Operný a muzikálový spevák Titusz Tóbisz, rodák z Rimavskej Soboty, už dlhší čas boduje u fanúšikov i odbornej verejnosti. Pred vianočnými sviatkami sa pohyboval v Čechách, kde pôsobil pracovne. S celou rodinkou, manželkou, dvaapolročným synom Tristanom a osemmesačnou dcérkou Iris trávili tiež voľné chvíle v zasneženom horskom prostredí. Tesne pred Vianocami sa vrátil späť na Slovensko, 21. decembra oslávil umelec svoje 43. narodeniny a pre vobraze.sk hrnul svoje operné a činoherné účinkovanie.
„Trvalo mi pätnásť rokov, kým som prerazil,“ spovedal sa úprimne. „Vyrástol som v hudobno-tanečnej rodine, v mladosti som hrával skôr v metalových kapelách spolu s bratom, ale aj keď som pracoval ako šofér na nákladiaku počúval som árie, napríklad Placida Domonga a iných operných spevákov. Zaujalo ma aj herectvo. V Maďarsku som robil v rockovom muzikáli a dostal som sa k maďarskému opernému spevákovi Jurajovi Šomoriaimu, ktorý pôsobil v Košiciach a on vo mne niečo videl. Tvrdil, že zo mňa urobí speváka, len, že to bude dlhá cesta. A bola. Som tzv. heldentenor – dramatický tenor. Moja svokra, korepetítorka Júlia Grejtáková ma nabádala, aby som spieval a priznám sa, že v tom čase aj z iných dôvodov som vrazil všetky sily do toho, aby som sa vyvíjal spevácky.“
Stal sa typickým dramatickým tenorom a jeho domovskou scénou je Štátne divadlo v Košiciach. Pôsobí aj v podobnom objekte v maďarskom Szegede. Ako Othello, Canio v Komediantoch, Jenufa, či Trubadúr vo Verdiho opere, alebo Samson v Samsonovi a Dalile spieval i v Poľsku, Maďarsku či v iných krajinách. Všade si vyslúžil veľký potlesk. Najviac si cení nomináciu na Tháliu, dostal 3. výročie ocenenia Literárneho fondu, ocenenie za Othella a Jeana Valžana v Bedároch. V roku 2021 si prevzal ocenenie ministerstva kultúry, tiež slovensko-maďarské ocenenie Harmónia a celý rad ďalších ocenení. Ako sám hovorí, špeciálny zážitok je každé jedno predstavenie, pretože zakaždým je všetko nové: nová scéna, výprava, noví kolegovia, nové publikum.
Jeho operný vzor je John Wicke, dnes už nežijúci operný heldentenor, ktorý bol pôvodne kanadsko-švédskym drevorubačom – pretože jeho spev mal podľa Titusza Tóbisza tzv. letokruhy. Hovorí, že v opere je veľmi podstatné, keď hrdinný tenor má aj vrásky, t.j. nespieva tak ako Pavarotti lesklo a žiarivo, ale tak, ako zneli árie verdiovské, puciniovské, wagnerovské – vráskavo.
Keď sme sa nášho úspešného rodáka spýtali, aký darček by ho potešil k narodeninám aj k Vianociam, vyznal sa, že by ho potešilo, keby opäť prišla jar. Tá „jar“ v ľuďoch, do ľudí. Znovu si v tejto problematickej covidovej vytvoriť pokoj normálnej roboty. „Ľudia sú vyhladovaní po kultúre,“ povedal Titusz Tóbisz. „Mám veľa roboty v pláne, umelecké povolanie je celé založené na voľnosti, slobode ľudí, to je dôležité pre život. A želám každému, aby nezabudol spievať. „Spievať“ keď sám ide po ulici a píska si, keď večer ide spať… Nie je všetko stratené, kým máme chuť prežívať pozitívne naladení, pokorne s jarou v srdci!“
V januári sa možno stretnete s Tituszom Tóbiszom v hre Orbis Pictus v Košiciach, v marci s jeho Othellom v Štátnom divadle v Košiciach. Dovtedy bude pilne pracovať na svojich plánoch a v súkromí počúvať aj svojho dvaapolročného syna Tristana, ktorý má už teraz veľké spevácke vlohy. Vie už okolo 40 piesní a spieva dvojjazyčne po maďarsky a slovensky. Možno naďalej poputuje v stopách ich hudobníckej famílie.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Titusza Tóbisza
