V Dome osvety koncertovali žiaci i učitelia. Manželia Barošovci mali na verejnosti premiéru

Kto chce hudbu pochopiť, nepotrebuje ani tak sluch ako srdce. V intenciách tohto výroku Titusa Liviusa sa niesol adventný koncert Súkromného hudobného a dramatického konzervatória v Rimavskej Sobote. Pedagógovia a študenti 1. decembra priblížili svoju činnosť a odohrali takmer 20 skladieb. V Dome osvety si diváci vypočuli skladby v ich prevedení od autorov ako Wolfgang Amadeus Mozart, Bedřich Smetana, Emmerich Kálmán, Georg Bizet, Mikuláš Schneider Trnavský, Arrigo Boito, Frédéric Chopin, Edward Elgar, Stanley Meyers. Odznel však aj Michael Jackson, Maria Carey či Rihanna. Na záver si diváci mohli pozrieť aj divadelnú scénku školského divadelného súboru.

Svoj špeciálny vstup mal aj huslista Richard Baroš s klavírnym sprievodom svojej manželky Lindy Barošovej. Učia na rimavskosobotskom konzervatóriu, ale aj v Lučenci na Novohradskej ulici. Ako pre vobraze.sk priblížila Linda Barošová, spolu s jej manželom si na verejnosti zahrali po prvýkrát. „Doma si niekedy zvykneme zahrať spolu, ale  učenia na viacerých školách nám zaberá viac času, tak sme radi, že teraz sa to tu dnes podarilo,“ povedala Barošová, ktorá na konzervatóriu v R. Sobote čiastočne učí od septembra. Hrá na klavíri, ale rada sa započúva aj do huslí, keďže aj syn študuje husle na konzervatóriu v Bratislave. „Púšťala som si diela, aj túto Polonaise a musím povedať, že akoby sa mi splnil sen a navyše som si to mohla zahrať s manželom,“ dodáva Barošová. Viac času však trávi v Lučenci, kde pôsobí na súkromnej ZUŠ. Jej manžel vyučuje aj vo Fiľakove či Hriňovej. 

Podľa Baroša ich dvoch spojila práve hudba. „Naša hra je zrkadlom toho, že sme si sadli po každej stránke,“ hovorí Richard Baroš, ktorý hru na husle vyučuje v R. Sobote tri roky. Spomenul, že nie je zástancom toho, aby boli skladby vždy rovnaké či strojové. Interpretácia by mala byť intuitívna a spontánna. Spomenul však, že sa teší tomu, keď sa môže prezentovať škola, žiaci a aj učitelia. Baroš má veľmi dobrý vzťah k džezovej hudbe, ktorú veľa a rád počúval a až potom ju začal hrať. Má skúsenosti s hraním aj na zaoceánskej lodi a hrával aj v kapele. 

V rámci výučby je Baroš rád, keď sa vedia venovať aj rómskym deťom, ktoré možno nemajú až také šťastie na rodinné zázemie a vytvorené podmienky, že by sa k učeniu dostali. „Dôležité a dobré je, keď navštevujú hudobnú školu predtým, ako už nastúpia na konzervatórium,“ doplnil. Barošová podotkla, že dôležité je u detí a hlavne Rómov vybudovať disciplínu, aby sa precíznejšie pripravovali. „Na jednej strane tu máme oheň, zápal, vášeň, ale je to aj o disciplíne, zodpovednosti, cvičení. Bez prípravy a vynaloženej driny a času to nejde. Talent má viaceré zložky,“ upozorňujú spolu manželia, ktorí sú rómskeho pôvodu.

K hudbe majú obidvaja veľmi blízko odmalička, keďže pochádzajú s muzikanskych rodín. Ako priblížila Linda Barošová, jej krstným synom je Alan Bartuš, ktorý vyniká v hre na klavír a aktuálne žne úspechy už aj za veľkou mlákou v New Yorku. Študuje tam na jednej z najprestížnejších univerzít Manhattan School of Music. V prestížnej jazzovej súťaži postúpil do semifinále, kde bol vybratý ako jediný Európan medzi desiatich najlepších klaviristov v Amerike.

Svetovo oceňovaný Bartuš z Lučenca vyniká v hre na klavír

Zdroj: vobraze.sk 

ojekt sa mohol zrealizovať vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín FNMK.