Vidieckemu šlachtickému sídlu z 18. až 19. storočia v Širkovciach postupne svitá na lepšie časy. Pred pár dňami začali so záchrannými prácami a výstavbou novej časti strechy. Žeriavom tam vyložili krov strechy. V najbližších dňoch má dôjsť aj k jej prekrytiu krytinou bobrovka. Práce nie sú jednoduché vzhľadom na typ strechy. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedol starosta Širkoviec Nándor Kisfaludi, financie na obnovu časti strechy dostali z projektu ministerstva kultúry, ide o 50 tisíc eur. Päť percent kofinancuje obec a podľa starostu počítajú aj so zvýšenými cenami, čo by malo byť dofinancované tiež z obecného rozpočtu.
„Suma bola limitovaná. Radili sme sa preto aj s pamiatkármi, ktorou časťou strechy začať. Dohodli sme sa, že najskôr spravíme strednú časť,“ povedal starosta, ktorý je rád, že bola podporená aspoň časť strechy a na tie ďalšie časti budú žiadať financie opätovne. V minulosti už spevňovali a dorábali steny kaštieľa pomocou firiem aj pracovníkov z obce, ktorí boli zamestnaní prostredníctvom projektu z úradu práce.
Strecha je výnimočná v tom, že má tvar obrátenej lode. „Pamätám si ju. Strecha spadla v 90-tych rokoch minulého storočia. Prerastali cez ňu stromy,“ povedala bývalá riaditeľa Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová. Ako pre vobraze.sk priblížila, okres Rimavská Sobota je veľmi bohatý na kaštiele a kúrie a je ich tu vyše 300. Mnoho z kaštieľov je však v dezolátnom stave, ako napríklad v Žípe, Gemerskej Vsi či v Hosticiach. Väčšinou ide o stavby v južných častiach okresu, kde bola aristokratická šľachta.
„Nie všetky sú, žiaľ, vyhlásené za národné kultúrne pamiatky,“ povedala a dodala, že kaštieľ v Širkovciach mal to šťastie a vďaka zanieteným ľuďom sa to podarilo a stal sa tak kaštieľom, ktorý najnovšie zaradili do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. V obci pritom už niekoľko rokov pracujú na jeho záchrane.
Do zoznamu sa kaštieľ v Širkovciach snažili zapísať ešte v 90-tych rokoch minulého storočia nebohý Gabriel Tököly, a Edita Kušnierová. Podarilo sa to až novším pamiatkárom. „Ide o výnimočné, miesto. Je tam krásny park, rybník, magická alej či potôčik. Bývala v ňom Margita Gömöry (1872-1955). Mala bieleho hada, a krátko po tom, ako zomrel, umrela aj ona,“ priblížila Bodorová. Margita Gömöry patrila medzi popredné uhorské herečky, bola členkou Národného divadla v Budapešti. Pochádzala z ukrajinsko -madarskej hranice z mesta Rozsályi v Maďarsku. Stretávali sa u nej poprední predstavitelia inteligencie vtedajšej doby vedci, filozofi, umelci či spisovatelia. „Nášmu múzeu darovala celú svoju knižnicu. Ide o vzácne knihy, originálne vydania Baudelaire, Verlaine, prekliatych francúzskych básnikov,“ dodala Bodorová.
V interiéri kaštieľa sa zachovala mramorová podlaha, na ktorej sú zobrazené ľavotočivé svastiky ako aj židovská hviezda. V budúcnosti by v kaštieli mohlo byť podľa starostu obce Nándora Kisfaludiho sídlo obecného úradu, knižnice, múzea, spoločenskej miestnosti či pamätnej izby Gömöryovcov, posledných vlastníkov šľachtického sídla.
Nándor Kisfaludi obhájil v sobotňajších komunálnych voľbách pozíciu starostu. Mal jedného súpera.
Zdroj: vobraze.sk
