Hudba ho sprevádza celý život. Ľubomír Zvara z Klenovca sa venuje hre na heligónku a spevu. Dlhé roky pôsobí vo folklórnom súbore Vepor, s ktorým vystupuje na mnohých podujatiach.
Ľubomír Zvara nadobudol vzťah k hudbe v mladosti. Už ako mladý chlapec počúval svojho otca, ako spieva ľudové pesničky. „Ja som sa ich učil hrať na ústnej harmonike. Už vtedy som zistil, že dokážem zahrať to, čo počujem. A tak som si ako sedemnásťročný chlapec kúpil za nasporené peniaze, vtedy to bolo českých 880 korún, gombíkovú harmoniku – popularku. Na nej som sa naučil hrať množstvo pesničiek na základe počutia,” uviedol pre vobraze.sk 57-ročný hudobník. Svoju prvú heligónku má Zvara doteraz odloženú.
Jeho kariéra je spätá s klenovským FS Vepor. „Do súboru ho v roku 1986 priviedol jeho brat, ktorý tam už bol členom. „Práve sa vrátili z medzinárodného festivalu vo Francúzsku a mali na chate tzv. dozvuky, na ktorých som sa aj ja zúčastnil. A takto som aj stal aktívnym členom FS Vepor,” spomína Ľubomír Zvara. Hudba pre neho predstavuje potešenie, radosť, relax, oddych, zábavu, zážitky a nové priateľstvá. „Vďaka hudbe som spoznal veľa priateľov, spoznal som novú folklórnu rodinu a aj moju terajšiu manželku,” dodal. Tvrdí, že heligónka je jeho druhá žena. „Keď nehrám, je ticho, len keď začnem hrať, vtedy začne rozprávať,“ poznamenal s úsmevom.
Najskôr začal hrať na heligónke, až neskôr skúsil aj spievať. „Tu mi pomohli moji kamaráti Paľko Kališka starší a Paľko Pavlove starší. Od nich som sa naučil veľa piesní, za čo im pekne ďakujem. Vytvorili sme spolu Trio heligonkárov a postupne sa ku nám pridávali aj chlapci zo súboru, lebo aj oni sa chceli naučiť hrať na heligónke. Môžem spomenúť, že na výročí súboru sme hrali štrnásti.”
Ľubomír Zvara obľubuje prevažne piesne z Gemera-Malohontu. Rád si však zahrá a zaspieva aj tie z Horehronia, Podpoľania alebo z východného Slovenska. Prezradil, že skúšal zahrať aj moderné pesničky, hoci mu nie vždy vyšiel tón. Jeho veľmi dobrým kamarátom je Ján Kožiak z Rimavského Brezova, s ktorým spolu hrávajú na svadbách a oslavách. Muzikant z Klenovca má za sebou veľa vystúpení na prehliadkach heligonkárov v rôznych mestách a obciach na Slovensku. Jeho hudobné nadanie poznajú v Oščadnici, v Detve, v Kojšove, v Brezne, ale najviac v rodnom Klenovci. Na prehliadke Klenovská heligónka nevynechal ani jeden rok. „Čo sa týka zahraničia, sú to prevažne susedné krajiny ako Maďarsko, Ukrajina, Poľsko, Česko, ale aj vzdialenejšie. Z tých to bolo Španielsko, Francúzsko, Čierna Hora, Luxembursko, Rumunsko, Grécko, Nemecko, Dánsko, bývalá Juhoslávia. Ale musím poznamenať, že som hrdý na vystúpenia u nás doma na Slovensku, a to v Detve, vo Východnej, v Terchovej či v Heľpe,” priblížil folklorista.
Z týchto ciest si priniesol mnoho úsmevných príhod. „Vracali sme sa z vystúpenia a na maďarských hraniciach sme zabudli jedného chlapca. Vždy sme sa skontrolovali, či sme všetci, ale v tej eufórii, že ideme domov, sme nasadli do autobusu a odišli bez neho. Len keď sme vystupovali z autobusu, zistili sme, že nám niekto chýba. No tak hybaj naspäť na maďarskú hranicu. Bolo po polnoci. Našťastie sme ho našli,” spomína muzikant, ktorý pracuje ako servisný mechanik v Hriňovej.
Voľného času mu síce veľa nezostáva, lebo časť z neho mu vypĺňa FS Vepor, no predsa si ešte nájde čas na prácu v záhrade, starostlivosť o hospodárske zvieratá alebo výlet do prírody.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album Ľ. Zvaru
