Monografia posledných 100 rokov obce Bottovo a Žila som v domove dôchodcov. Sú aktuálne dve knižky, ktoré uzreli svetlo sveta a dostávajú sa na pulty. Nie však na tie vo veľkých obchodoch.
Vznikli nezávisle od seba. Pod prvou z nich je podpísaná Božena Jánošíková z Bottova a Vladimír Gondáš z Hodejova. O živote v domove dôchodcov napísala Valéria Huňová, bývalá viceprimátorka Tisovca či poslankyňa.
Prvá knižka pod názvom Bottovo (1755) 1921 – 2021 bude verejnosti predstavená a pokrstená už 18. septembra v parku v Bottove. Zachytáva spomienky z tohto územia, ktoré bolo osídľované po vojne. „Pospomíname si na našich predkov, ktorí prišli pred sto rokmi. Mali by vystúpiť aj predsedovia viacerých spolkov,“ priblížila pre vobraze.sk Božena Jánošíková. Obec Bottovo je partnerskou obcou Lukovíšť. Názov obce je pomenovaný po občianskom mene Jána Bottu, básnika a národného umelca Ivana Kraska z Lukovíšť. Umožnil to ešte v dobe, keď bol poslancom národnej rady. „Je veľmi pekná s úprimným ťahom a hlbokým srdcom napísaná knižka,“ uviedla pre vobraze.sk Milana Jutková z Lukovíšť, ktoré majú tiež svoju monografiu. K dispozícii je v Roľníckej spoločnosti Bottovo.
Druhá publikácia pod názvom Žila som v domove dôchodcov pochádza z pera Valérie Huňovej, rodáčky z Tisovca. Autorka je bývalá riaditeľka Domova dôchodcov v Tisovci. Pracovala tam od jeho založenia, 17 rokov a je absolventkou chemicko-technologickej fakulty v Bratislave. Je to veľmi zaujímavé čítanie. Aj keď autorka nie je rozprávačka alebo pisateľka beletrie, ide podľa Milany Jutkovej o veľmi zaujímavú problematiku, ktorá je veľmi zaujímavo spracovaná. „Je technokratka a tomu zodpovedá aj štýl, akým je to písané. V živote je toľko pravdy, koľko je v nej matematiky. Ona sa na životnú realitu pozerá takýmto spôsobom a nejde pritom o peniaze,“ naznačila s úsmevom.
Knihu a autorku majú viac predstaviť v októbri, ktorý je venovaný seniorom, počas Seniorfestu. Bude to autorské čítanie aj beseda s autorkou. Kniha poukazuje na to, že domov dôchodcov sa nemusí považovať za miesto, kde sa zomiera, ale miesto, kde sa žije, až do smrti. Ako pre vobraze.sk ozrejmila Valéria Huňová, kniha je splnením sľubu, ktorý dala obyvateľom domova dôchodcov, v ktorom bola riaditeľkou. „Vyberala som z množstva príbehov, udalostí a skutočností. Tie a také, ktoré vo mne zanechali najväčšie emócie,“ hovorí autorka, ktorá chcela čo najlepšie vystihnúť „genius loci“ cez jej videnie a vnímanie v konkrétnom čase života ich domova. Okrem viacerých príbehov opisuje spôsoby, ako naplniť potrebu byť užitočným, rozvíjať talent obyvateľa, objavovať jeho nové schopnosti. Robiť život v domove príjemným a zmysluplným.
Kniha má necelých 150 strán a predávajú ju v informačnom stredisku mesta Tisovec a informačnom stredisku mesta Rimavská Sobota. „Mám záujem, aby sa kniha predávala dostupnou cestou pre seniorov, ale aj pre tých, ktorí sa rozhodujú v zariadeniach sociálnych služieb pracovať,“ podotkla Valéria Huňová.
Zdroj: vobraze.sk
