Diabetológ Jozef Morský z Rimavskej Soboty pracoval v zdravotníctve vyše päťdesiat rokov. Ešte donedávna ordinoval v ambulancii, ktorá spadá pod nemocnicu v Rimavskej Sobote. Druhého januára oslávil významné životné jubileum.
Do Rimavskej Soboty ho dostala náhoda. „Pamätám sa ako dieťa, že na voliči rádia bola napísaná stanica Rim. Sobota, pozeral som sa potom, kde to je a vtedy by ma ani nenapadlo, že tu raz budem bývať,“ spomína pre vobraze.sk čerstvý osemdesiatnik Jozef Morský, ktorý pochádza zo západného Slovenska.
Po atestácii z internej medicíny si urobil atestáciu z diabetológie a za viac ako 40 rokov mu tak prešlo ambulanciou v Rimavskej Sobote niekoľko generácií pacientov trpiacich cukrovkou. „Keď som začínal, mal som okolo 600 pacientov, teraz ich je v ambulancii 3500,“ hovorí.
Dodáva, že nárast pacientov tohto ochorenia ho dosť mrzí. V pribúdaní pacientov vidí vinníka hlavne spôsob života, ktorý podporuje vznik civilizačných ochorení, ako je zlá životospráva. Ako prevenciu odporúča vyhýbať sa obezite, múčnym a sladkým jedlám, radšej ich konzumovať striedmo. „A hlavne aby pacienti počúvali rady lekárov, lebo to málokto dodržiava,“ smutne opisuje realitu. Podľa jeho skúsenosti mnoho ľudí vôbec nedodržiava odporúčania lekárov. Našťastie si spomína i na pacientov, o ktorých sa staral desaťročia a doteraz sa držia dobre. „Bohužiaľ, tých nie je toľko, ako by som si predstavoval,“ dodáva Morský, ktorý do nového roku svojim priateľom, blízkym i pacientom zaželal hlavne pevné zdravie.
Aktívne pracoval aj záverom novembra, zastavil ho až infarkt, z ktorého sa našťastie vďaka rýchlemu a odbornému zásahu kolegov postupne doliečuje. Aj keď mu bude práca chýbať, rozhodol sa ísť pacientom príkladom a počúvol radu svojho lekára. Stetoskop zavesil na klinec a štafetu odovzdal kolegyni Anete Remeňovej, ktorá bude naďalej ordinovať v pôvodnej diabetologickej ambulancii v nemocnici v Rimavskej Sobote.
„Tu som začal a tu som aj skončil, aj keď veľmi narýchlo,“ hovorí na margo ukončenia svojej kariéry Jozef Morský, ktorý verí, že po úplnom zotavení by sa ešte mohol aspoň čiastočne venovať svojmu povolaniu. Nevie si zatiaľ totiž predstaviť, čo iné by mohol ako penzista robiť. Problém so srdcom ho podľa jeho slov zastihol nepripraveného a pôvodne vôbec nemal v pláne ísť ešte na dôchodok. „Keď je pekne, v rámci postupnej záťaže chodím na prechádzky,“ prezradil.
Ako malý chlapec vyrastal neďaleko Bratislavy v učiteľskej rodine. Priznáva, že túžil byť lekárom už od detstva, dopomohli mu k tomu dvaja bratranci, ktorí boli lekári. Okrem nich v zdravotníctve pracovali aj iní členovia rady rodiny, ktorí ho motivovali, aby sa vydal na túto náročnú cestu.
Keď spoločne s budúcou manželkou promovali v roku 1973, obaja túžili začať spolu život v Ružomberku, ktorý si zamilovali počas spoločnej praxe. Láska k tomuto regiónu, ako aj k Vysokým a Nízkym Tatrám im napokon vydržala celý život. V Ružomberku dostal mladý lekár možnosť pracovať na gynekológii, ktorá bola jeho snom. V Liptovskom Mikuláši mal možnosť pracovať pri röntgenoch čo ho ale nelákalo. Rozhodla napokon náhoda. „Bola to otázka viacerých okolností. Najprv sme chceli ísť na Liptov, to sa nepodarilo a Rimavská Sobota dostala vtedy byty pre lekárov. Tak sme sa dostali sem. Manželka na kožné, ja na interné,“ približuje Jozef Morský, prečo uprednostnil Rimavskú Sobotu.
V roku 1974 trpela nemocnica akútnym nedostatkom lekárov a aby prilákali nových, ponúkali byty. Mladý pár sa teda rozhodol, že prídu do malého mestečka.
„Moja túžba bola byť gynekológ, alebo chirurg. Ale keď som prišiel do Rimavskej Soboty, bolo málo lekárov na internom. Riaditeľ mi sľúbil, že by som to potom mohol zmeniť, ale interné som si obľúbil a tak som tam ostal,“ priznáva uznávaný diabetológ.
Práca v nemocnici napĺňala jeho život. Keď ako mladý pár nastúpili do nemocnice, v ktorej odpracoval bez pár dní 51 rokov, museli spolu s manželkou brať aj služby navyše, aby si vybudovali zázemie. „Dostali sme byt, ale bolo ho treba aj zariadiť nábytkom.“ Jednu veľkú záľubu však predsa priznal. Celé roky v ňom pretrvala láska k Tatrám, ktoré s rodinou pravidelne cez prázdniny a dovolenky navštevovali.
Okrem interného oddelenia a diabetologickej ambulancie v rimavskosobotskej nemocnici slúžil Jozef Morský aj na pohotovosti, či RZP. „Zažil som v tých službách všeličo.“ V pamäti mu utkvela tragická nehoda dvoch rodín v aute na železničnom priecestí pri Rimavských Janovciach. Najkrajšie spomienky má ale na pôrody. Okrem toho niekoľko rokov vypomáhal ako diabetológ aj v Tornali, kým sa im nepodarilo obsadiť voľné miesto.
Významné jubileum napokon kvôli infarktu oslávili komorne v blízkom rodinnom kruhu u dcéry, pri ktorej sa aktuálne zotavuje. Tá sa nevydala v stopách svojich rodičov, vybrala si právo.
zdroj: vobraze.sk, foto: archív Jozefa Morského
