Jubilejný ročník Klenovskej rontouky ponúkol vystúpenie takmer tridsiatich súborov, z toho štyri boli zo zahraničia. Na pódiách nadregionálnych folklórnych slávností sa uplynulý víkend vystriedalo viac ako tisíc účinkujúcich. Pre návštevníkov bol pripravený jarmok remesiel, dvory, občerstvenie, výstava. Počasie tento rok podujatiu prialo, a tak si návštevníci mohli program vychutnať na námestí, pod lipami, ako aj na menšom neďalekom pódiu. Tam prebiehal detský program, jeho spestrením bola živá reťaz, ktorú folkloristi vytvorili, prešli sa aj po hlavnej ulici a medzi seba zlákali aj rodičov.
Súčasťou 45. ročníka folklórnych slávností boli aj dve nové spomienkové pásma. V piatok ho kamaráti i folkloristi venovali výnimočnému priateľovi Jaroslavovi Piliarikovi z Kokavy nad Rimavicou, dlhoročnému režisérovi, autorovi programov, členovi Programovej rady GMFS.
„Do posledných chvíľ žil pre folklór, spieval, tancoval, tvoril. Takýto bol náš Jarco Piliarik. Vysoký ako smrek na kokavských vrchoch, nezameniteľný svojimi bajúzikmi dlhými šikovnými nohami, mäkkým hlasom a hlavne láskavým srdcom,“ povedala v príhovore moderátorka Marianna Resutíková. Spomenula že viaceré súbory prišli tancovať a spievať pre svojho výnimočného kamaráta, folkloristu. Na pódiu sa predstavili tanečníci speváci FS Kokavan a Senior Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS Sinec, MSSk Húžva a ŽSSk Skaliny z Hnúšte.
„Vladka Petrinca charakterizovala nevyčerpateľná vôľa organizovať rôzne folklórne podujatia. Vzrastom síce nepatril medzi chlapov, ktorých vidieť už zďaleka, ale obrátiť pozornosť divákov na seba dokázal veľmi ľahko. Spev ho sprevádzal takmer od jeho narodenia a všetci, ktorí ho počúvali vedeli, že nevychádza len z hrdla, ale rovno z jeho duše. Veselo aj vážne. Aj ako člen speváckej skupiny, ale aj ako sólista prespieval tóny piesní na vystúpeniach folklórneho súboru Rimavan,“ pripomenula osobnosť Vladimíra Petrinca z R. Soboty, dlhoročného režiséra programu Drótova nôta. Bol členom programovej rady folklórnych slávností.
Súčasťou osláv bolo poďakovanie za dlhoročnú prácu ľuďom, ktorí stoja za vznikom aj neskorším organizovaním folklórnych slávností. Ďakovné listy odovzdávala starostka obce Katarína Pribilincová. Podľa organizátorov poďakovanie patrí viac ako päťdesiatim. V obradnej sále sa ich ale zišlo len pár. Bol medzi nimi Ján Trnavský, prvý vedúci a choreograf FS Vepor. V čase vzniku folklórnych slávností bol hlavný tajomník národného výboru.
„Kultúra bola moja paseka. Založil som súbor, ktorý mal vtedy tradíciu a dával vtedy všetky predpoklady k tomu, aby Rontouka mohla byť. Nebolo to vtedy jednoduché, rozhodovala o tom vedúca strana,“ povedal pre vobraze.sk Ján Trnavský. Ako priblížil, rok 1979 bol prelomovým, pretože sa dostaval dom kultúry a prešlo sa vtedy na plne organizovanú kultúru, na ktorej sa potom podieľalo okresné osvetové stredisko. „Dovtedy v Klenovci nebola hala, ktorá bola používaná na všetky takéto udalosti. Prvé ročníky boli v novej sále s kapacitou 370 miest, až potom sa vyšlo pod holé nebo, na lúky kde bol prírodný amfiteáter,“ povedal. Zároveň doplnil, že na prírodný amfiteáter spomína veľmi dobre, ako aj na zložité procesy spojené s odvodnením týchto lúk či postavením mosta. Aj kvôli tomu mu je veľmi ľúto, že program už niekoľko rokov neprebieha na otvorenom priestore a prírodnom amfiteátri, do ktorého sa už neinvestovalo a bol zbúraný.
Podľa slov odbornej pracovníčky pre folklór GMOS a dramaturgičky slávností Stanislavy Zvarovej sa počas všetkých troch dní niesla Klenovcom pokojná nálada pri ľudových remeslách, výstavách, ľudový piesňach a tancoch. Na podujatí sa prezentovalo v piatok 28 a v sobotu 51 remeselníkov na jarmoku ľudových remesiel. Na 33. ročníku prehliadky Klenovská heligónka sa predstavilo 58 účinkujúcich. Dva detské programy predstavili desať detských folklórnych súborov. V rámci folklórnych slávností sme uviedli 17 scénických programov a 10 sprievodných programov, v ktorých účinkovalo 24 kolektívov zo Slovenska a štyri kolektívy zo zahraničia (FS Gusle zo Srbska, ĽH Dolina z Poľska, FS Nógrad z Maďarska, citaristi z družobnej obce Mihálygerge z Maďarska).
Podľa Zvarovej popri slávnostiach spolupracovali aj s okolitými podujatiami v regióne, pričom hostia zo Srbska boli v sobotu pozdraviť aj návštevníkov Dní mesta v Tisovci. „Potešilo nás aj to, že k nám na festival prišli zaspievať folkloristi z Horehronia, kde bolo tiež veľké podujatie,“ dodala Zvarová s tým, že ďakujú všetkým autorom programov, účinkujúcim, spolupracovníkom technického, ekonomického, stravovacieho, ubytovacieho zabezpečenia, ako aj samotným návštevníkom za priazeň, za pokojnú atmosféru na podujatí. Okrem ďalších sólistov sa na Klenovskej Rontouke zúčastnili aj členovia klubu vojenskej histórie Krasnogvardejci KE.
Veľmi pozitívne bol zhodnotený nedeľný program v kostole z pohľadu profesora Bernarda Garaja z Univerzity Konštantína a Metoda z Nitry. „Bol všetkým unesený a nedeľňajším programom maximálne. Boli to modlitby a piesne za mier, bolo to prelínanie súčasnosti s históriou. Boli tam baladické piesne, ktorými sme sa chceli vyvarovať tých vojenských príbehov a nešťastia, ktoré priniesli,“ dodala Zvarová. Atmosféru Rontouky si môžete pripomenúť aj fotkami Jána Čajka.
Zdroj: vobraze.sk, foto: Ján Čajko, archív GMOS, foto a video: vobraze.sk
