Vysoké hory, nedotknutá príroda a hra svetla – to všetko zachytáva objektív Filipa Hrebendu, talentovaného fotografa z Revúcej. Jeho meno dnes poznajú nielen nadšenci fotografie, ale aj odborníci po celom svete. Filip patrí medzi špičku v krajinárskej fotografii a jeho snímky boli ocenené na medzinárodných súťažiach v Budapešti, Tokiu aj Moskve. Je autorom dvoch kníh z pripravovanej série fotografií krajín očami fotografa. Pomáha aj iným nadšencom. Ako pre vobraze.sk Filip Hrebenda uviedol, len tento týždeň sa s manželkou vrátili zo zahraničných ciest, kde objavovali nové miesta a zbieral námety i ďalšie fotografie. „Od začiatku roka sme viac času strávili v zahraničí ako doma. Stihli sme navštíviť Nórsko, Spojené arabské emiráty, Saudskú Arábiu i Island,“ priblížil fotograf a dodáva, že práve posledná lokalita je miestom nového zaujímavého projektu, na akom sa zúčastnil prvýkrát. „Ide o projekt STVR pre študentov, na ktorý som bol prizvaný, aby som ich lektoroval, a robil im akúsi formu podpory. Pôjde o približne polhodinový dokument, ktorý budú vysielať v apríli,“ odhalil Hrebenda (28), ktorý sa v mladosti bez úspechu pokúšal dohľadať v rodokmeni informácie o príbuzenstve so slávnym menovcom.
Podľa jeho slov ho príroda lákala už počas štúdia viac než škola. „Od detstva som chcel zachytiť to pekné, čo existuje na svete. Na tatranských štítoch som veľa času trávil pozorovaním prírody a fascinovalo ma, čo dokážu rôzne podmienky urobiť s fotografiou. Aj keď ste desaťkrát na rovnakom mieste, tak ten záber bude vždy iný,“ hovorí Hrebenda, ktorý si myslí, že najúspešnejší krajinári pochádzajú z krajín, kde sú hory, alebo nejaká divočina. Sám o sebe tvrdí, že keby sa narodil niekde inde a nemal tak blízko horám, len ťažko by mohol svoj talent rozvíjať. Spomína si práve na obdobie, keď s kamarátom chodili aj štyrikrát do týždňa na hory.
Už osem rokov ho fotografovanie živí. Ako však priznal, nie je to vždy také ružové, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. „Ono to znie romanticky, cestuješ, fotíš a zarábaš. Ale keď ľuďom opíšem, čo to všetko obnáša, tak nie každý by bol ochotný to podstúpiť. Niekedy treba zobrať tridsaťkilový batoh a prejsť poriadnu cestu, a potom čakať na jednom mieste na záber v daždi, alebo na horúcom slnku. A to sú niekedy dni, pri veľkom šťastí hodiny,“ hovorí Hrebenda, ktorý za najdôležitejšie vlastnosti dobrého fotografa považuje trpezlivosť a vytrvalosť. Myslí si, že ak chcú ľudia niečo dokázať, musia vydržať. Pre neho samotného je viac hodnotné vytvoriť jednu fotku za tri mesiace, ako sto fotiek každý deň.
Pre dobrú fotku vyhľadáva miesta, ktoré nie sú ľuďom tak známe a opozerané. Priznáva, že najväčšiu radosť mu robí práve objavovanie nových miest. Dobré fotografie sa podľa neho dajú urobiť aj v lokalitách, ktoré sú atraktívne, ale pre dobrodružnú povahu nie je to pravé orechové tlačiť sa so stovkami turistov. „Často chodím na miesta, kde ešte ľudia neboli a fotografi neobjavili. Snažím sa fotkami ukázať nielen tie miesta, ale aj ponúknuť skrz fotografiu atmosféru. Keď fotím tie miesta, tak tam väčšinou strávim niekoľko dní, aby som získal tie pravé zábery,“ prezrádza Hrebenda, ktorého snímky publikovali CNN, BBC, National Geographic, Forbes, The Guardian, či Daily Mail.
Za svoje fotografie výbuchu sopky na Islande získal ocenenie hneď z troch krajín, Maďarska, Japonska a Ruska. Svoje fotky si tam jednoducho prihlásil. „Strašne veľa fotografov tam prispieva a sú to veľmi dobré zábery. Ja som nafotil sériu fotografií v čase výbuchu sopky na Islande a s tým sa mi podarilo uspieť. V tom čase som sa už tri roky živil ako fotograf krajiny a hľadal som si projekty, niečo nevídané, nové. Sopka je sen každého krajinára,“ prezradil fotograf, ktorý kvôli dobrý záberom musel prekonať množstvo prekážok. Jednou z nich boli opatrenia proti Covid 19, ktorý v tej zúril. Okrem povinných testovaní musel absolvovať aj karanténu v Reykjavíku. „Keď je už človek na mieste, tak je tam aj veľa nepriaznivých faktorov. Keď tie krátery búchali, bolo to divoké a nepredvídateľné. Musel som sledovať smer vetra, kvôli škodlivinám, ale tiež tok lávy. No tie najlepšie fotky vznikli práve v jej blízkosti, kde bolo neskutočne horúco,“ dodáva Hrebenda, ktorého snímky boli prezentované aj na mnohých svetových environmentálnych konferenciách.
Za svojim úspechom vidí a schopnosť predvídať. A nielen vhodnú lokalitu a čas, ale aj riziko a hlavne sa nenechať uniesť honbou za dobrým záberom za každú cenu. Sám sa pokúša vždy zvážiť svoje schopnosti a možnosti. „Keď vidím, že má byť snehová búrka a poznám to miesto, tak do toho idem. Lebo keď je čistá jasná obloha, to je tak fotka do kalendára, ale nie umelecký záber. Najlepšie umelecké zábery vznikajú práve vtedy, keď skončí búrka a zachytíš zábery po skončení búrky.“
Pred dvomi rokmi vyšla jeho prvá kniha Slovensko očami fotografa, ktorá bola financovaná formou crowdfundingu. Predalo sa cez 800 kusov. Minulý rok vyšla kniha Island očami fotografa a tá má zatiaľ okolo 600 predaných kusov. Aktuálne pracuje na tretej knihe zo svojej série. Taliansko očami fotografa zachytáva talianske Dolomity. „Moje knihy približujú miesta tým, ktorí si to nemôžu z nejakého dôvodu dovoliť. Ale v knihe sú aj tipy pre cestovateľov, čo si zbaliť, ale aj kedy je najvhodnejšie obdobie vycestovať. Pre fotografov sú tam aj informácie o vhodných časoch pre niektoré zábery,“ prezradil Hrebenda. Na rozdiel od svojho menovca píše len, aby sa nenudil počas cestovania. S úsmevom dodáva, že napísal viac kníh, ako za rovnaké obdobie prečítal.
„Som zarytý fotograf krajiny, aj sa tým živím už ôsmy rok. Ale paradoxne, aj keď som prešiel celé Slovensko a bol som všelikde na svete, na rozhľadňu v Revúcej som sa zatiaľ nedostal,“ s úsmevom prezrádza Hrebenda, ktorý sa práve vďaka účasti na súťažiach dostal do povedomia médií, ktoré ho v roku 2023 ocenili titulom „Európsky fotograf roka v žánri Landscape.“
Okrem fotografovania ponúka Filip Hrebenda záujemcom aj kurzy, workshopy a expedície. Ide o možnosť vyskúšať si krajinné fotografovanie priamo v teréne pod jeho dohľadom. Práve tam vraj stretáva množstvo schopných a talentovaných ľudí. „Najkomplikovanejšia vec talentovaných ľudí je výdrž. Oni vedia, že sú šikovní, aj sa zlepšujú, ale sú strašne prelietaví a nevydržia pri jednej veci. O to viac ma teší, ak sa objavia takí, ktorí mi po čase napíšu, že uspeli v súťaži a chcú sa mi poďakovať. Vtedy vidím, že to má zmysel,“ dodáva lektor, ktorého snom je preskúmať fjordy v Čile. Vraj ho vždy najviac lákala taká „robinsončina“, keď má možnosť vidieť a odfotiť niečo, čo nikto pred ním ešte nezachytil. Práve tam vidí cestu k úspechu vo svete fotografie.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Filip Hrebenda
