Láska ku koňom ju sprevádza už od detstva. Timea Jasenková z Revúcej sa venuje jazdeckému športu naplno, pravidelne súťaží doma aj v zahraničí a popri vlastnej športovej kariére trénuje kone i jazdcov. Jej cesta pritom nezačala plánom stať sa pretekárkou. Ku koňom sa dostala vďaka staršej sestre a staršiemu pánovi, ktorý mal viacero koní a ponúkal možnosť jazdenia. Mala vtedy približne osem či deväť rokov. „Najprv to začalo vlastne tak, že idem, lebo sa nudím. A potom to prerástlo do niečoho, že vlastne bez toho neviem existovať ani jeden deň,“ hovorí pre vobraze.sk Timea Jasenková (23). Ako ďalej hovorí, z trávenia voľného času sa postupne stala vášeň a neskôr aj významná súčasť jej života.
Od začiatku ju priťahovala najmä samotná práca s koňmi a spôsob, akým s nimi človek dokáže komunikovať. „Komunikujem s tým koňom úplne bez slov, takou rečou tela. Baví ma strašne na tom, ako s tými koňmi dokážem pracovať,“ približuje.
Od prvých pretekov k vlastným koňom
Cesta k vlastnému koňovi nebola jednoduchá. Rodičia jej záľubu spočiatku príliš nepodporovali a so sestrou si museli najskôr splniť povinnosti doma, aby mohli ísť ku koňom. Postupne však videli, že v jej prípade nejde o krátkodobé nadšenie. Prvé preteky absolvovala ešte na koni, ktorý jej nepatril. V dvoch disciplínach obsadila tretie a piate miesto. Aj tento výsledok pomohol presvedčiť jej mamu, že jazdeniu sa chce venovať vážnejšie.
Prvého vlastného koňa si napokon kúpila spolu so starším pánom, u ktorého predtým jazdila. Bol to približne šesťročný kríženec a Timea naňho dodnes spomína ako na koňa, ktorý jej dal množstvo skúseností. „On ma veľa naučil. Aj zlého, aj dobrého. Takže som vďačná za všetko,“ hovorí. V súčasnosti má štyri kone – Nicco Jay Bonanza s prezývkou Nicco, Dancing Graze, ktorého volajú Graze, Firewateronthestone s prezývkou Stoner a Slick By Easy, ktorému hovoria Slick. Každý z nich je podľa nej iný, a preto potrebuje aj individuálny prístup.
Rozhodujú aj tisíciny sekundy
Timea sa venuje predovšetkým dvom rýchlostným disciplínam – barrel race a pole bending. Pri barrel race jazdec s koňom obieha tri sudy postavené do trojuholníka. Rozhoduje pritom nielen rýchlosť, ale aj presnosť a technika. „Čo najlepšou technikou a čo najrýchlejšie obehnúť okolo tých troch sudov,“ približuje podstatu disciplíny. Rozdiely medzi jazdcami bývajú veľmi malé a o výsledku môžu rozhodovať stotiny či dokonca tisíciny sekundy. Nestačí preto iba rýchly kôň. Dôležitá je jeho pripravenosť, reakcie aj schopnosť jazdca správne ho viesť.
Druhou disciplínou je pole bending, teda slalom pomedzi šesť tyčí. Podľa Timey je technicky ešte náročnejší. Kôň musí byť dobre prijazdený a aj vo vysokej rýchlosti presne reagovať na pomôcky jazdca.
Úspechy už zaznamenala aj za hranicami Slovenska. Na pretekoch v Taliansku vyhrala jedno kolo a vo finále skončila tretia. Na majstrovstvách Európy sa jej podarilo zvíťaziť v pole bendingu vo svojej divízii. Na zahraničné súťaže pravidelnejšie cestuje približne od roku 2023, predovšetkým do Talianska a Maďarska. Medzi jej ďalšie plány patria aj preteky v Česku a Poľsku. Zahraničné štarty však znamenajú aj vyššie náklady. „Ja by som tam chodila aj trikrát, štyrikrát do roka, samozrejme, len aj tá cesta, aj samotné preteky sú oveľa finančne náročnejšie,“ konštatuje.
Tréning nie je iba o rýchlosti
Počas sezóny jazdí takmer každý deň. Tréning jednotlivých koní prispôsobuje ich kondícii a aktuálnym potrebám. Jeden deň sa môže sústrediť na techniku, inokedy na dynamiku a rýchlosť. „Nie je to stále rovnaké. Robím to podľa toho, ako to cítim, podľa potreby v podstate,“ vysvetľuje. Súčasťou prípravy sú aj vychádzky a regenerácia. Kone podľa nej nemôžu iba neustále trénovať, ale potrebujú oddych a čas na zotavenie. Pred tréningom ich dôkladne vyčistí, skontroluje a pripraví ochranné pomôcky. Po tréningu nasleduje vykrokovanie, odsedlanie a ďalšia starostlivosť.
Dôležitá je pre ňu predovšetkým dôvera. Kone napriek športovým ambíciám nevníma len ako prostriedok na dosahovanie výsledkov. „Nie je ten kôň ako taký len športový nástroj, ale v prvom rade, predovšetkým je to môj partner, s ktorým sa snažím o čo najlepší výkon,“ zdôrazňuje. Každý kôň má podľa nej inú povahu a potreby. Jazdec musí sledovať jeho správanie a reakcie. Ak sa objaví problém, nemusí byť vždy spôsobený tréningom. Niekedy môže byť za ním zdravotný stav a vtedy prichádza na rad veterinár, fyzioterapeut či chiropraktik. Aj v tejto oblasti sa chce ďalej vzdelávať.
Kone ju naučili trpezlivosti
Jazdenie jej dalo aj skúsenosti využiteľné mimo športu. „Kone ma naučili, že sa nedá všetko proste hneď. Všetko potrebuje svoj čas,“ hovorí. Kôň potrebuje čas na učenie rovnako ako človek a výsledky nemožno očakávať okamžite. S tým súvisí aj jej pohľad na neúspechy. Pretekársky šport prináša víťazstvá, ale aj štarty, ktoré sa nevydaria podľa predstáv. Timea sa z nich snaží poučiť. „Každá aj takáto skúsenosť dá strašne veľa, pokiaľ sa na to človek tak pozerá a pokiaľ tieto veci tak vníma. Každý krok, aj pád, aj úspech je krok vpred,“ vysvetľuje.
O nevydarenom výkone sa preto snaží nájsť konkrétnu vec, ktorú môže zlepšiť. „Vždy si z tej situácie zoberiem to, že ma to posunie vpred. Viem, na čom mám pracovať a viem, kde sa mám zlepšiť,“ dodáva.
Prepojenie s Rimavskou Sobotou cez Dolinku
Spojitosť s regiónom Rimavskej Soboty má Timea najmä prostredníctvom ranča v Dolinke, kam chodí trénovať. Spolupráca však funguje oboma smermi – niektoré dievčatá odtiaľ zase prichádzajú trénovať k nej. Stretávajú sa tiež na pretekoch, kde spolu trénujú a vymieňajú si skúsenosti. Samotnú atmosféru medzi jazdcami vníma na jednotlivých podujatiach rozdielne. Na Slovensku podľa nej možno niekedy cítiť väčšie rozdelenie či rivalitu medzi asociáciami. Snaží sa však k tomu pristupovať pozitívne. „Ale ako si človek zariadi, tak má. Myslím si, že treba myslieť pozitívne v každom smere a tým pádom si aj takú atmosféru dokáže človek navodiť sám,“ hovorí.
Veľmi dobré skúsenosti má zo zahraničných pretekov, najmä z Talianska. Oceňuje priateľskosť, ochotu pomôcť aj profesionálny prístup. „Všetci majú medzi sebou taký vzájomný rešpekt, pokoru a úctu. Naozaj je tam rivalita, ale s rešpektom a úctou k tým druhým,“ opisuje.
Pred samotným štartom sa snaží sústrediť najmä na koňa a zistiť, či je na výkon pripravený. „Sústredím sa na to, aby som zistila, či je kôň pripravený, či naozaj reaguje na to, čo chcem, aby reagoval, a zároveň myslím na to, aby som ja spravila všetko, čo mám,“ približuje.
Z hobby sa stala práca
To, čo sa začalo ako detská záľuba, sa časom zmenilo aj na jej prácu. Timea trénuje vlastné i ďalšie kone, venuje sa jazdcom a pripravuje tiež mladé kone od ich začiatkov. „Ja som si to prispôsobila tomu, že to neostalo len pri hobby a pri svojej zábavke, ale že sa z toho stala taká tá moja práca,“ hovorí.
Popri tréningoch si vytvorila aj vlastnú značku sediel určených pre disciplíny, ktorým sa venuje. Takéto sedlá boli podľa nej na Slovensku dlhšie nedostatkovým tovarom a jazdci si ich často museli objednávať zo zahraničia. Svoje aktivity pritom spája aj so štúdiom. Externe študuje ekonómiu a manažment podniku v Bratislave. Strednú školu absolvovala na Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej. Revúca je jej rodným mestom a stále v nej žije.
Veľkým snom zostáva Amerika
Do budúcnosti má viacero športových cieľov. Chce pokračovať v zahraničných pretekoch, najmä v Taliansku, a opäť sa dostať medzi popredných jazdcov alebo aspoň do prvej desiatky. Jej veľkým snom je však Amerika. Cestovať tam s vlastným koňom by bolo organizačne aj finančne náročné, preto uvažuje o možnosti prenajať si koňa priamo na mieste. „Určite by som sa chcela zúčastniť na pretekoch v Amerike. Chcela by som si tam prenajať nejakého koňa, ísť si zapretekať, niečo sa tam naučiť, určite niečo nové zažiť. A to je taký minimálny cieľ v mojom živote,“ hovorí.
Ak by sa jej nepodarilo zostať v Spojených štátoch dlhšie, rada by tam absolvovala aspoň niekoľko pretekov a spoznala miestnu kultúru. Tá je jej blízka aj preto, že práve s Amerikou sú disciplíny, ktorým sa venuje, úzko späté. „Tá kultúra je veľmi blízka tomu, čo vlastne robím. Vlastne sa to tam zrodilo,“ doplnila.
Pre Timeu Jasenkovú tak jazdenie nie je iba o víťazstvách, časoch a umiestneniach. Je každodennou prácou, starostlivosťou o kone a neustálym učením sa. Napriek športovým ambíciám zostáva v centre jej pozornosti to, čo ju ku koňom priviedlo už v detstve – vzťah medzi človekom a koňom založený na dôvere, trpezlivosti a vzájomnom porozumení.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Timea Jasenková
