Zdravotná sestrička Zuzana Melicherová z Poltára mala vždy blízko k práci s ľuďmi. Neľahkú prácu na oddelení radiačnej onkológie vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou v Lučenci pacientom spestruje folklórom a svojím spevom. Ten je pre ňu zároveň tým najlepším ventilom a záľubou. Pôvodne absolventka Strednej poľnohospodárskej školy v Lučenci pracovala s ekonomickým zameraním krátko v administratíve.
„Práca v obchode, s faktúrami a papierovačky ma doslova ubíjali a uvedomila som si, že týmto smerom sa v živote nechcem uberať. V pätnástich rokoch ešte presne neviete, čo chcete robiť, tak som si strednú školu vybrala zle,“ povedala pre vobraze.sk Zuzana Melicherová (39). Ako spomenula, nikdy nie je neskoro začať robiť veci v živote inak a dala sa na štúdium v zdravotníckom odbore.
Zamestnala sa v Domove sociálnych služieb v Slanej Lehote, neskôr v podobnom zariadení v Poltári. V čase covidovej pandémie prestúpila na pracovisko do lučeneckej nemocnice. Podľa jej slov prácu berie ako poslanie. „Zdravotná škola bola vždy môj sen. Trochu som aj ľutovala, že som si ju dorábala až po rokoch, ale stále som to chcela,“ skonštatovala.
„Veľa ľudí má u nás ťažké príbehy. Sme tam ako rodinné oddelenie, pacienti sa ku nám často vracajú, obzvlášť je to ťažké, keď ide o mladých. Chodia sa ku nám liečiť aj rok – rok a pol, poznáme sa. Spolu si pozeráme videá a fotky z mojich vystúpení. Rozprávame sa, pýtajú sa, kde budem vystupovať,“ hovorí Melicherová. Dodala, že ju vždy poteší, keď sa prídu pozrieť aj osobne. Pre tých, ktorí nevedia zo zdravotných dôvodov prísť, má pripravené videá z jej vystúpení, kde spieva. „Sú to najvernejší poslucháči,“ podotkla.
Práve vystúpenia na pódiu sú pre Zuzanu Melicherovú ventilom, ako vypúšťa všetok stres z práce. Aj keď je pre ňu práca s chorými ľuďmi to, čo ju napĺňa, pripúšťa, že je veľmi náročná. Našťastie je podľa jej slov obklopená skvelým kolektívom.
K folklóru ju to ťahalo odmalička, lebo detstvo trávila u svojej tety v obci Látky (okres Detva). Z blízkeho okolia, z Detvianskej Huty, pochádza dokonca aj jej starý otec. S tetou stále počúvali a spievali si ľudové pesničky z Podpoľania, účinkovala v detskom dedinskom divadle a v školskom folklórnom súbore.
„Aj keď v rodine nikto neinklinoval k folklóru, mňa chytil za srdce. Na heligónke sa síce hrávalo, na oslavách a tak, ale nie verejne,“ vysvetľuje Zuzana. V období puberty a neskôr aj s príchodom dcérky išiel folklór bokom. Približne sedem rokov dozadu sa k folklóru vrátila, začala pôsobiť vo folklórnom súbore Poltárica a neskôr prešla do folklórnej skupiny Hráči, kde spieva. „Stretli sme sa tam skvelá partia, spevom dokážem intenzívne precítiť a podať pieseň silnejšie ako tancom,“ poznamenala v súvislosti s prestupom. FSk Hráči obohacujú kultúrny program na rôznych podujatiach v okresoch Detva, Lučenec, aj Rimavská Sobota už piaty rok.
Čo sympatická sestrička a jej ambície? Najvyššiu prioritu má úspešne skončiť vysokú školu, ktorú študuje tretí rok v odbore ošetrovateľstvo. Obdivuhodne zvláda skĺbiť prácu v nemocnici, štúdium a aktívne vystupovať vo folklórnej skupine. Tvrdí, že jedno ju napĺňa pre to druhé. Neskôr plánuje ešte užšiu špecializáciu. „Uvidím, akú si vyberiem, podľa toho, kde sa rozhodnem ďalej pracovať, či už to bude onkologická sestra, sestra na JIS-ke alebo sestra na ARO. Chcem pracovať aspoň do sedemdesiatky, pretože táto práca je úžasná. Ono sa to nedá nazvať prácou, skôr by som ju nazvala poslaním. Nedá sa to robiť inak, môžete byť ešte tvrdý, ale ja to tak robiť neviem,“ uviedla Poltárčanka na záver.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album Z. Melicherovej
