Zvykoslovie a zvyky zimného slnovratu na začiatku adventu zaujali folkloristov, remeselníkov či divákov. Na program pod názvom Čarovná studnička sa v Rimavskej Sobote prišli v sobotu 2. decembra pozrieť záujemcovia a zaplnili celú sálu v Dome osvety. Pripomenuli si tak koledy, vinše, staré zvyky i tradície predkov. Na štedrovečernom stole nechýbal bochník chleba, oblátky, jabĺčko, cesnak, oriešky či spevník. Zaznela i modlidba. Na pódiu i pod ním sa prestriedali desiatky účinkujúcich. Celkom ich bolo približne 150 a najviac z jedného súboru tvorili Hájisti a početným zastúpením mladých, budúcich folkloristov Hájičkárov. V záverečnom obraze tí najmenší prichádzali na spev dospelákov a potom aj odchádzali počas spevu. „Mali sme aj potlesk v stoji, tak to potešilo,“ povedala pre vobraze.sk organizátorka podujatia Stanislava Zvarová z Gemersko – malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote.
Atmosféru dotváral vianočný stromček, vianočný punč i remeselníci. Tí prezentovali svoju tvorbu popoludní. Svoje výrobky priniesli – Karolína Krišková z Tisovca s paličkovanou čipkou, Ondrej Bútor z Klenovca výrobky z dreva, Boris Slatinský z Klenovca sviečky zo včelieho vosku a ďalšie produkty, Patrícia Cavarová z Tisovca vyšívané gule, Anna Agocsová z Hajnáčky vyšívané výrobky, Dušan Petro z Revúcej kožené výrobky.
Veľkú symboliku mal štedrovečerný stôl, mal symbol prosperity. Niekde ho prikrývali plachtou, z ktorej na jar vysievali obilie. Okrem jedál prichystaných na večeru sa dávala na obrus miska s troškou zo všetkých plodín – obilie, strukoviny, mak, orechy, jabĺčka, ktoré sa v hospodárstve urodili či potrebovali a sviečka., neskôr aj šupiny z ryby.
Pod stôl sa kládli železné časti poľnohospodárskych nástrojov, sekera. Nohy stola sa obkrútili reťazou na znak toho, aby rodina držala pokope. Pod stôl sa dával slameník, ktorým sa zakrývali smeti a tie sa vynášali až len po Vianociach sa to vynieslo a okolo stromov vysýpalo. Takto upravený stôl zostal do konca roka.
Podľa poverových predstáv chodili na štedrovečernú večeru aj duchovia zomretých predkov. Dávali im na stôl osobitný tanier. Z každého jedla prvú lyžicu, odrobinky ponechali na stole. Na stole venovali zvláštnu pozornosť obradovému chlebu (kračun), ktorý zostával na stole nedotknutý do Troch kráľov (Nového roka) ako symbol budúcoročnej úrody. Večera začínala modlitbou, prípitkom hriateho a nasledovalo jedenie orechov, jablčka, cesnak, oblátka s medom a hlavný chod boli opekance s makom, brydzou, či tvarohom, ale aj klobása a pečené rebrá.
priblížila zvyky Stanislava Zvarová
V programe účinkovali detské folklórne súbory Hájiček, Hájik a Folklórna skupina Lieščina z Rimavskej Soboty, Detský folklórny súbor Čížiček z Tisovca, Detský folklórny súbor Hviezdička z Hnúšte, Ľudová hudba pod vedením Radoslava Dusu, Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, Detský folklórny súbor Zornička z Klenovca, Ľudová hudba, ženská a mužská spevácka skupina FS Vepor z Klenovca.
Projekt Čarovná studnička z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Jeho realizátormi bolo Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.
Zdroj: vobraze.sk
