S úsmevom a pozitívnou náladou ide život ľahšie, odkazuje dlhoročná učiteľka či vychovávateľka Jolana Kalianková (85) z Rimavskej Soboty. Desaťročia stmeľuje ľudí okolo seba, malých či veľkých, 19 rokov viedla Klub dôchodcov, dnes oslavuje životné jubileum 85 rokov. V sedemdesiatke vyštudovala univerzitu tretieho veku a získala aj Cenu primátora v roku 2019.
V školstve pôsobila viac ako 40 rokov, jej rukami prešlo nespočetné množstvo žiakov. „Hovoria mi, že som sa nezmenila a stále ma spoznávajú. Moji bývalí žiaci však áno, vyrástli. Chlapcom narástli brady a dievčatá sú mamičky, aj napriek tomu si mnohých pamätám, aj keď nie všetkých,“ hovorí Jolana Kalianková. Poteší ju, keď sa jej niekto z bývalých žiakov prihovorí a priznávajú sa ku nej. Bola aj vychovávateľkou.
„Veľmi dobre to padne, aj som pochválila niektoré žiačky, ktoré sa ku mne priznávali, aj keď som ich neučila. Učiteľom veľmi dobre padne, keď sa k nim priznajú deti a keď vedia, že ich niečomu naozaj naučili. Je medzi nimi veľa lekárov,“ podotkla s tým, že niekedy sa s prvákmi učili po písmenkách a písať krasopis. „Neprišli vzdelané z domu, ako teraz, že už všetko vedia, ale učili sme sa spolu od písmena A až po Z a za každým bola nejaká básnička.“ Z mnohých milých príhod si spomenula, ako ju terajší doktor Miloš Tybor stretol a predstavoval niekomu. „Toto bola moja prvá pani učiteľka, ktorá mi dala základy vzdelania.“
Zamenila generácie
Jolana Kalianková sa vyše 19 rokov angažovala aj vo vedení Klubu dôchodcov v R. Sobote. Ako sama hovorí, zamenila žiačikov za dôchodcov a človek by mal prejsť všeličím. V generáciách vidí rozdiely. „Aj keď sa hovorí, že starí ľudia sa vracajú do detstva, ale je veľmi dobré poznať maličkých a potom aj tých skôr narodených. Človek sa z toho učí celý život, spoznáva medziľudské vzťahy, vytvára si ich a pestuje,“ hovorí a dodáva, že za roky sa jej v klube podarilo vytvoriť dôchodcom druhý domov. „Aby im bolo dobre, aby bola dobrá nálada, aby sa všeličomu naučili, aby si utužovali zdravie.“
Chodia po zájazdoch, pamiatkach, pomníkoch a pripomínajú si históriu. Ale aj po koncertoch, prednáškach, výstavách, majú aj tvorivé dielne a organizujú aj športové hry a zúčastňujú sa aj na okresných športovo-zábavných hrách. Vedomosti si cibria aj na kvízoch. O ich dobrej kondícii svedčí aj to, že na kvíze so Slavom Hlásnym ich družstvo vyhralo.
Vždy sa snaží byť takým človekom, akého by chcela stretnúť. Je milá, vľúdna, chápavá, empatická. Snaží sa vypočuť, pomôcť každému, kto to potrebuje. „V klube dôchodcov sme si všetci rovní a máme tam dobrú atmosféru,“ hovorí úprimná a vyrovaná Jolana Kalianková, ktorá prezrádza malé tajomstvo spokojného života.
„Rada sa smejem. Je to pravda a všetko obrátim na žart. Snažím sa, aby sa ľudia usmievali a boli veselí. Úsmev to je dar. Takže u každého sa snažíme, aby sa usmieval, aby boli ľudia k sebe dobrí a presadzovali ho nad problémy.“ Počas jej pôsobenia dostal klubový priestor novú tvár, zveľadili, skrášlili a upravili si aj dvor a záhradu.
Ide stále s dobou
Aj v pokročilom veku ide stále s dobou. Bývalá učiteľka i šéfka klubu dôchodcov, neskôr klubu záujmovej činnosti seniorov, je aktívna aj na sociálnych sieťach. „Mám rada moderné veci. Vedľa počítača na písacom stole mám pritom ešte starý písací stroj. V škole sme sa ako učitelia neučili na ňom písať. Písali sme ručne, ako samoukovia sme sa naučili aj na počítači. Mala som aj školenia, aj samostatne som skúšala, ale pomohli mi aj ľudia v mojom okolí. Proste skúšam. Zo začiatku sa mi veľmi nedarilo. Lebo som to doklikala,“ hovorí s úsmevom.
Kalianková pochádza z Lukovíšť, kde aj chodila do základnej školy. Učiteľské povolanie si vybrala po vzore staršieho brata. Svoju učiteľskú prax začínala v obci vtedy nazývanej Dobšinská ľadová jaskyňa. Následne pôsobila v Gemerskej Polome, v rodisku P.K. Hostinského. Od roku 1959, až do odchodu do dôchodku v roku 1994, pôsobila v Základnej škole P. K. Hostinského Rimavskej Sobote. Ako dôchodkyňa vypomáhala v obciach Dubovec, Hostice, Jesenské a Hrnčiarske Zalužany.
Vždy bola ochotná a aj spolu so žiakmi nápomocná pri činnosti Zboru pre občianske záležitosti v R. Sobote, pre ktorý pripravovala programy k obradom. Doposiaľ je aktívna v Jednote dôchodcov, Matici slovenskej, Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov i vo Zväze záhradkárov či Únii žien. Medzi kolegami i priateľmi je veľmi obľúbená a rešpektovaná. Má dve dcéry a štyri vnúčatá. Manžel jej zomrel začiatkom 80-tych rokov po 22 rokoch manželstva.
Medzi jej záľuby patrí čítanie kníh, sledovanie dobrých filmov, riešenie krížovek, hlavolamov a sudoku, práce s počítačom a ručné práce, vychádzky do prírody a práca v záhrade. V minulosti veľmi rada šoférovala.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Jolany Kaliankovej
