Jana Cerovská z Kalinova (okres Poltár) je regionálnou reportérkou TV Markíza. Pokrýva dianie v okresoch Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár a Rimavskú Sobota. Na obrazovkách markizáckej televízie sa objavuje približne pol roka. Hoci zatiaľ viac príspevkov pripravila v okolí Krtíša, blízke jej je aj okolie Rimavskej Soboty.
„Moja prvá, hoci ešte nesamostatná reportáž, bola o spoločnom lúskaní orechov seniorov v Plachtinciach,“ prezradila v rozhovore pre vobraze.sk Jana Cerovská (32). Začiatky však neboli jednoduché. Pred svojou prvou samostatnou reportážou sa chodila zaúčať do terénu s kameramanom. Netrvalo dlho a pripravila tému, ktorá jej bola blízka – nevhodné vianočné darčeky. „Točili sme v lučeneckom útulku, kde sa objavila aj jedna z mojich sučiek, ktoré som si odtiaľ adoptovala,“ spomína zanietená psičkárka. V minulosti útulok pravidelne navštevovala a pomáhala s venčením. Hoci pracovné povinnosti a starostlivosť o vlastné psy jej už nedovoľujú venovať sa tomu naplno, útulok stále podporuje.
Rodáčka z Kalinova si prácu redaktorky pochvaľuje aj preto, že spoznáva nové miesta. „V Krtíši som predtým takmer vôbec nebola. V Rimavskej Sobote sme natáčali pri výstave vianočných ozdôb aj pri prezentácii gubárstva,“ hovorí Cerovská, ktorá pripravila aj reportáž o vysielači pri Uzovskej Panici. Uprednostňuje pozitívne témy. „Snažím sa robiť krajšie reportáže. Ľudia mi často hovoria, že už nevládzu stále pozerať len na negatívne správy,“ dodáva s úsmevom.
Trému pri natáčaní nemáva, čo pripisuje skúsenostiam z divadla. „Ale zakoktať sa mi ešte vždy podarí. Najväčším strašiakom je pre mňa živý prenos. To bude veľká výzva,“ prezrádza členka divadelného súboru Timrava v Lučenci. K divadlu sa dostala už ako dieťa v dramatickom krúžku Bocianik. „Bola som tam od siedmich rokov. Učiteľka nás musela vyhodiť, vraj sme už veľmi staré. Nechala nás tam do ôsmeho ročníka, potom nám povedala, že treba uvoľniť miesto mladším,“ spomína so smiechom. Po pauze sa v roku 2018 opäť vrátila na javisko. „Hlavnú úlohu som ešte nemala, ale veľmi sa mi páčila komédia Zurabája alebo Epitaf pre živého. Aj teraz nacvičujeme nové predstavenie,“ dopĺňa.
Po Strednej pedagogickej škole najprv novinárčinu neplánovala. Pôvodne chcela ísť na Akadémiu umení v B. Bystrici, no na štúdium sa nakoniec neprihlásila. Začala pracovať v dennom stacionári v Lučenci. „Kamarátka mi povedala, že je voľné miesto v Dúhovom domčeku. Tá práca mi veľa dala. Videla som, koľko musia zvládať rodiny. Človek si potom uvedomí, že netreba strácať čas malichernosťami,“ zdôraznila.
Po siedmich rokoch pocítila potrebu zmeny. Skúsila prácu recepčnej, aj sezónnu prácu na Ibize. Po návrate domov do Kalinova začala externe študovať manažment kultúry a turizmu. Po škole chcela pracovať v odbore. Začala posielať životopisy do galérií, knižníc a osvetových stredísk. Uchytila sa v Novohradskom osvetovom stredisku ako pracovníčka pre vzdelávanie a prevenciu. „Najviac ma bavili divadelné predstavenia. Najkrajšie bolo podieľať sa na podujatí Divadelná jeseň,“ hovorí. Organizačne najväčšou výzvou podľa nej bol päťdňový Medzinárodný folklórny festival, ktorého sa zúčastňujú aj účastníci z niekoľkých krajín.
Prvú skúsenosť s médiami získala v lokálnej TV Florena počas polročného pôsobenia. „Prvá reportáž bola o plavárni v Lučenci, ale iba som pozorovala. Hovorila som si, že je to hrozné – pretlačiť sa, podsúvať mikrofón, pamätať si otázky a ešte vnímať, čo kto hovorí,“ spomína. Vystriedala tam Roberta Krupára, rodáka z Tisovca, ktorý pôsobil aj v Rimavskej Sobote.
„Práca v Markíze je určite moja najzaujímavejšia. Ale rada som bola vo všetkých zamestnaniach. Každé bolo iné, každé výnimočné. Spája ich jediné. Boli časovo náročné,“ zhodnotila Cerovská. K práci redaktorky ju motivoval kameraman z TV Florena. „Bála som sa toho. Vedela som, že je to väčšia zodpovednosť. On mi však stále písal, posielal ponuku práce v Markíze, až som sa po pár mesiacoch odhodlala a poslala žiadosť,“ opisuje svoju cestu do televízie.
Za dvomi minútami reportáže sa často skrývajú hodiny príprav a práce v teréne. Práve pre vyťaženosť momentálne nestíha žiadne koníčky. Kedysi sa učila jazdiť na koni, neskôr sa venovala lyžovaniu. „Ale na juhu je skôr blato než sneh, tak to už posledné roky zanedbávam,“ uzatvára.
