Ľudia v Afganistane predávajú svoje deti, hovorí lekár Mir. Súvisí to s chudobou

Obaidullah Mir

Obaidullah Mir je známy ako sobotský lekár pôvodom z Afganistanu. V politickej strane Za ľudí pôsobí ako hlavný expert pre zdravotníctvo a taktiež je predsedom Zväzu Afgancov na Slovensku. Do Československa prišiel v roku 1985. Po úspešnom štúdiu medicíny ostal na Slovensku, zamestnal sa v Rimavskej Sobote, no na svoju domovskú krajinu nikdy nezanevrel. Za návrat Talibanu do Afganistanu neviní priamo zahraničné spojenecké vojská. Domnieva sa, že to zapríčinilo viacero faktorov.

Radikálna nábožensko-politická skupina Taliban sa v auguste tohto roka, po odchode spojeneckých vojsk z Afganistanu, ujala moci. Prvýkrát Talibanci ovládli Afganistan v roku 1996. Zotrvali tam až do roku 2001. Obaidullah Mir tvrdí, že Taliban nerátal s opätovným ovládnutím krajiny. „Bolo to prekvapenie pre celý svet, pre prezidenta Spojených štátov, ale aj pre samotných Talibancov. Snívali o tom, no som si istý, že to nečakali,“ vysvetľuje.

Obaidullah Mir

Podľa Mira to bol nečakaný zvrat, pretože afganskú armádu nepovažoval za slabú a neschopnú. Návrat Talibanu podľa jeho slov zapríčinila obrovská korupcia v predošlej vláde, ale aj vo vojsku. Vojaci boli demoralizovaní a demotivovaní, čo spôsobil podpis mierovej dohody Spojených štátov s Talibancami, ale aj rýchly odchod zahraničných spojeneckých vojsk. „Americké vojská odišli tak, ako odišli. Odchod bol nedôstojný,“ myslí si Mir.

Spúšťačom talibanskej vlády a zároveň základnou chybou bola podľa Mira mierová dohoda, ktorú podpísal Donald Trump za chrbtom afganskej vlády s radikálnou skupinou Talibanu ešte počas svojho prezidentského mandátu. Trump v podstate zlegalizoval teroristické hnutie a dal im medzinárodne postavenie: „S teroristami sa predsa nevyjednáva, to vidíme aj vo filmoch. Afganské vojská zrazu nevedeli, za koho majú bojovať.“ Ako hovorí Obaidullah Mir, práve tieto faktory zapríčinili demoralizovanie a demotivovanie afganskej armády a návrat Talibanu.

Taliban obsadil Afganistan nečakanou rýchlosťou. Skupina od samého začiatku deklaruje, že sa zmenila a už nie je taká radikálna ako v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Obaidullah Mir s tým čiastočne súhlasí. „Krivdil by som im, ak by som povedal, že nie sú iní, ale tá zmena je veľmi slabá. Zmenili sa Talibanci, no za ten čas sa zmenil aj Afganistan. Úroveň, ktorá tam bola pred dvadsiatimi rokmi, je preč. Nastala tam obrovská zmena.“ Zlepšila sa vzdelanostná úroveň, sociálne pomery, aj infraštruktúra. Svet by talibanskú vládu však nemal podľa jeho slov uznať, pretože je z jednej národnosti, jedného náboženstva, jednej skupiny ľudí a nemá predovšetkým ústavu.

„Taliban neuznáva ľudské práva, svetské práva, ani zákony a školy. Je to stále fundamentalistická skupina, ktorá sa zďaleka nepribližuje idei normálneho života. Nie sú ochotní akceptovať fungovanie dnešnej modernej spoločnosti.

Obaidullah Mir

V Afganistane je momentálne obrovská chudoba, štvrtý mesiac nefungujú žiadne úrady a ľudia nedostávajú výplaty. Peniaze zrazu zmizli. Bankový systém krachuje. Taliban prepustil všetkých väzňov,“ uviedol Mir. Ako dodal, na slobodu sa dostali nebezpeční kriminálnici, ktorí ohrozujú sudcov a prokurátorov spojených s predchádzajúcou vládou. Ostatní občania bojujú dennodenne o život. „Ľudia v Afganistane predávajú svoje deti, pretože sa nemôžu pozerať na to, ako im zomierajú pred očami od hladu! Takéto prípady sú tam už bežné. Keď počujem, že sa na Slovensku približujeme k humanitárnej katastrofe, tak sa v duchu iba smejem,“ skonštatoval.


Riešením podľa Mira nie je prijímanie Afgancov a Afganiek do cudzích krajín. Pomery by sa mali zlepšiť v samotnom Afganistane tak, aby odtiaľ ľudia nemuseli utekať. Svet sa má usilovať pomôcť afganským občanom dosiahnuť vo svojej krajine pokojné životné a pracovné podmienky. Momentálnu situáciu v Afganistane vníma Mir ako neistú. Síce tam teraz nezúri vojna, no je tam hlad a ticho pred búrkou. V údolí Pandžšíru, v severnej časti Afganistanu, sa rozbieha povstanie. Budúcnosť Afganistanu sa podľa jeho slov nedá predpokladať ani za normálnych okolností, nie to ešte v súčasnosti. Nevie, čo očakávať, no prial by si, aby v jeho rodnej krajine nastal mier a pokoj.

Zdroj: Frederika Lodová, foto: album O. Mira