac,“ hovorí Halász.

Poslanci sa v utorok budú zaoberať aj návrhom na zápis do Evidencie pamätihodností mesta: Zoznam hmotných nehnuteľných pamätihodností obce – „ALEJ DEJATEĽOV“ na Nám. Š. M. Daxnera. Predkladateľom je primátor Jozef Šimko. 

Medzi ďalšie body na rokovaní bude patriť aj rozpočet na aktuálny rok, určenie počtu poslancov pred voľbami na celé volebné obdobie alebo odpredaj majetku mesta. Najväčšou výzvou je už niekoľko rokov chátrajúci internát na Školskej ulici, ktorým s majú zaoberať tiež. 
Osobitnou témou má byť aj informatívna správa o nakladaní s mestskými lesmi, ako aj návrh na verejné obstarávanie na poskytovanie služieb pre zákazku Komplexného zabezpečenia nakladania s komunálnym odpadom v meste Rimavská Sobota. 

Zdroj: vobraze.sk 

K soche M. Hrebendu sa vyjadria pamiatkari. Domov dôchodcov by mohol byť na Kurinci

<p>The post Téma umiestnenia sochy M. Hrebendu s lavičkou na Hlavné námestie v R. Sobote ide opäť pred poslancov first appeared on vobraze.sk.</p>

Návrh na umiestnenie sochy M. Hrebendu s lavičkou na Hlavné námestie v R. Sobote majú opäť na stole poslanci. Tí by mali vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas s umiestnením pred knižnicou, ktorá nesie práve meno tohto slovenského národného buditeľa a ľudového spisovateľa. Pred dvomi rokmi bol tento bod stiahnutý z rokovania. 

„Podobné projekty sú aj v iných mestách, sú turisticky zaujímavé, vyhľadávané a využívané na fotenie sa najmä medzi mladými ľuďmi, ale aj ostatnou verejnosťou. Takéto dielo bezpochyby zvýši atraktivitu rimavskosobotského Hlavného námestia, ale tým aj mesta ako turistického centra Gemera – Malohontu,“ odôvodňuje tento zámer Miestny odbor Matice slovenskej. Vysvetľujú, že na počesť Mateja Hrebendu je mesiac marec od roku 1955 vyhlásený za mesiac knihy.

„Bola to osobnosť, ktorá podporovala vzdelanie u obyčajných ľudí. Podporoval to, aby čítali knihy. Nie je politická ani iná osobnosť a nevieme o tom, že by riešil nejakú konfesnú otázku,“ hovorí poslanec MsZ Ivan Hazucha, predkladateľ návrhu. Poznamenal, že ide o pomerne finančne náročný projekt a sú radi, že ministerstvo kultúry bolo zaviazané uznesením k finančnej podpore osadenia spomínanej sochy. Je tam termín splnenia 30. september 2025. Ako Hazucha, ktorý je zároveň poslancom NR SR, dodal, že v prvotnej fáze potrebujú súhlas, aby sa v tomto zámere pokračovalo. Stanovisko napríklad Pamiatkového úradu je podľa neho ďalším z postupných krokov. 

Podľa slov poslanca a viceprimátora R. Soboty Jozefa Tótha o tomto bode zatiaľ nediskutovali v poslaneckom klube. „a proti návrhu Matice Slovenskej nemám námietky a akceptujem rozhodnutie poslancov. A zároveň nemam nič proti tomu, že by tam nemohla byť socha aj s lavičkou. Myslím si, že treba poprípade aj zatraktívniť námestie. Podobné som videl v Piešťanoch kde majú zakladateľa kúpeľov,“ povedal Tóth a dodal, že isté je len to, že samospráva na takýto projekt financie nemá. 

„Osobne si myslím, že námestie potrebuje doniesť život a nie sochy. Čím ďalej, tým viac Hlavné námestie chátra. Je tam menej kultúrnych programov a aj služby by mohli byť oveľa lepšie pre turistov,“ povedal pre vobraze.sk druhý viceprimátor a poslanec MsZ Attila Halász. Ako načrtol, námestie v R. Sobote je historicky veľmi bohaté aj na trhy. Oveľa viac by preto uvítal v centre viac trhov, napríklad aj počas vianočných sviatkov. Ako Halász skonštatoval, v R. Sobote sú dva sochové parky. Na Námestí Š. M. Daxnera a pri Tompovom námestí.

„Myslím si, že by sme to mali takto ponechať do budúcna a do viacerých častí mesta by sme nemali osádzať sochy, aby neprišli aj iné návrhy a budeme známy tým, že je to mesto sôch. Myslím si, že my máme na viac,“ hovorí Halász.

Poslanci sa v utorok budú zaoberať aj návrhom na zápis do Evidencie pamätihodností mesta: Zoznam hmotných nehnuteľných pamätihodností obce – „ALEJ DEJATEĽOV“ na Nám. Š. M. Daxnera. Predkladateľom je primátor Jozef Šimko. 

Medzi ďalšie body na rokovaní bude patriť aj rozpočet na aktuálny rok, určenie počtu poslancov pred voľbami na celé volebné obdobie alebo odpredaj majetku mesta. Najväčšou výzvou je už niekoľko rokov chátrajúci internát na Školskej ulici, ktorým s majú zaoberať tiež. 
Osobitnou témou má byť aj informatívna správa o nakladaní s mestskými lesmi, ako aj návrh na verejné obstarávanie na poskytovanie služieb pre zákazku Komplexného zabezpečenia nakladania s komunálnym odpadom v meste Rimavská Sobota. 

Zdroj: vobraze.sk 

K soche M. Hrebendu sa vyjadria pamiatkari. Domov dôchodcov by mohol byť na Kurinci

<p>The post Téma umiestnenia sochy M. Hrebendu s lavičkou na Hlavné námestie v R. Sobote ide opäť pred poslancov first appeared on vobraze.sk.</p>

V aleji dejateľov na Námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote pribudne tento mesiac ďalšia busta. Bude to rodák z Tisovca Vladimír Clementis. Bol právnik, publicista, diplomat a politik. Vyhlásený bol za buržoázneho nacionalistu a v roku 1952 ho popravili. K odhaleniu jeho busty má dôjsť 26. mája. Túto udalosť bude sprevádzať program vo vestibule Domu kultúry. Súčasťou bude aj inscenácia o živote Vladimíra Clementisa. Zároveň dôjde aj k uvítaniu novej knihy literárneho ústavu Matice slovenskej Clementis a Mináč vlastenci alebo buržoázni nacionalisti. Program, literárno-dramatické pásmo Nezabúdame, bude pokračovať aj pred Domom kultúry pri samotnom odhalení busty.

Minulý rok uplynulo 120 rokov od narodenia Vladimíra Clementisa (1902). „Clementis mal vlani výročie úmrtia aj narodenia,“ priblížil pre vobraze.sk Peter Dragijský, ktorý je autorom myšlienky projektu Aleje dejateľov. Na príprave programu pracuje Jarka Lajgútová a jej dcéra Stanislava Pázmányová. Jeho súčasťou bude aj Daxnerov spevokol z Tisovca.  Autor busty Vladimíra Clementisa je Milan Ormandík. Odhalenia sa nezúčastní, pretože koncom minulého mesiaca zomrel. Je autorom jedenástich búst v aleji dejateľov.

Dnes „čistili“ na Námestí Š. M. Daxnera busty dejateľov, ktoré sú tam umiestnené. Doteraz mali zelený odtieň, ktorý akoby stekal po bustách. „Poradil nám jeden akademický sochár, natreli sme ich prípravkom a vyzerajú ako nové. Dali sme si záležať. Sú pekné, lesklé, akoby ožili,“ podotkla Jaroslava Lajgútová. V aleji dejateľov je približne 20 búst.  

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V aleji dejateľov pribudne busta Vladimíra Clementisa. Tie pôvodné oživili first appeared on vobraze.sk.</p>

Pred rimavskosobotskou knižnicou by v budúcnosti mohla byť lavička s bronzovou sochou Mateja Hrebendu, rodáka z Rimavskej Píly. Bol národným buditeľom, ľudovým básnikom a zberateľom národných piesní – jednoduchý človek, ktorý neveľmi dbal o svoju slávu a pocty.

„Má sedieť na lavičke a pozerať sa na knižnicu, ktorá nesie jeho meno. Je to prejav vďaky človeku, ktorý zápasil s ťažkou chorobou celý život a predsa sa nevzdal vzdelávania a šíril osvetu,“ povedala pre vobraze.sk Elena Nebusová, predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Rimavskej Sobote. Ako zdôraznila, ide o myšlienku Petra Dragijského, ktorý je autorom projektu Aleje dejateľov. Socha Hrebendu by podľa Nebusovej mohla byť zároveň atrakciou, kde by si ľudia mohli prisadnúť a odfotiť sa.

Hrebenda má v knižnici pamätnú izbu. Otvorili ju pred viac ako rokom. Slúži ako komunitná miestnosť. Knižnica tam plánuje usporadúvať literárne čítania. Jej dominantou je drevená socha Mateja Hrebendu, ktorú vytvoril rezbár Ľuboš Majan. „V knižnici má aj interaktívnu tabuľu s mapou, kade Hrebenda chodil. Je to zaujímavé,“ priblížila Nebusová a pripomenula, že Matej Hrebenda-Hačavský mal od narodenia zrakovú chybu a jeho zrak sa postupne zhoršoval a neskôr nevidel vôbec. Častokrát hľadal preto ľudí, ktorí by mu boli ochotní čítať, neraz tak prešiel aj 4 či 5 dedín.

Socha P. E. Dobšinského a približne 20 búst národovcov z Gemera pribúdali v uplynulých rokoch na susednom Námestí Š. M. Daxnera. Minulý rok boli v rámci projektu Alej dejateľov odhalené busty prvého župana Gemera-Malohontu Janka Jesenského a Júlusa Boľfíka, ktorý bol šéfom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti.

Zámer o umiestnení sa má dostať aj na stôl poslancom mestského zastupiteľstva, a to na budúci týždeň.

Zdroj: vobraze.sk

V aleji dejateľov sa vizuálne menia busty. Zisťovali sme, čo to spôsobuje

Ľuboš Majan: Výrobe dýky niekedy venujem aj stovky hodín

<p>The post Pred knižnicou by mohla byť lavička so sochou M. Hrebendu first appeared on vobraze.sk.</p>

V aleji dejateľov na Námestí Š. M. Daxnera v R. Sobote sa vizuálne menia busty. Dostávajú zelený odtieň, ktorý akoby stekal po bustách. Zmeny sú viditeľné najmä tento rok. „Predtým boli pekné, lesklé. Všimli sme si to už na jar. Či to spôsobili kyslé dažde alebo niečo iné, nevieme. Musíme sa poradiť s odborníkmi a prípadne busty ošetríme,“ povedal pre vobraze autor myšlienky projektu Aleje dejateľov Peter Dragijský. Socha P. E. Dobšinského a približne 20 búst národovcov z Gemera pribúdali v uplynulých rokoch. Projekt sa už ale chýli k záveru. Jedni z posledných búst by mali odhaliť zajtra popoludní. Sú pri fontáne a umiestnili ich tam už vlani.

„Pôvodne to odhalenie malo byť už v októbri minulého roka, no opatrenia voči koronavírusu nám to znemožnili,“ podotkol Dragijský. Vo štvrtok o 14-tej hodine tak budú odhalené busty prvého župana Gemera-Malohontu Janka Jesenského a Júlusa Boľfíka, ktorý bol šéfom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti. Súčasťou odhalenia by mala byť aj krátka brožúra s popisom a odôvodnením umiestnenia jednotlivých národovcov. Peter Dragijský je autorom knihy Slováci tohto kraja, v ktorej popisuje historické osobnosti Gemera a približuje ich od minulosti do súčasnosti.

Čo sa tým sochám stalo? Prečo majú na sebe tú zvláštnu zelenú vec? Pýtajú sa aj viaceré deti na prechádzke námestím, ale aj dospelí okoloidúci. „Busty sú z bronzu, ktorý sa takto sám patinuje vplyvom poveternostných podmienok a vytvára efekty. Vo výtvarnom svete sa to neberie ako nedostatok. Je to len dôkaz, že boli odliate z kvalitného kovu a čím majú viac patiny, tým je to zaujímavejšie,“ priblížila pre vobraze.sk výtvarnička Ivana Markotánová zo Základnej umeleckej školy. Ako poznamenala, od začiatku sleduje bronzové sochy, ako na ne vplýva „zub času“. „Možno to nerobí nikto iný, ale ja si to všímam, lebo sa snažím napodobniť presne tento detail na mojich sochách na lamináte,“ vysvetlila s tým, že napríklad ešte staršie sochy ako Blaha Lujza či Petőfi sú úplne stečené.

Podobne sú na tom aj sochy v iných mestách či na Karlovom moste. „Bol to len kvalitný bronz a nejde o znetovrenie. To čaro patiny je práve ten tyrkys, lebo napríklad meď reaguje trochu inak,“ ozrejmila.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V aleji dejateľov sa vizuálne menia busty. Zisťovali sme, čo to spôsobuje first appeared on vobraze.sk.</p>