Ďalším dôkazom toho, že vek predstavuje len číslo, je osemdesiatnik Pavel Lichanec z Klenovca. Svoj čas sa snaží tráviť podľa možností aktívne. Patrí medzi pamätníkov lyžiarskeho klubu Skorušiná a výstavby prvých vlekov. Stretli sme ho na lyžovačke práve na tomto kopci, kde má odlyžované najviac. Ako pre vobraze.sk priblížil, pamätá si ešte na obdobie, keď na Skorušinej nebol vlek a ani elektrina. Vlek najprv ťahali na dieselový pohon motorom z traktora.
Lyžiarsky klub Klenovec pritom funguje už vyše 40 rokov. Spomenul, že dolinou sa musela prerúbať trasa, kadiaľ ťahali elektrické stĺpy. „Keď som tu bol pred týždňom, tak som povedal, že v živote som tu nevidel toľko ľudí ako teraz,“ uviedol Pavel Lichanec.
Na svahu sme ho stretli minulý týždeň. Ako podotkol, na tunajšie pomery je na Skorušinej lacná lyžovačka. Keďže stredisko je odkázané stále len na prírodný sneh, nemá dlhú prevádzku ako ostatné. Keď nie je sneh na Skorušinej, využíva aj okolité strediská na Kokave či Telgart. Na Skorušinej však začínali lyžovať aj jeho synovia. „Pamätám si, že keď bola dobrá zima, tak sme v decembri začali lyžovať každý víkend plus prázdniny. Bol som na svahu 30 dní. Potom sme chodili ešte v apríli na Chopok. Klenovčania už hrali futbal, keď sme ťahali posledný deň na Chopku,“ povedal s úsmevom. Pohyb na čerstvom vzduchu jednoznačne odporúča.
Čomu vďačí svojej dobrej kondícii aj v osemdesiatke? Zrejme sú v tom aj gény, no ako mladý chodieval každé ráno do školy pešo vyše 10 kilometrov. Navyše, mali statok, o ktorý sa museli starať. Spomenul na neľahké časy. „Ani môj syn kulturista nemá také lýtko, ako ja,“ skonštatoval s úsmevom.
Pavel Lichanec bol audítorom, pracoval v Slovenských lučobných závodoch v Hnúšti a aj v Rimavskej Sobote na štátnom majetku.
Lyžovanie je jeho najväčší koníček. Futbal už nehráva ako niekedy, ešte so synmi. Teraz má štvornohého kamaráta boxera, ktorý sa mu stará tiež o pohyb či spoločnosť, nakoľko už nemá manželku, zomrela. Úrazom na svahu sa vyhýba, po 40 rokoch čo je na lyžiach, sa mu minulý rok podarilo zraziť so snoubordistkou na Telgátre. Traverzovala kopcom, prišla náhle, ale zaobišlo sa to bez komplikácií. „Vizitky sme si nestihli vymeniť,“ podotkol.
Pohyb odporúča. „Hovorí sa, že športom k trvalej invalidite, ale pokiaľ to človek nepreháňa a robí len rekreačne, tak je to ok,“ dodal Lichanec.
Zdroj: vobraze.sk
