Mladý veterinárny lekár Patrik Zelezník z R. Soboty sa podieľa na operáciách domácich zvierat na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Pôsobí na doktorandskom štúdiu a skúsenosti zbiera pod vedením Márie Kuricovej. Vyhľadávajú ich pacienti z východnej časti Slovenska a tiež z oblasti Rožnavy, Rimavskej Soboty alebo Lučenca s ochoreniam chrbtice a miechy a iným neurologickým ochoreniam spoločenských zvierat. Ako zverolekár pracoval niekoľko rokov vo veterinárnej nemocnici s nonstop prevádzkou, v rámci svojho štúdia v Košiciach skúma využitie regerenačnej medicíny pri poškodení tkaniva miechy.
Rozhodnutie ísť študovať na veterinu u neho prišlo počas štúdia na rimavskosobotskom gymnáziu. Najväčším impulzom bolo, že sa v sedemnástich rokoch stal vegetariánom. „Bolo to z etických dôvodov. Je mi ľúto zvieratiek, vybral som si skôr cestu, ako im najviac pomôcť. Z chodenia po bitúnkoch so skrytou kamerou neskôr zišlo a skôr som sa začal venovať len liečeniu spoločenských domácich zvierat. Nevedia nám povedať, čo ich bolí a trápi, a za ich potreby sme zodpovední my ľudia,“ priblížil pre vobraze.sk Patrik Zelezník (30), ktorého vzťah k zvieratám začal už pri starej mame v obci Chanava. „Mali tam mačky, psy, kozičky a častokrát som ako päťročný trávil s nimi čas v slame a hral som sa s nimi,“ spomína s úsmevom. V rodine je veterinárom sám, mama je v R. Sobote známa ako stredoškolská učiteľka a otec ako učiteľ na špeciálnej základnej škole, alebo ako zo športovej oblasti, stolného tenisu.
Patrik trávi v Rimavskej Sobote skôr víkendy, kde sa rád venuje otcovmu dvojročnému nemeckému vlčiakovi. Chodia na prechádzky i na cvičenia. Ako sám tvrdí, starať sa o vlastné zviera by bolo pre neho náročné, keďže sa v práci stretáva len s problémami, ktoré môže nevinná hra vyvolať. „Svojmu psovi by som asi zakazoval veľa vecí, aby nedošlo k situáciám s hrozbou poranení. Tie vznikajú hlavne pri skákaní. U zvierat sa problémy s chrbticou prejavia výraznejšie než u ľuďí, za čo môže samotná anatómia stavcového kanála s miechou, ktorý je užší ako u ľudí,“ hovorí Zelezník, ktorý pracoval štyri roky na bratislavskej klinike.
Do Rimavskej Soboty sa veľmi rád vracia
„Mám tu svoje zázemie, rodinu i priateľov. Najčastejšie som v skateparku v areáli amfiteátra v R. Sobote,“ hovorí Patrik, ktorý rád jazdí na korčuliach a spolu s Igorom Stančokom pomáha pri prevádzke skateparku. Pôvodne sa venoval lyžovaniu, no podmienky na takýto zimný šport sú v regióne čoraz horšie. Za dobrý kopec v okolí považuje svah Kokava – Háj. Vo voľnom čase inklinuje k hudbe a videohrám.
Byť veterinárom je podľa neho psychicky aj fyzicky náročná profesia s vysokou mierou vyhorenia, skôr pre neoblomných, ktorí sa v tejto záslužnej a obetavej práci vedia nájsť. Operácia medzistavcových platničiek trvá od dvoch hodín až po štyri, operujú sa aj nádory na mozgu a celkovo musí byť pri tejto činnosti veľmi opatrný, lebo každá chyba môže mať neželané následky.
Napriek tomu tvrdí, že ide o náročnú prácu nie tak kvôli potrebe šikovnosti a vedomostí, ale skôr kvôli ľuďom a majiteľoch, ktorým treba niekedy vysvetľovať, že ide o platené úkony, ktoré nefungujú cez poisťovne, ako v zdravotníctve. Služby vo veterinárnej medicíne však bývajú aj na porovnateľnej úrovni.
Operácia vie pomôcť zvieratám znovu sa postaviť na nohy
Podľa veterinára však ide o niekoľkomesačnú liečbu, starostlivosť spojenú s fyzioterapiou a počítať treba s obmedzením pohybu. „Takéto zákroky okrem finančnej záťaže pre majiteľov vyžadujú aj ich emocionálna angažovanosť počas ďalších týždňov alebo mesiacov rehabilitácií.“ priblížil Zelezník, ktorého to neťahalo veľmi k humánnej medicíne. „Bol som v nemocnici, mal som veľký rešpekt pred prácou lekárov a sestier, keďže robia veľmi zaslúženú a vyčerpávajúcu prácu a častokrát málo ohodnotenú,“ hovorí a dodáva, že radšej sa snaží zamerať na využívanie pokroku techniky a pretaviť ich aj do veteriny. Priblížil, že po skončení štúdia bude zvažovať prácu v zahraničí, nakoľko vzdelanie UVLF v Košiciach je platné v štátoch Európskej únie. Stále však uvažuje tak, že po nejakej dobe by sa chcel vrátiť na Slovensko, kde by zúžitkoval, čo sa naučil.
Pri tejto dennodennej práci so zvieratami ho napĺňajú úspechy pri liečbe a zvieratko ide domov šťastné so svojimi majiteľmi. „Častokrát pri hospitalizácii, ktorá je potrebná pri zákroku na chrbtici, sa zvieratko teší hlavne mne, keďže ho chodím venčiť, rehabilitujem s ním, nájdeme si k sebe cestu a skamarátime sa. Nie sú to napokon až takí bojovníci, keď ich beriem ja na ruky,“ hovorí Zelezník, ktorý o vlastnej ambulancii v súčasnosti neuvažuje, možno v budúcnosti. „Stále je veľa čo sa možno naučiť a zlepšiť pri poskytovaní veterinárnej starostlivosti a najväčší potenciál je keď sa spojí väčší tím lekárov, personálu a dá sa zabezpečiť aj hospitalizácia i veľké strojové vybavenie. Veterinárne nemocnice majú veľké opodstatnenie pri liečbe tých najvážnejších prípadov,“ hovorí.
Plemená s genetickou predispozíciou k poraneniu platničiek
Medzi terajšie najčastejšie úkony, pri ktorých sa Zelezník podieľa v Košiciach patria práve operácie medzistavcových platničiek. Niektoré zvieratá majú podľa neho genetické predispozície k poraneniu platničiek, tieto plemená psov sú označované ako chondrodystrofické. Spoznáme ich najmä podľa zakrivených nožičiek. Zaradil medzi ne jazvečíky, francúzske buldočky, baseti, či welškorgiov. Ochorenia chrbtice a miechy však postihujú aj iné plemená ako sú nemecké ovčiaky, labradory, yorkšíry, maltezáky, čivavy. Z hľadiska veterinárnej starostlivosti sú podľa neho najčastejšími pacientmi francúzske buldočky.
Stop nadmernému skákaniu
Ako prevenciu majiteľom hlavne psov radí, aby zabraňovali nadmernému skákaniu z vyvýšených plôch. „Riešením bývajú vyvýšené rampy alebo schodíky na gauč. Aj keď sú niekedy psíky hyperaktívne a zvládajú to, treba na to myslieť. Nutné je dbať aj na hmotnosť psíka, nadváha výrazne zosilňuje riziko problémov,“ hovorí. Medzi odporúčania patrí aj zdvíhanie zvierat s dlhým rámcom tela, ako sú jazvečíky tak, by mali podporou pod prednými aj zadnými končatinami, pod zadkom. To tiež v budúcnosti môže spôsobovať problémy,“ podotkol.
Problémy s chrbticou bývajú rozsiahle podľa počtu prasknutých platničiek. “ Od príznakov, ako zhrbený postoj a neochota k pohybu môže problém prerásť až k úplnému ochrnutiu. Keď už badáme takýto problém, nevyhnutné je začať liečbu, ktorá spočíva najmä v obmedzení pohybu v klietke alebo inom malom vyhradenom priestore s výnimkou krátkeho venčenia potrebného na vykonanie potreby. Dôležité je dávať pozor na zachladnutie a obliekať v prechodných obdobiach a v zime,“ priblížil Zeleznik s tým, že lieky proti bolesti sú potrebné, netreba sa nechať oklamať dobrým stavom psíka, pretože tabletky maskujú príznaky, ale na vyhojenie je treba hlavne čas. V podstatnej miere prípadov však je nutná operácia dekompresie útlaku na miechu vyvolanou prasknutou medzistavcovou platničkou a čím skôr sa pristúpi k liečbe, tým lepší výsledok predpokladáme.
Snaží sa odviezť precíznu prácu
Veterinár Zelezník sa častokrát snaží podľa jeho slov odviezť precíznu prácu. Stáva sa mu, že zvieratá mu prirastú k srdcu. Sú však aj prípady, keď je prognóza zlá, ochorenie neliečiteľné, alebo nastane vážny úraz. Ak by to podľa neho malo mať veľmi bolestivý prirodzený priebeh, je za eutanáziu. „To si však vyžaduje tú najväčšiu lásku a pozornosť zo strany majiteľov. Deň keď majitelia v bezvýchodiskovej situácii zabezpečia bezbolestný odchod v podobe eutanázie, ktorú vedia podať veterinári, je deň, keď ich milujú najviac,“ zdôraznil s tým, že zvieratká tu nie sú na to, aby sa trápili, ale aby nám prinášali radosť.
Ešte kým pracoval ako lekár vo veterinárnej ambulancii v Bratislave s nonstop prevádzkou, tak sa najčastejšie stretával so psami a mačkami, ale majitelia k nim nosili aj králiky, potkany, rôzne plazy, chameleóny, agamy. Asi najexotickejšie zvieratko, ktoré podľa Zelezníka liečili, bol poletúch bielobruchý, malá veverička s blanami, čo vie plachtiť medzi stromami. Starali sa však aj o malých ježkov bielobruchých.
K psom a väčším zvieratám sa snaží pristupovať pri vyšetrení a manipulácií opatrne, očný kontakt a urýchlené pohyby by mohol pôsobiť provokatívne, najskôr pri zisťovaní problému od majiteľa si čupne k psíkovi bokom aby ho mohol spoznať, oňuchať. Ako poznamenal, manipulovať so psami v ambulancii niekedy lepšie bez majiteľa, kedy odpadáva obava, že pes potrebuje ochrániť majiteľa, alebo majiteľ ochráni jeho. Za veľmi náročné situácie považuje prácu s mačkami, ktoré nie sú zvyknuté na ľudský dotyk. „Tam je práca veľmi ťažká, až niekedy nemožná. Mali sme prípady, kedy aj po niekoľkých dávok sedatív, bola mačka schopná doslova lietať po ambulancií a možno po tretej dávke sa dalo s nimi pracovať,“ povedal a dodal, že museli byť obrnení rukavicami či dekou, aj tak to dopadlo škrabancami.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Patrika Zeleznika
